Povinnosti firiem, registre a licencie · Česko aj Slovensko
Whistleblowing a oznamovací systém
Firmy s najmenej 50 zamestnancami musia mať vnútorný systém na oznamovanie protispoločenskej činnosti, so zodpovednou osobou, lehotami a ochranou oznamovateľov. Zavedieme ho tak, aby spĺňal slovenský aj český zákon a zároveň zostal praktický: bez zbytočnej byrokracie, s jasnými postupmi pre reálne situácie. Preverovanie oznámení vieme prevziať aj ako externá osoba.
- Advokát zapísaný v ČAK aj SAK
- Aj výkon funkcie externej zodpovednej osoby
- Ceny dohodnuté vopred
Čo pre vás urobíme
Papierový systém, ktorý nikto nepozná a nikam nevedie, pri kontrole neobstojí. Zavedieme systém, ktorý reálne funguje, a keď príde oznámenie, budete vedieť presne, čo robiť a dokedy.
Kliknutím na bod zobrazíte podrobnosti.
-
Posúdenie povinností
Určíme, či ste povinný subjekt podľa slovenského zákona č. 54/2019 Z. z., českého zákona č. 171/2023 Sb. alebo oboch, a čo presne pre vás platí.
-
Vnútorný predpis
Smernica so všetkými náležitosťami — spôsoby podávania oznámení, preverovanie, mlčanlivosť, evidencia aj opatrenia proti odvetným krokom.
-
Oznamovací kanál
Nastavíme praktický spôsob prijímania oznámení (písomne, elektronicky, osobne) s nepretržitou dostupnosťou aspoň jedného kanála a ochranou totožnosti oznamovateľa.
-
Zodpovedná osoba
Zaškolíme vašu internú zodpovednú osobu — alebo jej úlohy v zákonom dovolenom rozsahu prevezmeme ako externá osoba, s výhodou advokátskej nezávislosti a mlčanlivosti.
-
Preverovanie oznámení
Prijatie potvrdíme a oznámenie preveríme v zákonných lehotách, navrhneme opatrenia a pripravíme podklady pre vedenie — vrátane citlivých prípadov smerujúcich k trestnému oznámeniu či skončeniu pomeru.
-
Školenie
Krátke a zrozumiteľné školenie pre manažment aj zamestnancov — aby systém ľudia poznali a dôverovali mu.
Výstupfunkčný oznamovací systém, teda vnútorný predpis, kanál na oznámenia a zabezpečené preverovanie s lehotami podľa zákona
Ako to prebieha
Sedí tento postup na vašu vec? Opísať ju advokátovi →
- Posúdeniedeň 0
Zistíme vaše povinnosti v SR aj ČR a navrhneme rozsah systému.
- Zavedenie systému
Pripravíme predpis a dokumentáciu, nastavíme oznamovací kanál a zamestnancov oboznámime s postupom.
- Prevádzka
Systém beží — interne s našou podporou alebo s nami ako externou osobou pre prijímanie a preverovanie oznámení.
- Údržba a reporting
Evidencia, lehoty a aktualizácie pri zmene zákona či štruktúry firmy.
Nezáväzný dopyt
Pripravení začať?
Pošlite nám dopyt. Spravidla do 24 hodín sa ozveme s potvrdením ceny a ďalším postupom. Prvá 30-minútová konzultácia je bezplatná a k ničomu vás nezaväzuje.
- 1Pošlete dopyt týmto formulárom
- 2Spravidla do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
- 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.
Na čo sa klienti pýtajú
Nenašli ste svoju otázku? Opýtať sa priamo →
Kedy je firma povinná mať oznamovací systém?
Na Slovensku je to zamestnávateľ s najmenej 50 zamestnancami a bez ohľadu na počet aj zamestnávatelia vo vybraných oblastiach (finančné služby, bezpečnosť dopravy, životné prostredie); orgány verejnej moci už od 5 zamestnancov (§ 10 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.). V Česku je povinným subjektom okrem iných zamestnávateľ, ktorý k 1. januáru zamestnáva najmenej 50 zamestnancov — ak nie je povinnou osobou podľa českého zákona proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim (§ 8 ods. 1 zákona č. 171/2023 Sb.). Práve táto AML výnimka býva zdrojom omylu: firma, ktorá si myslí, že pod povinnosť nespadá, do nej môže patriť inou cestou. Či a v akom rozsahu sa povinnosť týka vás, posúdime presne.
Môže preverovanie oznámení robiť externá firma?
Áno — slovenský zákon výslovne umožňuje zveriť prijímanie a potvrdzovanie oznámení zmluvne inej osobe a u zamestnávateľov s menej ako 250 zamestnancami (mimo orgánov verejnej moci) aj samotné preverovanie (§ 10 ods. 2 zákona č. 54/2019 Z. z.). Česká úprava umožňuje poveriť vedením vnútorného oznamovacieho systému inú osobu, pričom poverením nie je dotknutá zodpovednosť povinného subjektu (§ 8 ods. 2 zákona č. 171/2023 Sb.). Pre skupiny je užitočné, že české povinné subjekty s najviac 249 zamestnancami môžu systém aj zdieľať alebo využiť systém zavedený iným povinným subjektom (§ 8 ods. 3) — jedna linka tak môže obslúžiť viac spoločností. Ako advokáti k tomu pridávame zákonnú mlčanlivosť a nezávislosť od vnútrofiremných vzťahov.
Aké lehoty pri oznámení bežia?
Na Slovensku treba prijatie oznámenia potvrdiť do 7 dní a výsledok preverenia oznámiť spravidla do 90 dní od potvrdenia prijatia (§ 10 ods. 6 a 8 zákona č. 54/2019 Z. z.). V Česku je lehota na vyrozumenie o prijatí rovnako 7 dní, ale posúdenie dôvodnosti má prísnejší základ — 30 dní od prijatia; v skutkovo alebo právne zložitých prípadoch ju možno predĺžiť vždy o 30 dní, najviac však dvakrát, a o predĺžení treba oznamovateľa písomne vyrozumieť ešte pred jej uplynutím (§ 12 ods. 2 a 3 zákona č. 171/2023 Sb.). Firmy pôsobiace v oboch krajinách preto nemôžu jednoducho preklopiť slovenský proces do Česka — český základný termín je trikrát kratší. Systém nastavíme tak, aby lehoty strážil, a to podľa krajiny.
Musíme prijímať aj anonymné oznámenia?
Treba odlíšiť krajiny. Slovenský systém počíta aj s anonymnými oznámeniami. Český zákon č. 171/2023 Sb. všeobecne neukladá ich prijímanie ani evidenciu v zákonnom režime; firma môže zaviesť širší dobrovoľný kanál. Keď totožnosť pôvodne anonymného oznamovateľa vyjde najavo osobe, ktorá ho môže vystaviť odvete, nastupuje ochrana podľa § 4 ods. 3. Osobitný AML režim posúdime samostatne. Pravidlá prijímania a preverovania nastavíme vo vnútornom predpise.
Zamestnanec oznámil problém a vedenie ho chce prepustiť. Čo teraz?
Pozor — oznamovateľ požíva ochranu pred odvetnými opatreniami a postih za oznámenie môže firmu vyjsť draho. Skôr než urobíte personálny krok, nechajte situáciu právne posúdiť; pomôžeme oddeliť legitímne pracovnoprávne dôvody od zakázanej odvety.
Koľko zavedenie a správa systému stoja?
Zavedenie je jednorazová položka podľa veľkosti firmy; výkon externej osoby býva mesačný paušál. Obe ceny potvrdíme vopred — a platí to, čo sme si dohodli.
Právna poradňa
Najčastejšie otázky k tejto téme
-
Musíme mať vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti (whistleblowing)?
Áno, ak zamestnávate najmenej 50 zamestnancov. Orgán verejnej moci musí mať systém už od piatich zamestnancov. Bez ohľadu na počet sa povinnosť vzťahuje aj na zamestnávateľa vo finančných službách, v bezpečnosti dopravy alebo v oblasti životného prostredia. Systém znamená určenú zodpovednú osobu, zverejnený spôsob podávania oznámení, vnútorný predpis a evidenciu oznámení. Prijatie oznámenia treba potvrdiť do siedmich dní a výsledok preverenia oznámiť do 90 dní. Za porušenie môže Úrad na ochranu oznamovateľov uložiť pokutu do 50 000 eur, zamestnávateľovi s najmenej 250 zamestnancami do 100 000 eur.
Prečítať odpoveď -
Ako dlho uchovávať oznámenia oznamovateľov a kto k nim smie mať prístup?
Na Slovensku musí zamestnávateľ viesť evidenciu oznámení tri roky od ich doručenia, v Česku uchováva príslušná osoba oznámenie a súvisiace dokumenty päť rokov od prijatia. Prístup má byť obmedzený na osobu, ktorá oznámenia prijíma a preveruje. Totožnosť oznamovateľa sa bez jeho písomného súhlasu neprezrádza ani vedeniu. Oznámenia obsahujú osobné údaje viacerých ľudí, preto spôsob ich spracúvania musí upraviť vnútorný predpis a treba ho zladiť s GDPR.
Prečítať odpoveď -
Môže zamestnanec obísť náš oznamovací kanál a ísť rovno na úrad alebo do médií?
Na úrad áno, do médií len za splnenia podmienok. Slovenský aj český zákon chránia oznamovateľa, ktorý sa obráti priamo na príslušný orgán, bez toho, aby najprv použil vnútorný systém firmy. Ochrana pri zverejnení informácií, napríklad v médiách, závisí od splnenia podmienok. Môže ísť o neúspešný vnútorný alebo úradný postup, bezprostredné ohrozenie verejného záujmu alebo hrozbu odvety. Zakázať zamestnancom obracať sa na úrady firma nemôže.
Prečítať odpoveď
Prečítajte si k téme
Ako sa líši DPO podľa GDPR od zodpovednej osoby pre oznamovanie
Slovenské právo pozná dve funkcie s rovnakým názvom: zodpovednú osobu podľa GDPR a zodpovednú osobu podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Článok porovnáva ich úlohy, nezávislosť a požiadavky a vysvetľuje, kedy ich môže vykonávať ten istý človek alebo externý poskytovateľ. Pre firmy, ktoré musia mať jednu alebo obe funkcie.
Čítať viac →
Kedy môže úrad zastaviť výpoveď alebo preradenie oznamovateľa
Zamestnanec podal oznámenie a firma krátko nato zvažuje výpoveď, preradenie alebo zníženie odmeny. Slovenský zákon o ochrane oznamovateľov pri takých krokoch necháva na zamestnávateľovi, aby pred úradom preukázal, že s oznámením nesúvisia, a dáva úradu nástroje, ako ich zastaviť. Článok je pre zamestnávateľov na Slovensku aj v Česku, ktorí potrebujú urobiť legitímny personálny krok a nechcú, aby vyzeral ako odveta.
Čítať viac →
Kedy sa podľa AI Actu z používateľa AI stáva jej poskytovateľ
AI Act rozdeľuje povinnosti podľa role, nie podľa toho, kto napísal kód. Firma, ktorá si dá vyvinúť chatbota nad cudzím modelom, predáva AI produkt pod svojou značkou alebo použije všeobecný nástroj na citlivý účel, sa môže stať poskytovateľom so všetkými povinnosťami. Článok vysvetľuje, kde je hranica a čo z nej vyplýva pre zmluvy s dodávateľmi.
Čítať viac →