Väčšina firiem, ktoré s umelou inteligenciou pracujú, žiadny model nevyvinula. Používajú licencované nástroje, stavajú aplikácie nad rozhraním veľkých jazykových modelov alebo si nechajú agentúrou postaviť chatbota. Mnohé preto predpokladajú, že povinnosti z nariadenia o umelej inteligencii (AI Act) nesie výrobca modelu. To platí len čiastočne. Nariadenie priraďuje povinnosti podľa role, ktorú firma vo vzťahu ku konkrétnemu systému zastáva, a tá sa môže zmeniť jediným obchodným rozhodnutím.
Dve základné roly
Kľúčové je vymedzenie poskytovateľa:
„poskytovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý vyvíja systém AI alebo model AI na všeobecné účely alebo ktorý si dáva vyvinúť systém AI alebo model AI na všeobecné účely a uvádza ho na trh alebo uvádza systém AI do prevádzky pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, či už za odplatu alebo bezodplatne;
Oproti nemu stojí nasadzujúci subjekt, teda ten, kto systém AI používa v rámci svojej právomoci, s výnimkou osobnej neprofesionálnej činnosti (čl. 3 bod 4). Dôležitý je aj pojem uvedenia do prevádzky: je ním dodanie systému na prvé použitie nasadzujúcemu subjektu alebo na vlastné použitie v Únii (čl. 3 bod 11). Poskytovateľom sa preto nestáva len ten, kto AI predáva, ale aj ten, kto si systém dá vyvinúť a sám ho pod svojím menom prevádzkuje. Nariadenie počíta aj s nadväzujúcim poskytovateľom, ktorý do svojho systému integruje model AI, vlastný alebo dodaný iným subjektom (čl. 3 bod 68).
Tri situácie, v ktorých sa firma stáva poskytovateľom
Vlastný systém nad cudzím modelom. Firma si objedná chatbota pre zákaznícku podporu postaveného na rozhraní jazykového modelu tretej strany a spustí ho na svojom webe pod svojou značkou. Model vyvinul niekto iný, chatbot ako systém AI však uviedla do prevádzky firma. Od 2. augusta 2026 jej tak patrí napríklad povinnosť zabezpečiť, aby ľudia vedeli, že komunikujú s AI (čl. 50 ods. 1); podrobnosti sme rozobrali v otázke či musíte zákazníkom povedať, že im odpovedá chatbot.
Vlastná značka na cudzom vysokorizikovom systéme. Distribútor, dovozca, nasadzujúci subjekt alebo iná tretia strana, ktorá umiestni svoje meno alebo ochrannú známku na vysokorizikový systém už uvedený na trh, sa považuje za jeho poskytovateľa (čl. 25 ods. 1 písm. a)). Nariadenie tu pripúšťa, aby si strany povinnosti zmluvne rozdelili inak.
Podstatná zmena alebo nový účel. Poskytovateľom vysokorizikového systému sa stáva aj ten, kto na ňom vykoná podstatnú zmenu, alebo kto zmení zamýšľaný účel systému, ktorý vysokorizikový nebol, tak, že sa ním stane (čl. 25 ods. 1 písm. b) a c)). Príkladom môže byť univerzálny nástroj na prácu s textom nasadený na hodnotenie uchádzačov o zamestnanie, teda do oblasti, ktorú príloha III označuje za vysokorizikovú. Súvislosti pri personálnych nástrojoch opisujeme v článku AI pri nábore a hodnotení zamestnancov.
Čo sa mení s rolou poskytovateľa
Pri systémoch, ktoré nie sú vysokorizikové, sú povinnosti poskytovateľa pomerne úzke; ide najmä o transparentnosť podľa čl. 50. Pri vysokorizikových systémoch je rozdiel zásadný: poskytovateľ musí zabezpečiť súlad systému s požiadavkami nariadenia, zaviesť systém riadenia kvality, uchovávať dokumentáciu, podrobiť systém posúdeniu zhody, vydať EÚ vyhlásenie o zhode, označiť ho značkou CE a zaregistrovať ho (čl. 16). Pre systémy podľa prílohy III sa tieto povinnosti po novele (EÚ) 2026/1744 uplatňujú od 2. decembra 2027, pre systémy naviazané na regulované výrobky podľa prílohy I od 2. augusta 2028.
Keď nastane niektorá zo situácií podľa čl. 25 ods. 1, pôvodný poskytovateľ sa za poskytovateľa daného konkrétneho systému prestáva považovať. Novela spresnila, že musí s novým poskytovateľom úzko spolupracovať: sprístupniť mu technickú dokumentáciu, informovať ho o známych obmedzeniach a poruchových stavoch a poskytnúť mu cielený technický prístup, aj na testovanie (čl. 25 ods. 2 v znení novely). Táto povinnosť však odpadá, ak pôvodný poskytovateľ jasne uviedol, že jeho systém sa nemá meniť na vysokorizikový. Firma, ktorá všeobecný nástroj nasadí na citlivý účel proti výslovnému vymedzeniu dodávateľa, tak môže zostať s povinnosťami poskytovateľa bez dokumentácie, ktorú by na ich splnenie potrebovala.
Čo patrí do zmluvy s dodávateľom
Pri vysokorizikových systémoch nariadenie výslovne žiada písomnú dohodu medzi poskytovateľom a treťou stranou, ktorá dodáva systém AI, model AI, nástroje, služby, komponenty alebo procesy použité vo vysokorizikovom systéme, a to o informáciách, spôsobilostiach, technickom prístupe a inej pomoci potrebnej na splnenie povinností (čl. 25 ods. 4 v znení novely). Výnimku majú tretie strany, ktoré také nástroje či komponenty, okrem modelov AI na všeobecné účely, sprístupňujú verejnosti na základe bezplatnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom. Aj pri bežných projektoch sa oplatí v zmluve o vývoji alebo licencii jasne upraviť:
- kto bude vo vzťahu k výslednému systému poskytovateľom a pod čím menom sa systém prevádzkuje,
- na aký účel je systém určený a na čo sa používať nesmie,
- aké podklady a dokumentáciu dodávateľ odovzdá a ako bude spolupracovať pri zmenách,
- ako sa rozdeľuje zodpovednosť, ak systém nespĺňa požiadavky nariadenia alebo spôsobí škodu.
Rolu vašej firmy pri jednotlivých AI nástrojoch posúdime a povinnosti z nej odvodíme v rámci služby AI Act a nasadenie umelej inteligencie. Zmluvy o vývoji a licencii AI riešení, ktoré tieto otázky upravujú, pripravíme alebo skontrolujeme v službe softvérová a licenčná zmluva.
Článok je všeobecná právna informácia k stavu ku dňu 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani radou k vašej konkrétnej veci. Právne predpisy sa menia a vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; pred rozhodnutím si postup overte alebo sa nám ozvite.
