Zamestnanec upozorní zodpovednú osobu na nezrovnalosti vo fakturácii. Oznámenie sa preverí, o niekoľko týždňov prebehne reorganizácia a jeho pozícia sa ruší. Vedenie je presvedčené, že dôvody sú čisto ekonomické. Oznamovateľ to vidí inak a obráti sa na Úrad na ochranu oznamovateľov. Takýto spor sa rozhoduje podľa toho, či zamestnávateľ vie preukázať, že krok s oznámením nesúvisí, a podľa toho, či dodržal postup, ktorý zákon pri niektorých oznamovateľoch vyžaduje ešte pred samotným úkonom.
Čo zákon považuje za odvetné opatrenie
Slovenský zákon zahŕňa pod odvetné opatrenie široký okruh konaní.
odvetné opatrenie je konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti a ktoré oznamovateľovi alebo osobe podľa § 1 ods. 4 písm. a) až e) spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu; […]
Príkladmi sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, skončenie v skúšobnej dobe, nepredĺženie pomeru na neurčitý čas, preradenie, zmena pracovných povinností alebo pracovného času, zníženie mzdy či nepriznanie odmeny, disciplinárne opatrenie, nátlak, poškodzovanie povesti a u dodávateľov aj odstúpenie od zmluvy. Ochrana sa vzťahuje nielen na oznamovateľa, ale aj na jeho blízke osoby, firmy, ktoré ovláda, ľudí, ktorí mu pomohli, a na zodpovednú osobu (§ 1 ods. 4). Vzdať sa jej nemožno (§ 1 ods. 5). Český zákon č. 171/2023 Sb. obsahuje podobný zoznam, ktorý výslovne zahŕňa aj pracovný posudok či vyžadovanie lekárskej prehliadky, a chráni aj kolegov oznamovateľa (§ 4 odst. 1 a 2).
Kedy treba súhlas úradu pri chránenom oznamovateľovi
Najprísnejší režim platí pre chráneného oznamovateľa. Stáva sa ním zamestnanec, ktorý urobil kvalifikované oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti a prokurátor alebo správny orgán mu na jeho žiadosť poskytol ochranu. Rozhodujúci je okamih, keď sa oznámenie o poskytnutí ochrany doručí zamestnávateľovi (§ 4 ods. 1 a § 6 ods. 1). Od tej chvíle sa naňho vzťahuje osobitná ochrana.
Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; […]
Úrad súhlas udelí, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením (§ 7 ods. 5). V zložitejších veciach rozhoduje do 30 dní, odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné a počas konania neplynú lehoty ani skúšobná doba (§ 7 ods. 4, 6 a 7). Úkon urobený bez súhlasu je neplatný (§ 7 ods. 8). Súhlas netreba, ak úkon zamestnancovi priznáva nárok alebo ak skončenie vzťahu vyplýva zo skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.
Pozastavenie účinnosti úkonu pri ostatných oznamovateľoch
Aj oznamovateľ, ktorý status chráneného oznamovateľa nemá, sa môže brániť. Ak sa domnieva, že úkon voči nemu súvisí s oznámením, môže do pätnástich dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, požiadať úrad o pozastavenie jeho účinnosti (§ 12 ods. 1). Úrad účinnosť pozastaví, ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením (§ 12 ods. 2).
Pozastavenie trvá 30 dní od doručenia potvrdenia oznamovateľovi. Ak počas tejto lehoty dôjde súdu návrh oznamovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, pozastavenie sa predlžuje až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu (§ 12 ods. 6). Zákon oznamovateľovi neukladá informovať zamestnávateľa, že taký návrh podal, preto po uplynutí 30 dní nemožno bez ďalšieho predpokladať, že pozastavenie skončilo.
Sankcie a dôkazné bremeno
Zamestnávateľovi, ktorý urobí pracovnoprávny úkon bez potrebného súhlasu úradu, hrozí postihom odvetným opatrením alebo sa oň pokúsi, môže úrad uložiť pokutu do 100 000 eur (§ 19 ods. 3). Samostatným priestupkom je hrozba postihom alebo postih oznamovateľa (§ 18 ods. 1). Zákonník práce zakazuje diskrimináciu z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a prenasledovanie zamestnanca za takéto oznámenie (§ 13 ods. 2 a 8 zákona č. 311/2001 Z. z.). Pri spore o skončenie pomeru sa môže uplatniť aj pravidlo, že ak zamestnanec oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že pomer skončil preto, lebo si uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy, musí zamestnávateľ preukázať, že ho skončil z iných dôvodov (§ 13 ods. 9).
V Česku je vystavenie oznamovateľa odvetnému opatreniu priestupkom s pokutou do 1 000 000 Kč, a to aj pre zamestnávateľa, ktorý odvetu umožní (§ 26 odst. 1 písm. a) a odst. 3, § 27 odst. 2 a 7 zákona č. 171/2023 Sb.). Poškodený má navyše právo na primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu (§ 5).
Ako postupovať pri legitímnom personálnom kroku
Ani podanie oznámenia nevylučuje oprávnený personálny krok. Zamestnávateľ však musí vedieť preukázať, že krok by urobil aj bez oznámenia. Pred rozhodnutím preto odporúčame:
- overiť, či zamestnanec nie je chráneným oznamovateľom, a ak áno, požiadať úrad o súhlas ešte pred úkonom,
- zdokumentovať dôvody kroku, najlepšie takými podkladmi, ktoré vznikli nezávisle od oznámenia a pred ním,
- oddeliť rozhodovanie o personálnom kroku od informácií z preverovania oznámenia a chrániť totožnosť oznamovateľa,
- posúdiť načasovanie a konzistentnosť so zaobchádzaním s ostatnými zamestnancami v rovnakej situácii.
Ak sa zamestnanec obrátil priamo na úrad, prokuratúru alebo inú inštitúciu, platí ochrana rovnako. Vysvetľujeme to v otázke či môže zamestnanec ísť rovno na úrad alebo do médií. Oznamovací systém, ktorý podobné situácie predvída, nastavíme v rámci služby whistleblowing a oznamovací systém. Ak už personálny krok zvažujete, pripravíme podklady a postup tak, aby obstál, v službe skončenie pracovného pomeru.
Článok poskytuje všeobecné právne informácie podľa stavu k 12. 9. 2026. Nie je právnou službou ani radou pre konkrétnu situáciu. Právne predpisy sa menia a okolnosti vášho prípadu sa môžu líšiť. Pred rozhodnutím si preto postup overte alebo sa nám ozvite.
