Aktuality · CZ · SK
Právne zmeny, ktoré sa týkajú vášho podnikania.
Sledujeme legislatívu aj judikatúru v Česku a na Slovensku. Píšeme o tom, čo má reálny dopad na vaše podnikanie — a pri každej téme nájdete aj službu, ktorou to vieme vyriešiť.
222 článkov v 16 témach RSS Archív pôvodného webu
Zobrazené všetky články
Články k návrhu nového slovenského Občianskeho zákonníka a jeho navrhovaným zmenám pre zmluvy, podnikanie a majetkové vzťahy.
Zmluva o franšíze v návrhu nového Občianskeho zákonníka
Franšízová zmluva dnes na Slovensku nemá vlastnú úpravu a uzatvára sa ako nepomenovaná zmluva. Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka ju prvýkrát upravuje ako samostatný zmluvný typ. Čo by sa zmenilo pre franšízorov a franšízantov a čo platí, kým návrh nie je schválený.
Čítať ďalej →
Koniec dvoch zákonníkov: záväzky budú v jednom kódexe
Tá istá zmluva sa dnes riadi inými pravidlami podľa toho, či spadá pod Občiansky alebo Obchodný zákonník. Nový Občiansky zákonník má túto dvojkoľajnosť ukončiť — obchodné záväzky presúva do jedného kódexu.
Čítať ďalej →
Náhrada škody po novom: čo sa dá dojednať a čo už nie
Nový Občiansky zákonník rieši dlhoročne sporné otázky náhrady škody: vzdanie sa nároku vopred, zastretý úrok z omeškania aj nemajetkové nároky z porušenia zmluvy. Limitačné doložky dostanú jasné pravidlá.
Čítať ďalej →
Porušenie zmluvy po novom: jeden systém následkov
Nový Občiansky zákonník má zjednotiť následky porušenia zmluvy pre všetky zmluvné typy. Dnes ich treba hľadať v neúplnej úprave jednotlivých zmlúv — a často v dvoch zákonníkoch. Čo to zmení pre doložky vo vašich vzorových zmluvách.
Čítať ďalej →
Pohľadávky po novom: zmluvný zákaz postúpenia stráca účinky voči tretím
Nový Občiansky zákonník posilňuje ochranu tretích osôb pri postupovaní pohľadávok — porušenie zmluvne dohodnutého zákazu cesie už nemá mať dopad na tretie osoby. Čo to znamená pre dodávateľov aj odberateľov.
Čítať ďalej →
Premlčanie po novom: jednotné tri roky pre všetkých
Nový Občiansky zákonník má zjednotiť občianskoprávny a obchodnoprávny režim premlčania do jednotnej trojročnej všeobecnej lehoty. Pre veriteľov s obchodnými pohľadávkami to znamená koniec „štvrtého roka“ — a dôvod prestaviť interné procesy.
Čítať ďalej →
Štatutári po novom: zastúpenie, stret záujmov a pravidlá výkonu funkcie
Nový Občiansky zákonník mení základy postavenia štatutárov: konanie firmy sa stane konaním v zastúpení, stret záujmov dostane výslovné pravidlá a pri výkone funkcie umožní dohodnúť primerané použitie pracovnoprávnych pravidiel bez vzniku pracovnoprávneho vzťahu.
Čítať ďalej →
VOP pod kontrolou a zodpovednosť za nepoctivé rokovanie
Nový Občiansky zákonník má zjednotiť a doplniť existujúce pravidlá uzatvárania zmlúv — najmä zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv a kontrolu štandardizovaných zmlúv. Čo to znamená pre vaše obchodné podmienky a objednávkové procesy.
Čítať ďalej →
Neplatnosť zmlúv po novom: nastupuje zrušiteľnosť
Nový Občiansky zákonník mení koncept neplatnosti zmlúv. Neplatné má byť len to, čo je dnes absolútne neplatné; relatívnu neplatnosť nahradí zrušiteľnosť s kratšou lehotou. Viac istoty pre transakcie — a menej času na obranu.
Čítať ďalej →Založenie, prevádzka a predaj ambulancie, spoločná prax lekárov a pravidlá poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Vlastná ambulancia na fyzickú osobu alebo cez s.r.o.: čo rozhoduje
Povolenie na prevádzkovanie ambulancie môže dostať lekár ako fyzická osoba aj jeho s.r.o. Podmienky sa líšia v odbornom zástupcovi a bezúhonnosti, no najväčší rozdiel sa ukáže až neskôr: pri prijímaní ďalších lekárov, pri zdieľaní sestry a pri predaji ambulancie.
Čítať ďalej →
Predaj ambulancie: čo sa dá previesť a čo nie
Ambulanciu nestačí predať kúpnou zmluvou. Povolenie sa previesť nedá, pacient si lekára vyberá sám a zmluvy so zdravotnými poisťovňami patria poskytovateľovi. Čo teda kupujúci naozaj získa, keď kupuje s.r.o., a čo, keď ambulanciu preberá ako nový poskytovateľ.
Čítať ďalej →
Nová vyhláška pre ambulancie: menšie priestory, zdieľaná sestra a prechod do polovice roka 2027
Od 22. septembra 2025 je účinná nová vyhláška MZ SR č. 236/2025 Z. z., ktorá určuje minimálny personál a vybavenie ambulancií. Podľa ministerstva znížila nároky na priestory, pripustila praktickú sestru – asistenta aj v špecializovaných ambulanciách a po prvý raz dovolila zdieľať sestru a prístroje. Staré požiadavky spravidla stačia do 30. júna 2027.
Čítať ďalej →
Zdieľaná sestra a spoločné prístroje: ako na nich postaviť skupinovú prax
Vyhláška č. 236/2025 Z. z. dovolila ambulanciám zdieľať sestru a prístroje, ale len v rámci jedného poskytovateľa na jednom mieste. Lekári, ktorí chcú na tom stavať spoločnú prax, sa preto najprv musia rozhodnúť, či budú jednou spoločnosťou. Čo to znamená pre povolenia, poisťovne, pacientov a vzťahy medzi lekármi.
Čítať ďalej →
Advokát pri obchode sprostredkovanom realitnou kanceláriou: pre koho pracuje a čo z toho vyplýva
Maklér odporučí advokáta, ktorý pripraví zmluvy pre predávajúceho aj kupujúceho, a kancelária ho platí paušálom. Koho záujmy potom advokát chráni, čo smie povedať maklérovi a čo sa stane, keď sa strany pohádajú? Vysvetľujeme, čo na to hovorí zákon o advokácii a ako spoluprácu nastaviť tak, aby jej dôverovali všetci.
Čítať ďalej →
Kedy sa z používateľa AI stáva jej poskytovateľ: roly podľa AI Actu
AI Act rozdeľuje povinnosti podľa role, nie podľa toho, kto napísal kód. Firma, ktorá si dá vyvinúť chatbota nad cudzím modelom, predáva AI produkt pod svojou značkou alebo použije všeobecný nástroj na citlivý účel, sa môže stať poskytovateľom so všetkými povinnosťami. Článok vysvetľuje, kde je hranica a čo z nej vyplýva pre zmluvy s dodávateľmi.
Čítať ďalej →
AI pri nábore a hodnotení zamestnancov: čo žiada AI Act a čo GDPR
Nástroje, ktoré triedia životopisy alebo hodnotia výkon zamestnancov, patria podľa AI Actu spravidla medzi vysokorizikové systémy. Hlavné povinnosti prídu v decembri 2027, zákaz rozpoznávania emócií na pracovisku a pravidlá GDPR však platia už dnes. Článok je určený zamestnávateľom a personalistom.
Čítať ďalej →
Akciová spoločnosť na Slovensku alebo v Česku: v čom sa líši založenie, kapitál a orgány
Slovenská a česká akciová spoločnosť nesú rovnaký názov, riadia sa však odlišnými zákonmi. Porovnávame, kto ich môže založiť, aký kapitál potrebujú, aké orgány musia mať a aké akcie vydávajú, pre podnikateľov, ktorí sa rozhodujú, v ktorej krajine akciovú spoločnosť založiť.
Čítať ďalej →
Alarmy, kamery a pult centrálnej ochrany: kedy treba licenciu na technickú a kedy na strážnu službu
Montáž alarmu, servis kamier a nepretržité vyhodnocovanie poplachov patria podľa zákona o súkromnej bezpečnosti pod dve rôzne licencie. Pre inštalačné firmy, správcov budov a prevádzkovateľov pultov centrálnej ochrany rozoberáme, kde je medzi nimi hranica a aké podmienky platia pre každú z nich.
Čítať ďalej →
AML program realitnej kancelárie: čo v ňom musí byť a ako naň naviazať školenie maklérov
Realitná kancelária je povinnou osobou podľa AML zákona a jej program vlastnej činnosti nemôže byť všeobecný vzor zo šuflíka. Vysvetľujeme, čo musí program obsahovať, ako doň zapracovať neobvyklé operácie typické pre realitný obchod, prečo a ako často školiť maklérov vrátane tých na živnosť a čo hrozí pri kontrole.
Čítať ďalej →
Zmluvu pripravila realitka alebo developer: revízia, alebo autorizácia advokátom?
Kupujúci často chcú zmluvu od realitnej kancelárie „dať autorizovať“. Autorizácia a revízia cudzej zmluvy sú však dve rôzne služby s iným výsledkom pre kataster aj pre vás. Vysvetľujeme, čo ktorá prináša a kedy dáva zmysel ktorá.
Čítať ďalej →
Banková záruka namiesto zádržného: ako ju nastaviť v zmluve o dielo, aby sa dala čerpať
Zádržné viaže zhotoviteľovi peniaze na roky, banková záruka ho môže nahradiť. Či objednávateľa naozaj ochráni, však rozhoduje text záručnej listiny a to, čo o nej hovorí zmluva o dielo. Článok je pre objednávateľov, developerov aj stavebné firmy.
Čítať ďalej →
Rezervácia kúpy stroja alebo vozidla: zmluva o budúcej zmluve, alebo kúpna zmluva s odkladacou podmienkou?
Keď je kúpa dohodnutá, ale závisí od úveru, dotácie či dodania, ponúkajú sa dva nástroje: zmluva o budúcej zmluve a kúpna zmluva s odkladacou podmienkou. Článok vysvetľuje, v čom sa líšia, kedy ktorý zvoliť a na čo si dať pozor pri hnuteľných veciach.
Čítať ďalej →
Zmluva o budúcej zmluve medzi podnikateľmi: výzva, lehoty a čo môže urobiť súd
Obchodný zákonník upravuje zmluvu o budúcej zmluve prísnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Záväzok zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu včas, a aj po včasnej výzve má na súd spravidla len jeden rok. Článok je pre firmy, ktoré si budúcou zmluvou rezervujú kúpu, dodávky alebo spoluprácu.
Čítať ďalej →
Bývalý zamestnanec odišiel ku konkurencii aj s klientmi: čo môže zamestnávateľ uplatniť
Keď kľúčový zamestnanec odíde ku konkurencii a za ním aj klienti alebo firemné dáta, zamestnávateľ má k dispozícii konkurenčnú doložku, ochranu obchodného tajomstva, nekalú súťaž a náhradu škody. Každý nástroj má iné podmienky a vyžaduje iné dôkazy. Článok ukazuje, ako situáciu vyhodnotiť a v akom poradí postupovať.
Čítať ďalej →
Carve-out v Česku: odštiepenie, vyčlenenie alebo predaj časti závodu
Kto vlastní českú s.r.o. alebo a.s. a chce z nej vyčleniť divíziu, vyberá podľa českého práva z troch ciest. Porovnávame odštiepenie, vyčlenenie do dcérskej spoločnosti a predaj časti závodu: kto sa stane spoločníkom, čo s divíziou prejde a ako sú chránení veritelia a zamestnanci.
Čítať ďalej →
Cenné papiere v dedičstve: kde ich hľadať podľa toho, kto ich eviduje
Akcie, dlhopisy a podielové listy po poručiteľovi nemusia byť na jednom mieste. Článok vysvetľuje, v ktorej evidencii môžu byť vedené, či v centrálnom depozitári, u banky, u obchodníka s cennými papiermi alebo u správcovskej spoločnosti, a čo z toho vyplýva pre dedičov a dedičské konanie.
Čítať ďalej →
Ceny, územie a predaj cez internet v distribučnej a franšízovej sieti
Môžete distribútorovi alebo franšízantovi určiť predajnú cenu, zakázať mu predávať mimo územia či cez e-shop? Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/720 určuje, čo bloková výnimka pre vertikálne dohody kryje a čo nie. Prehľad pre výrobcov, dovozcov a franšízorov, ktorí budujú predajnú sieť.
Čítať ďalej →
Česká firma má slovenského dlžníka: štyri pravidlá, ktoré sú na Slovensku inak
Česká firma, ktorá vymáha faktúru na Slovensku, prirodzene vychádza z českých návykov. Slovenské právo však inak viaže náhradu trov na výzvu, inak upravuje obranu dlžníka proti platobnému rozkazu, inak prideľuje exekútora a inak počíta príslušenstvo. Prehľad pre veriteľov z Česka pred prvým krokom.
Čítať ďalej →
Český fond a slovenskí investori: čo česká licencia ani registrácia nepokryje
Povolenie českého správcu, zápis FKI aj registrácia podľa § 15 ZISIF platia v českom práve. Ponuku slovenským investorom posudzuje slovenský zákon o kolektívnom investovaní a výsledok závisí od dvoch otázok: aký je investor a aký je správca. Prehľad notifikácie, povolenia NBS a situácií, na ktoré európsky pas nedosiahne.
Čítať ďalej →
Český platobný rozkaz a dlžník, ktorý nepreberá poštu: dátová schránka, zrušenie rozkazu a ďalší postup
Český platobný rozkaz je rýchly, ale stojí na doručení do vlastných rúk. Vysvetľujeme, prečo firme s dátovou schránkou nepreberanie nepomôže, kedy súd rozkaz zruší alebo ho vôbec nevydá a ako si slovenský veriteľ overí adresu dlžníka ešte pred podaním návrhu.
Čítať ďalej →
Čo preveriť pred náberom nehnuteľnosti: previerka, ktorú urobí maklér, a chvíľa, keď ju treba odovzdať advokátovi
Realitný obchod sa môže rozpadnúť na prekážke, ktorá bola na liste vlastníctva od začiatku. Pre realitné kancelárie a ich maklérov vysvetľujeme, prečo je preverenie nehnuteľnosti pred zaradením do ponuky povinnosťou kancelárie, čo treba skontrolovať hneď, čo z listu vlastníctva nevidno a kedy už ide o právnu previerku, ktorá patrí advokátovi.
Čítať ďalej →
Cookie lišta pre slovenský aj český web: jeden štandard, dva zákony
Slovenský aj český zákon o elektronických komunikáciách dnes vyžadujú súhlas pred uložením cookies, ktoré nie sú nevyhnutné. Znenia sa líšia v detailoch a Česko prešlo na súhlas až v roku 2022. Článok vysvetľuje, čo majú obe úpravy spoločné a na čo myslieť pri webe či e-shope pre obe krajiny.
Čítať ďalej →
Darovanie nehnuteľnosti jednému z detí: čo to znamená pre dedičstvo súrodencov
Rodičia často darujú byt alebo dom jednému z detí ešte za života. Dar sa v dedičskom konaní môže započítať do dedičského podielu, no nie vždy a nie automaticky. Vysvetľujeme, kedy sa započítava, prečo darovanie nie je vydedenie a čo zvážiť už pri spisovaní darovacej zmluvy.
Čítať ďalej →
Darovanie, predaj za symbolickú cenu alebo zámena: ktorú zmluvu zvoliť pri prevode nehnuteľnosti v rodine
Rodičia chcú previesť byt na dieťa, súrodenci si chcú vymeniť pozemky. Voľba medzi darovacou, kúpnou a zámennou zmluvou má dôsledky pre dane, manželské vlastníctvo, dedičstvo aj pre to, či sa dá prevod neskôr vrátiť. Porovnávame ich na situáciách, ktoré sa v rodinách opakujú.
Čítať ďalej →
Po predaji prvého bytu: developer ako spoluvlastník domu, fond opráv a vady spoločných častí
Prvým prevodom bytu sa developer stáva jedným z vlastníkov domu. Za nepredané byty platí do fondu prevádzky, údržby a opráv, hlasuje na schôdzi a práva z vád domu voči zhotoviteľovi prechádzajú na vlastníkov bytov. Článok vysvetľuje, na čo sa pripraviť ešte pred podpisom prvej kúpnej zmluvy.
Čítať ďalej →
Developerský projekt financovaný dlhopismi: postup od projektovej spoločnosti po splatenie
Dlhopisy môžu doplniť bankový úver a vlastné zdroje developera, ak sa emisia pripraví v správnom poradí krokov. Prejdeme postup podľa slovenského práva od projektovej spoločnosti cez emisné podmienky, zabezpečenie a registráciu v depozitári až po splatenie, vrátane hraníc, za ktorými sa začína regulované kolektívne investovanie.
Čítať ďalej →
Distribútor, obchodný zástupca alebo komisionár: tri modely predaja a ich dôsledky
Tovar môže za vás predávať distribútor na vlastný účet, obchodný zástupca vo vašom mene alebo komisionár vo vlastnom mene na váš účet. Každý model inak rozdeľuje riziko nezaplatenia, vlastníctvo tovaru aj nároky pri ukončení spolupráce. Pre výrobcov a dovozcov, ktorí budujú predajnú sieť podľa slovenského práva, aj s partnermi v Česku.
Čítať ďalej →
Emisia dlhopisov v Česku a na Slovensku: v čom sa zákony líšia
Slovensko používa pôvodný federálny zákon o dlhopisoch, Česko má od roku 2004 vlastný. Pri zverejnení emisných podmienok, schôdzi majiteľov, zabezpečení, prospekte aj premlčaní sa dnes líšia natoľko, že emisné podmienky sa medzi krajinami nedajú jednoducho prevziať. Porovnanie k 12. septembru 2026.
Čítať ďalej →
Dohoda o skončení pracovného pomeru: kedy je bezpečnejšia než výpoveď a čo do nej patrí
Dohoda o skončení pracovného pomeru nepotrebuje výpovedný dôvod, výpovednú dobu ani prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Aj ona však má zákonné náležitosti a dá sa napadnúť na súde. Článok ukazuje, kedy je dohoda najlepšou cestou, čo do nej napísať a na čom môže neskôr padnúť.
Čítať ďalej →
Dohoda s oprávnenou osobou v RPVS: čo do nej patrí a na čo si dať pozor
Bez písomnej dohody nemôže nikto vykonávať rolu oprávnenej osoby a zákon na ňu primerane použije pravidlá zmluvy o kontrolnej činnosti. Pre firmy zapísané v registri partnerov verejného sektora vysvetľujeme, čo má dohoda upraviť, ktoré dojednania neobstoja a ako ju ukončiť bez bežiacej lehoty.
Čítať ďalej →
Spor o doménu .sk, .cz alebo .eu: súd, alebo alternatívne riešenie sporu
Doménu s vaším menom alebo značkou možno od držiteľa získať súdnou žalobou alebo v rýchlejšom alternatívnom riešení sporu podľa pravidiel registra. Pre každú koncovku platia iné podmienky. Článok je pre firmy a e-shopy, ktoré sa rozhodujú, ktorou cestou ísť.
Čítať ďalej →
Doprava na vlastný účet: kedy firma nepotrebuje povolenie dopravcu ani licenciu Spoločenstva
Stavebná firma vozí vlastný materiál, výrobca rozváža svoje výrobky odberateľom. Na takúto dopravu povolenie prevádzkovateľa cestnej dopravy ani licencia Spoločenstva netreba, ak sú splnené všetky podmienky prepravy na vlastný účet. Rozoberáme, kde sa výnimka končí a ktoré pravidlá platia aj bez povolenia.
Čítať ďalej →
Doručenie výpovede a okamžitého skončenia: pravidlá § 38 Zákonníka práce a najčastejšie chyby
Výpoveď aj okamžité skončenie účinkujú až doručením a nepreukázané doručenie zvráti aj vecne oprávnené skončenie pracovného pomeru. Článok vysvetľuje, v akom poradí a akými spôsobmi zamestnávateľ doručuje, čo sa stane pri odmietnutí prevzatia a prečo nestačí e-mail. Na záver porovnáva slovenskú a českú úpravu.
Čítať ďalej →
Dozorná rada v s.r.o. a akciovej spoločnosti: kedy ju zriadiť a čo zmôže
Dozorná rada býva buď formalitou, ktorá podpisuje, alebo skutočnou kontrolou vedenia. Článok vysvetľuje, kedy je na Slovensku a v Česku povinná, aké oprávnenia jej dáva zákon a prečo jej súhlas konateľov ani predstavenstvo nezbavuje zodpovednosti.
Čítať ďalej →
Dve zodpovedné osoby: DPO podľa GDPR a zodpovedná osoba pre oznamovanie
Slovenské právo pozná dve funkcie s rovnakým názvom: zodpovednú osobu podľa GDPR a zodpovednú osobu podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Článok porovnáva ich úlohy, nezávislosť a požiadavky a vysvetľuje, kedy ich môže vykonávať ten istý človek alebo externý poskytovateľ. Pre firmy, ktoré musia mať jednu alebo obe funkcie.
Čítať ďalej →
Konanie o drobných nárokoch proti poľskej firme: kedy sa oplatí a ako prebieha
Pri pohľadávke do 5 000 eur voči poľskej firme nemusí byť bežná žaloba v Poľsku jedinou cestou. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, formulárové a jeho rozsudok sa v Poľsku vykoná bez uznávania. Vysvetľujeme, kedy sa oplatí viac než európsky platobný rozkaz a na čo si dať pozor pri trovách.
Čítať ďalej →
Druhy akcií v j. s. a.: ako pri založení rozdeliť hlasy, zisk a informácie medzi zakladateľov, investora a tím
Jednoduchá spoločnosť na akcie dovoľuje odlíšiť akcie zakladateľov, investora aj zamestnancov bez zložitých zmluvných konštrukcií. Článok je pre zakladateľov, ktorí j. s. a. zakladajú: čo zákon dovoľuje, kde sú jeho mantinely a prečo sa druhy akcií oplatí navrhnúť už v prvých stanovách.
Čítať ďalej →
Družstvo alebo občianske združenie: ktorá forma unesie spoločný projekt
Spoločný nákup, zdieľaná dielňa, komunitný priestor alebo spoločný predaj produkcie: skupina ľudí či firiem často váha medzi družstvom a občianskym združením. Porovnávame obe formy podľa účelu, zakladateľov, kapitálu, rozhodovania a majetkových nárokov členov.
Čítať ďalej →
Právna previerka startupu pred prvým kolom: čo investor skontroluje a čo si pripraviť vopred
Pred prvou investíciou si investor dá startup právne preveriť. Firma býva mladá, otázky sa však sústreďujú do tých istých oblastí: kto firmu vlastní, komu patrí produkt a čo zakladatelia sľúbili ľuďom okolo seba. Článok je pre zakladateľov, ktorí sa na previerku chcú pripraviť skôr, než príde zoznam otázok od investora.
Čítať ďalej →
Duplicitné vlastníctvo pred súdom: ako postaviť žalobu a čo rozhodne o víťazovi
Keď dohoda o urovnaní nevyjde, duplicitu parciel C a E odstráni len súd. Článok vysvetľuje, prečo má duplicitne zapísaný vlastník na určovacej žalobe vždy naliehavý právny záujem, ako formulovať návrh, aby ho súd nezamietol z formálnych dôvodov, čo sa v spore dokazuje a ako sa výsledok dostane na list vlastníctva.
Čítať ďalej →
Európsky príkaz na zablokovanie účtov je vydaný. Čo sa deje s peniazmi dlžníka a čo musí urobiť veriteľ
Vydaním európskeho príkazu na zablokovanie účtov sa práca veriteľa nekončí. Banka blokuje, vydáva vyhlásenie, dlžník dostáva všetky vaše dôkazy a veriteľovi bežia krátke lehoty na uvoľnenie prebytku a na žalobu. Prehľad krokov po vydaní príkazu pre firmy, ktoré ho získali alebo oň uvažujú.
Čítať ďalej →
Exekúcia v Česku pre slovenského veriteľa: výber exekútora, zálohy a exekúcie bez výsledku
Rozsudok alebo platobný rozkaz českého súdu je listina, peniaze prinesie až exekúcia. Český systém dáva veriteľovi viac voľby než slovenský, ale aj povinnosť skladať zálohy a reagovať, keď exekúcia roky nič neprináša. Vysvetľujeme postup od návrhu po zastavenie pre slovenské firmy s českým dlžníkom.
Čítať ďalej →
Chyby v registri emitenta: ako spoločnosť opraví údaje o emisii a zápisy na účtoch akcionárov
Nesprávny počet akcií, zlá menovitá hodnota alebo akcie pripísané na nesprávny účet. Článok je pre akciové spoločnosti so zaknihovanými akciami: kde chyby pri registrácii a zmenách emisie vznikajú, ako ich emitent opraví námietkou u centrálneho depozitára a ako im predísť.
Čítať ďalej →
Kabotáž, návrat vozidla a doklady: pravidlá pre dopravcov s licenciou Spoločenstva
Licencia Spoločenstva otvára trh celej Únie, nie však bez obmedzení. Koľko vnútroštátnych prepráv smie slovenský dopravca vykonať v inom štáte, ako dlho musí potom počkať, čím ich preukazuje pri kontrole a prečo sa vozidlo musí pravidelne vracať domov.
Čítať ďalej →
Prepravné od zahraničného objednávateľa: kde žalovať podľa Dohovoru CMR, podľa ktorého práva a ako rozsudok vykonať
Slovenský dopravca vykonal prepravu do zahraničia a objednávateľ z iného štátu neplatí. Dohovor CMR mu dáva na výber viac súdov než bežná obchodná zmluva, vrátane súdu v štáte, kde tovar naložil. Vysvetľujeme, ako si súd vybrať, ktoré právo rozhodne o úrokoch a ako sa rozsudok vykoná v štáte dlžníka.
Čítať ďalej →
Kedy zmena vo firme naozaj platí: rozhodnutie, zápis a zverejnenie v obchodnom registri
Konateľ je odvolaný dňom rozhodnutia, prokurista smie podpisovať až od zápisu a partnerom možno zmenu spravidla namietať až po jej zverejnení. Článok vysvetľuje, kedy zmena v s. r. o. nastáva, čo k nej pridáva zápis a ako naplánovať návrh podľa nového zákona o obchodnom registri.
Čítať ďalej →
Kedy ukončiť mimosúdne vymáhanie: päť signálov, že je čas podať návrh na súd
Upomienky a rokovanie o splátkach sú často najrýchlejšia cesta k peniazom, nie však donekonečna. Päť situácií, v ktorých ďalšie upomínanie veriteľovi škodí, a ako pravidlá eskalácie nastaviť pri desiatkach dlžníkov naraz.
Čítať ďalej →
Komanditná spoločnosť so s.r.o. ako komplementárom: ako štruktúra funguje a kde sú jej hranice
Komanditná spoločnosť, v ktorej neobmedzene ručí s.r.o. namiesto človeka, spája pevné rozdelenie rolí s ohraničeným rizikom. Článok vysvetľuje, kto v takej štruktúre koná, kto za čo ručí, aké obmedzenia platia pre komplementársku s.r.o. a čo robiť, aby spoločnosť nezanikla spolu s ňou.
Čítať ďalej →
Konkurenčná doložka v pracovnej zmluve: ako ju napísať, aby chránila firmu a obstála
Konkurenčná doložka podľa § 83a Zákonníka práce chráni firmu len vtedy, keď je napísaná pre konkrétneho zamestnanca a konkrétne riziko. Článok vysvetľuje, komu ju dávať, ako vymedziť zakázanú činnosť, nastaviť náhradu a sankciu a čo doložka nepokryje. Je určený zamestnávateľom, ktorí doložku zavádzajú alebo revidujú.
Čítať ďalej →
Emitent dlhopisov v konkurze alebo reštrukturalizácii: čo musí urobiť majiteľ dlhopisu a v akých lehotách
Keď emitent skončí v konkurze, peniaze z dlhopisu sa už nevymáhajú žalobou, ale prihláškou. Vysvetľujeme, kto ju podáva, ak má emisia spoločného zástupcu, čo do nej patrí pri istine, výnosoch a zabezpečení, prečo sa nedá dodatočne opraviť a prečo je pri reštrukturalizácii lehota ešte kratšia.
Čítať ďalej →
Odberateľ v konkurze na Slovensku alebo v insolvencii v Česku: čo robí veriteľ inak
Firma s odberateľmi na oboch stranách hranice je raz domácim a raz zahraničným veriteľom. Kde sa konanie vedie, ktorým právom sa spravuje, ako sa podáva prihláška zo zahraničia a v ktorých bodoch je český režim k veriteľovi tvrdší než slovenský.
Čítať ďalej →
Kúpa akcií jednoduchej spoločnosti na akcie: čo znamená registrovaný tag-along a drag-along pre kupujúceho
Na akciách jednoduchej spoločnosti na akcie môžu viaznuť registrované práva akcionárov, ktoré prevod prežijú a zaviažu aj kupujúceho. Článok je pre kupujúcich aj predávajúcich: čo ukáže register, čo musí predávajúci doložiť depozitáru a čo hrozí, keď sa tag-along obíde.
Čítať ďalej →
Kupujete byt, na ktorom je hypotéka predávajúceho: ako zaplatiť, aby ste nekúpili aj cudzí dlh
Záložné právo banky na liste vlastníctva kupovaného bytu je bežné a obchodu nebráni. Prevodom však nezanikne, preto musí kúpna zmluva presne určiť, kto a kedy splatí úver predávajúceho, kto zabezpečí výmaz a kedy dostane predávajúci zvyšok ceny. Článok je pre kupujúcich aj predávajúcich.
Čítať ďalej →
Kupujete prenajatý byt: čo z nájmu prechádza na vás a čo vyriešiť v kúpnej zmluve
Predajom bytu sa nájom nekončí, kupujúci vstupuje do postavenia prenajímateľa so všetkým, čo si nájomca dohodol. Vysvetľujeme, čo si pred kúpou vyžiadať, ako ošetriť zábezpeku a nájomné a čo robiť, ak chcete byt voľný.
Čítať ďalej →
Kúpa staršieho rodinného domu: čo má zmluva povedať o stave domu, vadách a vyhláseniach predávajúceho
Starší dom nemá záruku developera a o tom, čo bude možné neskôr reklamovať, rozhoduje najmä kúpna zmluva. Vysvetľujeme, ako opísať stav domu a známe vady, aké vyhlásenia má predávajúci dať a prečo pravdivý opis chráni obe strany.
Čítať ďalej →
Kúpna zmluva na dom a pozemok: ako označiť stavbu, parcely a príslušenstvo, aby prešla katastrom
Pri rodinnom dome sa neprevádza jedna vec, ale stavba a niekoľko parciel, často v dvoch registroch katastra. Vysvetľujeme, ako ich v kúpnej zmluve a v návrhu na vklad označiť, aby kataster nič nevynechal a konanie sa nezastavilo na identifikácii.
Čítať ďalej →
Kúpna zmluva na auto či stroj: podľa Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka?
Na Slovensku sa kúpa hnuteľnej veci riadi jedným z dvoch zákonníkov a rozdiel sa prejaví najmä pri vadách, vlastníctve a premlčaní. Článok vysvetľuje, kedy platí ktorý režim, v čom sa líšia a čo sa mení, keď je druhá strana z Česka.
Čítať ďalej →
Keď kataster preruší alebo zamietne vklad: čo má kúpna zmluva vyriešiť vopred
Kúpne zmluvy zvyčajne počítajú s tým, že vklad prejde na prvý raz. Vysvetľujeme, aké ustanovenia potrebuje zmluva na byt či dom pre prípad, že kataster konanie preruší alebo vklad zamietne, aby obchod nestál na podpise jednej strany.
Čítať ďalej →
Obsah od influencera v reklame značky: čo musí obsahovať licencia k fotkám a videám
Značka zaplatí za príspevok a potom zistí, že video nesmie použiť v platenej reklame ani na webe. Autorský zákon pri mlčaní zmluvy dáva licenciu len v rozsahu potrebnom na účel spolupráce, a ak ani z neho nevyplýva inak, len pre Slovensko a najviac na rok. Článok vysvetľuje, čo musí zmluva s tvorcom obsahovať, aby obsah fungoval aj po kampani.
Čítať ďalej →
Listinné alebo zaknihované akcie: čo zvoliť pri založení akciovej spoločnosti
Podoba akcií rozhoduje o tom, ako sa budú prevádzať, kto povedie evidenciu akcionárov a čo spoločnosť čaká v centrálnom depozitári. Článok porovnáva listinné akcie na meno so zaknihovanými akciami pre zakladateľov akciovej spoločnosti a upozorňuje, kedy voľba vôbec nie je na nich.
Čítať ďalej →
Logo od grafika ako ochranná známka: bez licencie riskujete námietky aj spor o práva
Logo je často autorským dielom grafika a zaplatená faktúra z neho ešte nerobí vaše logo v plnom rozsahu. Kto ho chce zapísať ako ochrannú známku, potrebuje od autora licenciu, ktorá zápis, úpravy aj používanie po celom svete výslovne pokrýva. Inak mu hrozia námietky, neplatnosť známky a problém pri predaji firmy.
Čítať ďalej →
Česká akciová spoločnosť so správnou radou alebo s predstavenstvom: ako zvoliť štruktúru pri založení
Česká akciová spoločnosť si pri založení volí, či ju bude viesť správna rada, alebo predstavenstvo s dozornou radou. Článok vysvetľuje oba systémy, kedy stačí jedna osoba, ako funguje právnická osoba v orgáne a na čo nezabudnúť pri odmeňovaní.
Čítať ďalej →
NDA so zahraničným partnerom: ktoré právo, ktorý súd a ktorý jazyk
Keď dôverné informácie odchádzajú k partnerovi v Česku alebo inde v EÚ, o sile NDA rozhoduje aj to, ktorým právom sa spravuje, kde sa bude spor riešiť a ktorá jazyková verzia platí. Článok je pre firmy, ktoré podpisujú NDA v angličtine alebo na vzore protistrany.
Čítať ďalej →
Nájomca prevádzky neplatí: výpoveď, zadržanie vecí a vypratanie nebytového priestoru
Obchod, kancelária alebo sklad, za ktorý nájomca mesiace neplatí, je pre prenajímateľa dvojitá strata: chýba nájomné a priestor sa nedá ponúknuť inému. Článok vysvetľuje, kedy zákon o nájme nebytových priestorov dovoľuje nájom vypovedať, ako funguje záložné právo prenajímateľa k veciam nájomcu a čo robiť, keď nájomca po skončení nájmu neodíde.
Čítať ďalej →
Nevyplatený dlhopis: prečo stratu nenahradí Garančný fond investícií a kedy sa pozrieť na toho, kto vám dlhopis predal
Investori po výpadku emitenta často čakajú, že stratu pokryje Garančný fond investícií alebo dohľad Národnej banky Slovenska. Vysvetľujeme, čo fond v skutočnosti kryje, aké povinnosti mal obchodník alebo banka, ktorá vám dlhopis predala, a v akom poradí postupovať, aby ste neprišli o nárok voči emitentovi ani voči predajcovi.
Čítať ďalej →
Uznanie dlhu v notárskej zápisnici: exekúcia bez žaloby a jej hranice
Uznanie dlhu obracia dôkazné bremeno, pri nesplácaní však treba stále žalovať. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou túto fázu preskočí. Čo musí obsahovať, čo ňou vymôcť nemožno a ako to funguje pri českom dlžníkovi.
Čítať ďalej →
Novela ZISIF od 1. septembra 2026: čo sa mení pre FKI, SICAV a osoby podľa § 15
Od 1. septembra 2026 platí rozsiahla novela českého ZISIF, zákon č. 130/2026 Sb., ktorá preberá smernicu (EÚ) 2024/927. Fond kvalifikovaných investorov už nemusí dosiahnuť minimálny fondový kapitál, vedúce osoby správcu vopred neschvaľuje ČNB a pribudli pravidlá pre fondové úvery a likviditu. Pri osobách podľa § 15 sa menia najmä hlásenia.
Čítať ďalej →
Obchodné meno a ochranná známka: prečo zápis firmy do registra nechráni značku
Zapísané alebo rezervované obchodné meno chráni pred tým, aby si iná firma zapísala totožný názov, nechráni však značku produktu. Článok je pre zakladateľov a firmy, ktoré chcú názov používať aj ako značku, a vysvetľuje, kde sa obchodné meno a ochranná známka stretávajú a ako kolíziám predísť.
Čítať ďalej →
Obchodné meno novej s.r.o.: čo preverí registrový súd a za čo zodpovedáte sami
Registrový súd pred zápisom skúma, či navrhované obchodné meno nie je totožné so zapísaným alebo rezervovaným menom. Obchodný zákonník však žiada viac: meno nesmie byť zameniteľné ani klamlivé. Článok vysvetľuje rozdiel medzi týmito meradlami a ako vybrať meno, ktoré obstojí aj po zápise.
Čítať ďalej →
Obchodné podmienky pri predaji českým firmám: čo sa zmení, keď platí české právo
Slovenská firma, ktorá dodáva českým odberateľom, sa so svojimi VOP môže ocitnúť pod Viedenským dohovorom o medzinárodnej kúpe tovaru aj pod českým občianskym zákonníkom. Ten má vlastné pravidlá pre kolíziu podmienok, ich neskoršiu zmenu aj prekvapivé ustanovenia. Článok je pre firmy, ktoré predávajú do Česka podľa vlastných obchodných podmienok.
Čítať ďalej →
Obchodné tajomstvo na Slovensku a v Česku: čo chráni zákon a čo musí doplniť NDA
Zákonná ochrana obchodného tajomstva a dohoda o mlčanlivosti sa dopĺňajú, nie nahrádzajú. Článok porovnáva slovenskú a českú úpravu a ukazuje, ktoré medzery musí zakryť NDA, ak firma zdieľa know-how s partnermi v oboch krajinách.
Čítať ďalej →
Obmedzenie zodpovednosti v EULA a SaaS podmienkach: čo obstojí voči firmám a čo voči spotrebiteľom
Takmer každé licenčné a SaaS podmienky obsahujú vylúčenie zodpovednosti prevzaté zo zahraničného vzoru. Na Slovensku ho medzi firmami obmedzuje zákaz vzdať sa náhrady škody vopred, v Česku zákonné výnimky a voči spotrebiteľom je väčšina takých viet neplatná. Článok je pre poskytovateľov softvéru, ktorí chcú limit, ktorý pri spore skutočne obstojí.
Čítať ďalej →
Od architektonickej štúdie k projektu stavby: stupne dokumentácie a zmluvy, ktoré ich nesú
Nový Stavebný zákon pozná štyri stupne projektovej dokumentácie a architektonickú štúdiu medzi nimi neuvádza. Vysvetľujeme, čo ktorý stupeň obsahuje, kto ho smie vypracovať a ako nastaviť zmluvy s architektom a projektantom, aby na seba nadväzovali. Článok je pre developerov a investorov, ktorí projekt pripravujú od pozemku.
Čítať ďalej →
Platobný rozkaz je právoplatný a dlžník neplatí: ako sa z neho stane exekúcia
Právoplatný platobný rozkaz je exekučný titul, peniaze však sám nevymôže. Prechádzame kroky od potvrdenia vykonateľnosti cez návrh na vykonanie exekúcie a poverenie exekútora až po to, v akom poradí sa delí vymožená suma a čo sa stane, keď dlžník nemá majetok.
Čítať ďalej →
Od rezervácie po zápis vlastníka: ako na seba majú nadväzovať dokumenty realitného obchodu
Realitný obchod prejde rezervačnou zmluvou, kúpnou zmluvou, úschovou, často aj záložnou zmluvou banky a nakoniec návrhom na vklad. Každý dokument píše niekto iný a v inom čase, kataster však posudzuje výsledok ako celok. Vysvetľujeme, kde sa reťaz dokumentov najľahšie pretrhne a ako ju nastaviť, aby vklad prešiel na prvý raz.
Čítať ďalej →
Odchod, smrť alebo exekúcia spoločníka: ako zachovať verejnú obchodnú a komanditnú spoločnosť
Verejná obchodná spoločnosť sa zo zákona zrušuje pri udalostiach, ktoré sa týkajú čo i len jedného spoločníka: smrť, konkurz, exekúcia či výpoveď. Článok vysvetľuje, kedy k tomu dochádza, ako môžu ostatní spoločníci spoločnosť zachrániť, čo patrí dedičom a čo si treba dohodnúť v spoločenskej zmluve. Pre komplementárov komanditnej spoločnosti platia tieto pravidlá primerane.
Čítať ďalej →
Keď konateľ odchádza: vzdanie sa funkcie, odvolanie, zmluva o výkone funkcie a výmaz z registra
Konateľ sa môže funkcie vzdať a spoločníci ho môžu kedykoľvek odvolať. Ani jedno však samo nerieši zmluvu o výkone funkcie, odovzdanie agendy a výmaz z obchodného registra. Článok prechádza slovenskú aj českú úpravu a to, na čo pri odchode myslieť na strane firmy aj konateľa.
Čítať ďalej →
Odmena konateľa na Slovensku a v Česku: kto ju schvaľuje, v akej forme a čo keď chýba
Odmenu konateľa neurčuje konateľ sám. Na Slovensku o nej rozhoduje valné zhromaždenie a pravosť podpisu predsedu na zápisnici musí byť úradne osvedčená, v Česku bez dojednania v zmluve o výkone funkcie platí, že funkcia je bezplatná. Porovnanie pre firmy s konateľom v jednej alebo v oboch krajinách.
Čítať ďalej →
Z odštepného závodu na českú s. r. o.: prevod časti závodu, zamestnanci a oprávnenia
Slovenská firma, ktorej odštepný závod v Česku prerástol do samostatného biznisu, ho môže previesť na vlastnú českú s. r. o. Článok vysvetľuje, ako funguje prevod časti závodu podľa českého občianskeho zákonníka, čo sa deje so zamestnancami a živnosťami a v čom sa česká úprava líši od slovenskej.
Čítať ďalej →
Výpoveď alebo preradenie oznamovateľa: kedy ide o odvetné opatrenie a čo môže urobiť úrad
Zamestnanec podal oznámenie a firma krátko nato zvažuje výpoveď, preradenie alebo zníženie odmeny. Slovenský zákon o ochrane oznamovateľov pri takých krokoch necháva na zamestnávateľovi, aby pred úradom preukázal, že s oznámením nesúvisia, a dáva úradu nástroje, ako ich zastaviť. Článok je pre zamestnávateľov na Slovensku aj v Česku, ktorí potrebujú urobiť legitímny personálny krok a nechcú, aby vyzeral ako odveta.
Čítať ďalej →
Okamžité skončenie, alebo výpoveď? Voľba pri závažnom porušení pracovnej disciplíny
Pri závažnom porušení pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite aj výpoveďou. Článok porovnáva lehoty, ochranu zamestnanca, náklady a najmä riziko pre prípad, že súd dôvod neuzná. Je určený zamestnávateľom, ktorí sa rozhodujú pod tlakom čerstvej udalosti.
Čítať ďalej →
Oprava chybného zápisu so spätným účinkom: čo to znamená pre dividendu, hlasovanie a ďalší prevod
Námietka proti chybnému zápisu v evidencii cenných papierov vedie k oprave ku dňu, keď chyba vznikla. Článok vysvetľuje, čo taká spätná oprava znamená pre dividendu vyplatenú medzitým, pre hlasovanie na valnom zhromaždení a pre akcie, ktoré sa medzitým previedli ďalej, a kde jej účinky končia.
Čítať ďalej →
Organizačná zložka na Slovensku a odštepný závod v Česku: čo majú spoločné a v čom sa líšia
Slovenská organizačná zložka a český odštepný závod sú zrkadlové riešenia pre firmu, ktorá chce pôsobiť v druhej krajine bez novej spoločnosti. Obe stoja na zápise do obchodného registra, pravidlá pre vedúceho, živnosti a povinnosti po zápise sa však v každom štáte riadia inými predpismi. Článok je pre české firmy mieriace na Slovensko aj slovenské firmy mieriace do Česka.
Čítať ďalej →
Kupujete ornú pôdu na stavbu: čo musí prebehnúť, kým z nej bude stavebný pozemok
Orná pôda na okraji obce býva lacnejšia než stavebný pozemok a predávajúci často ubezpečuje, že sa na nej bude dať stavať. Článok vysvetľuje, prečo to rozhodne územný plán a orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, čo znamená odňatie pôdy a odvod za neho a ako nastaviť kúpu, aby kupujúci nezaplatil za pozemok, na ktorom stavať nesmie.
Čítať ďalej →
Podpis na listinu do Česka, keď žijete na Slovensku: kto vám ho overí
Slovenská obec ani okresný úrad neosvedčia podpis na listine, ktorá sa má použiť v cudzine, teda ani v Česku. Pre spoločníkov a konateľov českých firiem vysvetľujeme, ktoré české listiny overený podpis vyžadujú a aké možnosti im zostávajú.
Čítať ďalej →
Paušál, alebo platba za obchod: ako si realitná kancelária dohodne odmenu advokáta
Realitná kancelária, ktorá pravidelne zatvára obchody, sa skôr či neskôr rozhoduje, či advokáta platiť za každú zmluvu zvlášť, alebo mesačne. Vysvetľujeme, aké formy odmeny advokátsky predpis pripúšťa, čo má byť v dohode o paušále, na čo myslieť, keď advokáta platí priamo klient, a podľa čoho sa rozhodnúť.
Čítať ďalej →
Dlžník zaplatil a potom skončil v konkurze: kedy musí veriteľ platbu vrátiť
Odberateľ po mesiacoch zaplatí staré faktúry a o pár mesiacov neskôr je v konkurze. Správca potom môže platbu napadnúť ako zvýhodnenie jedného veriteľa. Kedy to hrozí na Slovensku a v Česku, čo sa stane po vrátení peňazí a prečo si dať pozor na zabezpečenie od dlžníka v kríze.
Čítať ďalej →
Platobné podmienky v kúpnej zmluve na nehnuteľnosť: kedy a ako platiť, aby nikto neprišiel o peniaze ani o byt
Kúpna cena je najväčšia platba v živote mnohých ľudí a zmluvy od realitných kancelárií ju často riešia jednou vetou. Vysvetľujeme, na aké udalosti viazať splatnosť, ako skombinovať vlastné zdroje, hypotéku a úschovu a čo si v návrhu zmluvy skontrolovať pred podpisom.
Čítať ďalej →
Platobný rozkaz podľa Civilného sporového poriadku, alebo upomínacie konanie: dve cesty k titulu a dva spôsoby obrany
Slovenský veriteľ si pri nespornej faktúre vyberá medzi platobným rozkazom podľa Civilného sporového poriadku a elektronickým upomínacím konaním. Porovnávame podanie, poplatok, doručenie a to, čo sa deje po odpore, a pre žalovaného aj rozdiely v obrane, ktoré rozhodujú o tom, či sa rozkaz stane exekučným titulom.
Čítať ďalej →
Slovenský, český alebo európsky platobný rozkaz: čo zvoliť, keď dlžník sídli za česko-slovenskou hranicou
Slovenská firma s českým odberateľom alebo česká firma so slovenským odberateľom má na nespornú faktúru tri cesty: národný platobný rozkaz v štáte dlžníka, národný rozkaz doma s výkonom za hranicou, alebo európsky platobný rozkaz. Porovnávame, kde sa dá konať, ako sa dlžník môže brániť, ako sa doručuje a čo treba na výkon.
Čítať ďalej →
Pobočka zahraničnej firmy v novom obchodnom registri: kto podáva návrh, aké sú lehoty a čo pri odmietnutí
Od 17. 8. 2026 sa organizačná zložka zahraničnej firmy zapisuje podľa nového zákona o obchodnom registri ako pobočka zahraničnej právnickej osoby. Návrh sa podáva elektronicky, registrácia trvá dva pracovné dni a chybný návrh na súde nemožno doplniť. Článok vysvetľuje nový postup pre české a iné zahraničné firmy, ktoré zložku na Slovensku zriaďujú.
Čítať ďalej →
Keď sa rozhodnutie vedenia nevydarí: podklady, zápisnice a súhlas spoločníkov ako ochrana štatutára
V spore o náhradu škody musí konateľ či člen predstavenstva preukázať, že rozhodoval s odbornou starostlivosťou. Článok vysvetľuje, čo má po rozhodnutí zostať zdokumentované, kedy pomôže súhlas valného zhromaždenia a v čom sa slovenská a česká úprava líšia.
Čítať ďalej →
Poľský odberateľ neplatí: ktoré európske nástroje fungujú a kedy treba poľský súd
Proti poľskej firme má slovenský či český veriteľ k dispozícii viac nástrojov než len žalobu v Poľsku: európsky platobný rozkaz, konanie o drobných nárokoch, zablokovanie účtu a výkon slovenského rozsudku bez uznávania. Ktorý z nich zvoliť, závisí od toho, či dlžník pohľadávku popiera, aká je vysoká a či hrozí, že majetok zmizne.
Čítať ďalej →
Právo prechodu cez cudzí pozemok: zmluva, rozhodnutie súdu a prístup pri delení parcely
Pozemok bez prístupu z cesty sa dá predať, no ťažko užívať a ešte ťažšie na ňom stavať. Článok vysvetľuje, ako sa právo prechodu a prejazdu zriaďuje zmluvou, kedy ho môže zriadiť súd, prečo to pri nezastavanom pozemku nejde a na čo myslieť pri delení pozemku, aby žiadna nová parcela nezostala bez cesty.
Čítať ďalej →
Predaj bytov v projekte financovanom bankou: záložné právo, uvoľnenie jednotiek a výmaz
Banka, ktorá financuje výstavbu, má spravidla záložné právo k pozemku a stavbe a často aj k budúcim bytom. Kupujúci a ich banky však chcú byt bez ťarchy. Vysvetľujeme, prečo záložné právo prevodom bytu nezanikne, akými cestami ho zákon dovoľuje pri jednotlivých bytoch uvoľniť a čo dojednať v úverovej dokumentácii ešte pred spustením predaja.
Čítať ďalej →
Predaj firmy zapísanej v RPVS: čo preveriť pred podpisom a čo stihnúť po prevode
Kto kupuje firmu so zákazkami pre štát, preberá aj jej zápis v registri partnerov verejného sektora so všetkými lehotami a rizikami. Pre kupujúcich aj predávajúcich vysvetľujeme, čo z registra vyčítať pri previerke, kedy sa po prevode mení konečný užívateľ výhod a kedy vymeniť oprávnenú osobu.
Čítať ďalej →
Predaj poľnohospodárskej pôdy, ktorú obrába nájomca: čo kupujúci preberá a kedy môže nájom skončiť
Poľnohospodárska pôda sa často predáva aj s nájomcom, ktorý ju obrába. Článok vysvetľuje, prečo predaj nájom neukončí, aké minimálne doby a výpovedné pravidlá platia pri nájme pôdy podniku, prečo nájomca nemá zmluvné predkupné právo a na čo myslieť v kúpnej zmluve, aby sa kupujúci a predávajúci nesporili o nájomné.
Čítať ďalej →
Predávate projekt s povolením? Licencia k štúdii a projektu s pozemkom automaticky neprejde
Pri predaji developerského projektu kupujúci neplatí len za pozemok, ale aj za hotovú dokumentáciu. Právo používať ju je však licencia od architekta a projektanta, ktorú nemožno bez ich súhlasu jednoducho postúpiť. Vysvetľujeme, ako to vyzerá pri predaji pozemku, pri predaji projektovej spoločnosti a čo mať v zmluvách od začiatku.
Čítať ďalej →
Predžalobná výzva v slovenskom práve: štyri situácie, v ktorých má výzva právne následky
Slovenský Civilný sporový poriadok výzvu pred žalobou nevyžaduje ako podmienku náhrady trov. Napriek tomu s ňou právo spája následky: pri odmene advokáta, pri spotrebiteľských nárokoch v upomínacom konaní, pri exekúcii starého titulu aj pri dlžníkovi, ktorý zaplatí až po žalobe. Prehľad pre firmy, ktoré vymáhajú faktúry.
Čítať ďalej →
Kedy sa premlčí faktúra medzi slovenskou a českou firmou: tri roky, štyri roky alebo Dohovor z roku 1974
Slovenský veriteľ ľahko počíta s českými tromi rokmi, český so slovenskými štyrmi, a obaja sa môžu mýliť. Pri kúpe tovaru medzi firmami z oboch štátov platí jednotný Dohovor o premlčaní, pri službách rozhoduje právo zmluvy. Článok je pre firmy, ktoré dodávajú cez česko-slovenskú hranicu a riešia staršiu faktúru.
Čítať ďalej →
Prenájom bytu alebo domu v spoluvlastníctve: kto rozhoduje, kto podpisuje a komu patrí nájomné
Súrodenci zdedili byt, partneri po rozchode vlastnia dom na polovicu, investori kúpili byt spoločne. Keď sa takú nehnuteľnosť rozhodnú prenajať, rieši sa, kto o nájme rozhoduje, kto podpisuje zmluvu, ako sa delí nájomné a čo robiť, keď sa spoluvlastníci nezhodnú. Článok je pre spoluvlastníkov, ktorí prenajímajú alebo prenajať chcú.
Čítať ďalej →
Prevod družstevného podielu v Česku a na Slovensku: v čom sa pravidlá líšia
Družstevné byty sa v oboch krajinách prevádzajú mimo katastra, pravidlá však nie sú rovnaké. Porovnávame slovenský Obchodný zákonník s českým zákonom o obchodných korporáciách v bodoch, ktoré menia zmluvu: súhlas družstva, dlhy, účinnosť prevodu a manželov.
Čítať ďalej →
Stanovy j. s. a.: ako obmedziť prevod akcií, vylúčiť dedenie a ochrániť sa pred exekúciou akcionára
Stanovy jednoduchej spoločnosti na akcie môžu prevod akcií podmieniť súhlasom spoločnosti alebo ho vylúčiť, vylúčiť dedenie a zabrániť tomu, aby akcie skončili v exekúcii u cudzej osoby. Zákon za to žiada protiváhu: v určených prípadoch musí spoločnosť akcie odkúpiť alebo zaplatiť ich primeranú hodnotu. Článok je pre zakladateľov, ktorí chcú mať akcionársku štruktúru pod kontrolou od prvého dňa.
Čítať ďalej →
Prohlášení o pravosti podpisu: čo advokát pri overení podpisu potvrdzuje a čo doložka obsahuje
Český zákon o advokácii dovoľuje advokátovi overiť podpis s rovnakými účinkami, aké má úradné overenie. Vysvetľujeme, čo prohlášení o pravosti podpisu potvrdzuje, čo musí obsahovať, ako prebieha pri elektronickom podpise a kde sú jeho hranice.
Čítať ďalej →
Prokúra, plnomocenstvo, poverenie alebo ďalší konateľ: ako dať človeku právo podpisovať za firmu
Keď konateľ nestíha podpisovať, má firma štyri nástroje: poverenie činnosťou, bežné plnomocenstvo, prokúru a ďalšieho konateľa. Porovnávame, čo každý z nich dovoľuje, či sa dá navonok obmedziť, čo sa zapisuje do obchodného registra a kedy sa ktorý hodí.
Čítať ďalej →
Provízia obchodného zástupcu a sprostredkovateľa: kedy vzniká, kedy je splatná a kedy zaniká
Obchodný zástupca a sprostredkovateľ dostávajú províziu podľa odlišných pravidiel Obchodného zákonníka. Pri zastúpení zákon určuje najneskorší okamih vzniku nároku aj splatnosť a tieto hranice nemožno posunúť v neprospech zástupcu. Článok je pre firmy, ktoré predávajú cez zástupcov, aj pre zástupcov samotných.
Čítať ďalej →
Registrácia občianskeho združenia: od prípravného výboru po zápis v registri
Občianske združenie vzniká registráciou na okresnom úrade v sídle kraja. Pre zakladateľov komunitných, športových a kultúrnych spolkov vysvetľujeme, kto návrh podáva, čo musia obsahovať stanovy, ako plynú lehoty a aké povinnosti prichádzajú hneď po registrácii.
Čítať ďalej →
Registrácia ochrannej známky: postup od rešerše po zápis a voľba medzi SR, ČR a EÚ
Úrad pri prihláške ochrannej známky sám nerozhoduje o kolízii so staršími známkami; tú musia namietnuť ich majitelia v lehote na námietky. Článok prechádza postup registrácie na Slovensku, rozdiely voči českej a európskej známke a rozhodnutia, ktoré treba urobiť ešte pred podaním prihlášky.
Čítať ďalej →
Reklamácie po 31. júli 2026: čo musí e-shop zmeniť v reklamačnom poriadku
Pri kúpach od 31. júla 2026 sa po prvej oprave predlžuje doba zodpovednosti predávajúceho za vady o 12 mesiacov a predávajúci musí kupujúceho pred odstránením vady poučiť o jeho voľbe. Rozoberáme, na ktoré kúpy sa nové pravidlá vzťahujú a čo z nich musí premietnuť reklamačný poriadok e-shopu aj kamennej predajne.
Čítať ďalej →
Reklamačný poriadok pre Slovensko aj Česko: kde sa úpravy rozchádzajú
E-shop, ktorý predáva do oboch krajín, nevystačí s jedným reklamačným poriadkom preloženým do dvoch jazykov. Porovnávame slovenskú a českú úpravu zodpovednosti za vady v bodoch, s ktorými podpora pracuje denne: lehoty, dôkazné bremeno, vytknutie vady, predĺženie po oprave a potvrdenia pre zákazníka.
Čítať ďalej →
Rezervačná zmluva, alebo zmluva o budúcej kúpnej zmluve: koho čo naozaj zaväzuje
Záujemca zloží rezervačný poplatok a verí, že predávajúci mu nehnuteľnosť musí predať. Rozsudok Krajského súdu v Trnave z marca 2026 ukazuje, že to tak byť nemusí. Vysvetľujeme, čím sa rezervácia líši od zmluvy o budúcej zmluve, čím je rezervačný poplatok a ktorú formu zvoliť podľa toho, na ktorej strane obchodu stojíte.
Čítať ďalej →
Rozhodcovská doložka pre spory spoločníkov: čo možno dať pred rozhodcov a čo radšej nie
Spoločníci si môžu vopred dohodnúť, že ich spory rozhodnú rozhodcovia namiesto súdu. Doložka v spoločenskej zmluve môže zaviazať aj budúcich spoločníkov, nie každý korporátny spor sa však do arbitráže hodí. Článok je pre spoločníkov s.r.o. a akcionárov, ktorí nastavujú spoločenskú zmluvu alebo dohodu spoločníkov.
Čítať ďalej →
Rozhodcovský rozsudok zo Slovenska v Česku a z Česka na Slovensku: uznanie a výkon
Vyhrali ste rozhodcovské konanie, ale dlžník má majetok za česko-slovenskou hranicou. Rozhodcovské rozsudky nespadajú pod európske nariadenie o výkone súdnych rozhodnutí, medzi Slovenskom a Českom sa preto vykonávajú podľa Newyorského dohovoru a vnútroštátnych zákonov. Článok je pre veriteľov aj dlžníkov, ktorí riešia výkon alebo obranu v druhej krajine.
Čítať ďalej →
Rozchod spoločníkov a duševné vlastníctvo: komu zostane značka, softvér a obchodné meno
Pri rozchode spoločníkov sa rieši cena podielu, hodnota firmy však často leží v značke, softvéri a mene, pod ktorým ju zákazníci poznajú. Ak tieto aktíva nie sú právne na spoločnosti, odchádzajúci spoločník si ich môže odniesť. Článok je pre spoločníkov startupov, IT firiem a rodinných podnikov, ktorí riešia odchod spoločníka alebo mu chcú predísť.
Čítať ďalej →
Ručenie a banková záruka k pôžičke: kedy zabezpečenie počas trvania dlhu oslabne
Ručiteľské vyhlásenie alebo záručná listina sa podpisujú na začiatku, skúšku však prejdú až o roky neskôr. Medzitým sa úver mení, pohľadávka sa predáva a záruke plynie platnosť. Článok je pre veriteľov, ktorí požičiavajú firmám, aj pre ručiteľov, ktorí chcú vedieť, kedy ich záväzok trvá.
Čítať ďalej →
SICAV, FKI alebo § 15 ZISIF: ktorý český režim sa hodí na spoločné investovanie
Kto zvažuje spoločné investovanie cez Česko, narazí na tri pojmy: fond kvalifikovaných investorov, SICAV a registráciu podľa § 15 ZISIF. Každý znamená niečo iné: kategóriu fondu, právnu formu a zápis správcu bez dohľadu ČNB. Porovnávame dohľad, investorov, limity, úlohy poskytovateľov aj to, kedy ktorá cesta nedáva zmysel.
Čítať ďalej →
Skončenie pracovného pomeru v Česku a na Slovensku: rozdiely, na ktoré naráža zamestnávateľ
Slovenský a český Zákonník práce vychádzajú zo spoločného základu, pri skončení pracovného pomeru sa však dnes líšia v lehotách, vo výpovednej dobe aj v doručovaní. Článok porovnáva výpovedné dôvody, lehoty na postih, výpovednú dobu, ochrannú dobu a náhradu mzdy pri neplatnom skončení. Je určený firmám, ktoré majú zamestnancov v oboch krajinách.
Čítať ďalej →
Konkurent skopíroval váš web, texty alebo fotografie: čo ponúka autorské právo a čo nekalá súťaž
Prebraté texty, fotografie produktov či napodobnená podoba e-shopu sa dajú riešiť dvoma právnymi režimami naraz. Článok vysvetľuje, kedy je obsah webu chráneným dielom, čo možno od porušovateľa žiadať a ako sa počíta finančná náhrada. Je pre e-shopy a firmy, ktorých obsah sa objavil na cudzom webe.
Čítať ďalej →
Skryté vady nehnuteľnosti na Slovensku a v Česku: lehoty, nároky a rozdiely, ktoré rozhodujú
Kúpa bytu či domu za hranicou prináša iný režim vád, než na aký je kupujúci zvyknutý. Porovnávame, podľa ktorého práva sa vady posudzujú, dokedy ich treba vytknúť a čo možno od predávajúceho žiadať na Slovensku a v Česku.
Čítať ďalej →
Keď zomrie akcionár: čo sa deje s listinnými a zaknihovanými akciami
Smrťou akcionára prechádzajú akcie na dedičov, spoločnosť a centrálny depozitár sa to však dozvedia až z rozhodnutia o dedičstve. Článok je pre rodiny a spoluakcionárov menších akciových spoločností: čo platí pri listinných a čo pri zaknihovaných akciách, kedy môže dedič vykonávať práva akcionára a ako sa rieši viac dedičov.
Čítať ďalej →
Keď nájomca bytu zomrie: prechod nájmu, veci v byte a vypratanie na Slovensku aj v Česku
Smrť nájomcu nájomný vzťah automaticky neukončí a prenajímateľ nesmie byt len tak vypratať. Článok vysvetľuje, kedy nájom prejde na členov domácnosti, čo platí pri krátkodobom nájme, ako sa naložiť s vecami zosnulého a s dlžným nájomným a v čom je česká úprava odlišná.
Čítať ďalej →
Spoločný vývoj s konkurentom: kedy dohodu kryje skupinová výnimka EÚ
Dohoda o spoločnom výskume a vývoji môže obmedzovať hospodársku súťaž, najmä ak ju uzatvárajú konkurenti. Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1066 ju za určitých podmienok vyníma zo zákazu kartelov. Článok vysvetľuje tieto podmienky a klauzuly, ktoré výnimku rušia.
Čítať ďalej →
Spor o rovnakú odmenu po novom: čo musí zamestnávateľ vedieť preukázať
Zákon č. 76/2026 Z. z. sprísnil pravidlá sporov o rovnakú odmenu mužov a žien. Zamestnávateľ, ktorý porušil nové informačné a reportingové povinnosti, musí v spore spravidla preukázať, že nediskriminoval, aj keď zamestnanec žiadne indície nepredloží. Článok je pre zamestnávateľov a personalistov, ktorí chcú vedieť, aké nároky hrozia a ako sa na spor pripraviť.
Čítať ďalej →
Subdodávateľ vo verejnej zákazke: kedy musí byť v RPVS a ako preukazuje podmienky účasti
Zmluvu so štátom môže hlavnému dodávateľovi zablokovať aj subdodávateľ, ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Vysvetľujeme, kedy sa subdodávateľ zapisuje, čo o ňom smie obstarávateľ vyžadovať a ako mu pomôže zápis v zozname hospodárskych subjektov.
Čítať ďalej →
Konateľ a riaditeľ v jednej osobe: súbeh funkcie a pracovnej zmluvy na Slovensku a v Česku
Konateľ alebo člen predstavenstva, ktorý má s vlastnou firmou aj pracovnú zmluvu riaditeľa, je bežný. Slovenské súdy takú zmluvu pri rovnakej náplni nepovažujú za pracovný pomer, české pripúšťajú zmluvné použitie Zákonníka práce. Článok vysvetľuje, kde sú hranice a ako rozdeliť dokumenty.
Čítať ďalej →
Súhlas s cookies: ako ho preukázať, kedy ho obnoviť a ako umožniť jeho odvolanie
Cookie lišta nestačí, ak prevádzkovateľ nevie doložiť, kto a s čím súhlasil. Článok vysvetľuje, čo znamená preukázateľný súhlas podľa slovenského a českého zákona a GDPR, čo musí návštevník vedieť pred kliknutím a ako má fungovať odvolanie. Pre prevádzkovateľov webov a e-shopov.
Čítať ďalej →
Tag-along a drag-along v j. s. a.: čo musí obsahovať dojednanie, aby sa dalo zaregistrovať a vykonať
Pri jednoduchej spoločnosti na akcie majú tag-along a drag-along zákonnú úpravu a po registrácii silné účinky, zákon im však predpisuje obsah aj formu. Článok je pre zakladateľov a investorov, ktorí akcionársku zmluvu ešte len pripravujú, a vysvetľuje, čo musí text obsahovať a čo zákon nechá na zmluvu.
Čítať ďalej →
Z organizačnej zložky na slovenskú s. r. o.: predaj podniku, zamestnanci a výmaz v správnom poradí
Organizačnú zložku zahraničnej firmy nemožno jednoducho premenovať na spoločnosť. Nová slovenská s. r. o. musí podnik zložky prevziať zmluvou, zamestnanci prechádzajú zo zákona a zložka sa vymaže až na konci. Článok je pre české a iné zahraničné firmy, ktorých slovenská vetva prerástla do samostatného biznisu.
Čítať ďalej →
Čo smie influencer povedať o produkte: zdravotné tvrdenia, lieky a porovnávanie s konkurenciou
Pri influencer kampaniach sa najčastejšie rieši označenie reklamy, rovnaké riziko však nesie to, čo tvorca o produkte povie. Pri potravinách a doplnkoch výživy platí zoznam povolených zdravotných tvrdení, pri porovnávaní s konkurenciou prísne podmienky zákona o reklame. Článok je pre e-shopy a značky, ktoré dávajú tvorcom voľnú ruku.
Čítať ďalej →
Únik osobných údajov: čo urobiť v prvých 72 hodinách a akú úlohu má zodpovedná osoba
Ukradnutý notebook, e-mail s prílohou poslaný nesprávnemu adresátovi alebo zašifrované servery. GDPR dáva prevádzkovateľovi na oznámenie porušenia úradu spravidla 72 hodín a pri vysokom riziku ukladá informovať aj dotknutých ľudí. Článok vysvetľuje postup krok za krokom a úlohu zodpovednej osoby.
Čítať ďalej →
Ustanovujúca schôdza družstva: čo musí rozhodnúť a čo nasleduje až po zápis
Družstvo sa nezakladá zmluvou, ale ustanovujúcou schôdzou, ktorej priebeh osvedčuje notár. Pre zakladateľov vysvetľujeme, čo musí schôdza rozhodnúť, kto na nej hlasuje, čo treba splniť po jej skončení a ako sa podľa zákona o obchodnom registri účinného od 17. 8. 2026 podáva návrh na zápis.
Čítať ďalej →
Uznanie dlhu podľa slovenského a českého práva: tri režimy, tri rôzne výsledky
Písomné uznanie dlhu obracia dôkazné bremeno a predlžuje premlčanie, ale nie všade rovnako. Porovnávame slovenský občiansky a obchodný režim s českým a ukazujeme, na čo myslieť, keď s dlžníkom rokujete o splátkach.
Čítať ďalej →
Stráženie vlastného areálu vlastnými zamestnancami: aj vlastná ochrana potrebuje licenciu
Výrobný závod, sklad alebo obchodné centrum si často strážia vlastní zamestnanci. Zákon o súkromnej bezpečnosti takúto činnosť nazýva vlastnou ochranou a vyžaduje na ňu licenciu od krajského riaditeľstva Policajného zboru. Vysvetľujeme, kedy o vlastnú ochranu ide, aké podmienky platia pre firmu a pre strážnikov a čo hrozí bez licencie.
Čítať ďalej →
Verejná obchodná a komanditná spoločnosť: kedy má osobná spoločnosť zmysel namiesto s.r.o.
Popri s.r.o. ponúka Obchodný zákonník aj verejnú obchodnú a komanditnú spoločnosť. Článok vysvetľuje, v čom sa líšia od s.r.o. v ručení, kapitále, riadení, zdanení a pri odchode spoločníka, a pre koho môžu byť lepšou voľbou.
Čítať ďalej →
Vydržanie pozemku: kedy desať rokov držby stačí na vlastníctvo a ako sa dostane do katastra
Záhrada, ktorú rodina roky užíva ako vlastnú, no v katastri patrí inému. Pozemok kúpený kedysi zmluvou, ktorá sa nikdy nezapísala. Článok vysvetľuje, kedy z takej držby vzniká vlastníctvo vydržaním, ako sa po rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu posudzuje dobromyseľnosť a akou cestou, súdnym potvrdením vydržania alebo určovacou žalobou, sa výsledok zapíše do katastra.
Čítať ďalej →
Výkon záložného práva k akciám: ako sa veriteľ uspokojí, keď dlžník nezaplatí
Záložné právo k akciám má cenu len vtedy, ak sa dá vykonať. Článok pre veriteľov aj záložcov vysvetľuje, ako zákon o cenných papieroch upravuje predaj založených cenných papierov, prečo prepadnutie zálohu bežne nie je možné a čo musí byť dohodnuté už v zmluve o založení.
Čítať ďalej →
Výkon záložného práva k nehnuteľnosti: od oznámenia dlžníkovi po dobrovoľnú dražbu
Záložné právo sa ukáže až vtedy, keď dlžník prestane platiť. Článok vysvetľuje, ako záložný veriteľ začína výkon, kedy môže nehnuteľnosť predať, aké pravidlá platia pre dobrovoľnú dražbu vrátane najnižšieho podania pri byte, v ktorom dlžník býva, a akú obranu má záložca. Je pre veriteľov súkromných a firemných pôžičiek aj pre tých, ktorí nehnuteľnosťou ručia.
Čítať ďalej →
Výmena bytov zámennou zmluvou: ako previazať dva prevody, hypotéku a doplatok
Rodina sa sťahuje do väčšieho bytu, rodičia do menšieho, a byty si chcú vymeniť namiesto dvoch predajov. Zámenná zmluva to umožňuje jednou listinou a jedným vkladom, no každá strana je pri nej predávajúcim aj kupujúcim. Vysvetľujeme, čo musí zmluva o výmene bytov riešiť a kde vznikajú riziká.
Čítať ďalej →
Spolupráca s univerzitou od 1. septembra 2026: vynálezy a diela vedcov patria im, ak sa so školou nedohodnú inak
Od 1. septembra 2026 patrí právo na riešenie k vynálezu a technickému riešeniu, ako aj práva k autorskému dielu okrem počítačového programu, ktoré vytvorí zamestnanec verejnej vysokej školy alebo Slovenskej akadémie vied, jemu, ak nie je dohodnuté inak. Pre firmy, ktoré s univerzitami vyvíjajú, to mení to, s kým treba zmluvu o výsledkoch uzavrieť.
Čítať ďalej →
Výpoveď pre neuspokojivé pracovné výsledky: výzva, primeraný čas a časté chyby
Zamestnanec sa snaží, ale výsledky neprichádzajú. Zákonník práce na to má osobitný výpovedný dôvod, ktorý stojí na písomnej výzve a primeranom čase na nápravu. Článok vysvetľuje, ako ho odlíšiť od porušenia disciplíny, ako napísať výzvu a v čom sa líši česká úprava.
Čítať ďalej →
Výpoveď počas PN, tehotenstva či rodičovskej dovolenky: čo zakazuje § 64 Zákonníka práce
Zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, napríklad počas PN, tehotenstva alebo rodičovskej dovolenky. Zákon však pozná výnimky a osobitne rieši aj výpoveď doručenú tesne pred PN. Článok vysvetľuje, kedy je výpoveď neplatná, kedy sa pracovný pomer len predĺži a dokedy možno výpoveď napadnúť na súde.
Čítať ďalej →
Vyslanie zamestnancov medzi Slovenskom a Českom: ohlásenie, mzda a agentúrni pracovníci
Slovenská firma na zákazke v Česku, česká montáž na Slovensku alebo agentúra, ktorá posiela ľudí ku klientovi za hranicu. Povolenie na prácu občania oboch krajín nepotrebujú, vyslanie však má v hostiteľskej krajine vlastné ohlásenia a minimálne pracovné podmienky. Článok ich zhŕňa pre obe smery vrátane agentúrneho prideľovania a vyslaných cudzincov z tretích krajín.
Čítať ďalej →
Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky: keď úver istia faktúry odberateľov
Firma bez nehnuteľností má často najcennejší majetok v pohľadávkach voči odberateľom. Veriteľ ich môže prijať ako zábezpeku postúpením alebo záložným právom. Článok vysvetľuje, čo zabezpečovacie postúpenie znamená, kde naráža a čo musí zmluva doplniť za zákon.
Čítať ďalej →
Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva: od výzvy po zápis rozsudku
Keď sa spoluvlastníci domu, bytu alebo pozemku nevedia dohodnúť, rozhodne o konci spoluvlastníctva súd. Článok prechádza konanie krok za krokom: čo urobiť pred podaním žaloby, koho žalovať, prečo súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania, ako sa určuje náhrada, kto platí trovy a ako sa rozsudok dostane do katastra.
Čítať ďalej →
Záložné právo, alebo zabezpečovací prevod nehnuteľnosti: čo je pre veriteľa pôžičky silnejšie
Kto požičiava väčšiu sumu proti nehnuteľnosti, vyberá medzi záložným právom a zabezpečovacím prevodom vlastníctva. Na prvý pohľad pôsobí prevod silnejšie, v rozhodujúcich situáciách sa však oba nástroje správajú podobne. Porovnanie je pre firmy, investorov aj developerov, ktorí zabezpečenie vyberajú.
Čítať ďalej →
Záložné právo k listinným akciám na meno: register, doložka a súhlas spoločnosti
Aj listinné akcie sa zakladajú cez centrálny depozitár, len inak než zaknihované. Článok je pre veriteľov a akcionárov, ktorí zabezpečujú úver listinnými akciami na meno: čo musí byť na listine, čo v registri, kedy treba súhlas spoločnosti a čo sa deje so zoznamom akcionárov pri výkone záložného práva.
Čítať ďalej →
Záložné právo v druhom poradí: čo dostane druhý veriteľ, keď dlžník prestane platiť
Nehnuteľnosť, ktorú dlžník ponúka ako zábezpeku, môže byť už zaťažená hypotékou banky. Článok vysvetľuje, ako sa určuje poradie záložných práv, čo sa stane, keď výkon začne banka alebo druhý veriteľ, prečo sa pri výkone druhým v poradí predáva nehnuteľnosť zaťažená a ako si druhý veriteľ môže pomôcť vstupom do práv prvého.
Čítať ďalej →
Zamietnutý vklad do katastra: odvolanie, alebo nová zmluva a nový návrh?
Po zamietnutí vkladu obchod pokračovať môže, o ďalšom postupe však treba rozhodnúť v krátkej lehote. Vysvetľujeme, kedy má zmysel odvolanie, kedy je rýchlejšia nová zmluva s novým návrhom a ako sa pritom správa plomba a poradie zápisu.
Čítať ďalej →
Zápisnica z valného zhromaždenia a rozhodnutie jediného spoločníka: aká forma platí od 17. 8. 2026
Forma zápisnice z valného zhromaždenia s. r. o. závisí od toho, o čom sa rozhoduje, a od 17. 8. 2026 pribudla pri zmene konateľa a pri niektorých ďalších rozhodnutiach notárska zápisnica. Prehľad, kedy stačí podpis predsedu a zapisovateľa, kedy musí byť podpis predsedu úradne osvedčený, kedy treba notársku zápisnicu a čo platí pre jediného spoločníka.
Čítať ďalej →
Objednávateľ si strhol škodu z prepravného: kedy zápočet pri preprave podľa CMR neobstojí
Dopravca vyfakturuje prepravu a objednávateľ zaplatí menej, lebo si započítal tvrdenú škodu na zásielke. Vysvetľujeme, čo musí objednávateľ pri medzinárodnej preprave podľa Dohovoru CMR preukázať, aké výhrady musel urobiť, koľko môže škoda najviac byť a prečo môže zápočet stroskotať aj na premlčaní.
Čítať ďalej →
Záväzné stanoviská k stavebnému zámeru: lehoty, mlčanie úradu a obrana proti podmienkam
Pred konaním o stavebnom zámere musí investor prerokovať projekt s dotknutými orgánmi a správcami sietí. Nový Stavebný zákon im určuje lehoty, pri mlčaní predpokladá, že nemajú pripomienky, a stavebníkovi dáva krátku lehotu na obranu proti podmienkam. Článok je pre developerov a investorov, ktorí povoľovanie riadia sami alebo cez projektanta.
Čítať ďalej →
Keď projekt mešká: ako zmeniť emisné podmienky dlhopisov a čo to znamená pre investorov
Povolenie mešká, predaj bytov sa posúva a splatnosť dlhopisov sa blíži. Emisné podmienky sa dajú zmeniť, na Slovensku aj v Česku však len so súhlasom majiteľov a s rizikom, že nesúhlasiaci budú chcieť peniaze späť hneď. Čo určuje zákon a čo si treba pripraviť ešte pri vydaní.
Čítať ďalej →
Aktualizácie a zmeny aplikácie: čo smiete zmeniť zákazníkovi, ktorý už zaplatil
Aplikácie a SaaS služby sa menia neustále, no voči spotrebiteľom má ich poskytovateľ v Občianskom zákonníku jasne vymedzené povinnosti aj mantinely. Musí dodávať aktualizácie potrebné na zachovanie súladu so zmluvou a funkcie nad ich rámec smie meniť len z dôvodov dohodnutých v zmluve. Článok je pre vývojárov aplikácií a poskytovateľov digitálnych služieb.
Čítať ďalej →
Zmena s.r.o. na akciovú spoločnosť: projekt, schválenie a zápis podľa zákona o premenách
Spoločnosť s ručením obmedzeným sa môže stať akciovou spoločnosťou bez likvidácie a bez zakladania novej firmy. Článok prechádza postup podľa zákona č. 309/2023 Z. z. od projektu cez správu konateľov a hlasovanie až po zápis a porovnáva ho so založením novej akciovej spoločnosti.
Čítať ďalej →
Lehota na odpor proti platobnému rozkazu uplynula: čo ešte zostáva žalovanej firme
Firma sa o platobnom rozkaze dozvie až od exekútora alebo po návrate z dovolenky a pätnásť dní je preč. Prechádzame, kedy rozkaz v skutočnosti doručený nebol, kedy súd zmeškanie lehoty odpustí, čo sa dá namietať v exekúcii a kedy je rozumnejšie dohodnúť splátky.
Čítať ďalej →
Zmluva o prevode členských práv v bytovom družstve: čo do nej patrí a kedy platiť
Družstevný byt sa „predáva“ zmluvou o prevode členských práv a povinností, ktorá sa nevkladá do katastra a účinky voči družstvu má až od predloženia družstvu. Pre prevodcov aj nadobúdateľov vysvetľujeme, čo má zmluva obsahovať a ako k nej previazať platbu ceny.
Čítať ďalej →
Zmluva o prevode domény: čo sa prevádza a ako previazať platbu s prevodom
Pri kúpe domény chce predávajúci peniaze skôr, než doménu pustí, a kupujúci doménu skôr, než zaplatí. Vysvetľujeme, čo sa pri prevode domény právne deje, ako zmenu držiteľa vykoná register a čo musí obsahovať zmluva, aby ani jedna strana nezostala bez peňazí alebo bez domény.
Čítať ďalej →
Zmluvné pokuty v zmluvách realitnej kancelárie: kde končí ochrana provízie a začína neprijateľná podmienka
Realitné kancelárie si exkluzivitu aj rezerváciu chránia zmluvnými pokutami. Voči klientovi spotrebiteľovi má táto ochrana hranice, ktoré v roku 2024 potvrdil Najvyšší správny súd. Vysvetľujeme, ktoré pokuty neobstáli, prečo a ako províziu chrániť spôsobom, ktorý pri kontrole aj v spore vydrží.
Čítať ďalej →
Jeden zmluvný vzor pre Slovensko aj Česko: kde sa oba právne poriadky rozchádzajú
Slovenské a české zmluvné právo majú spoločné korene, no v bodoch, na ktorých stoja obchodné vzory, sa rozišli: uzavretie zmluvy, zmluvná pokuta, limit náhrady škody a premlčanie. Článok je pre firmy, ktoré podpisujú z jednej sady vzorov v oboch krajinách.
Čítať ďalej →
Zníženie základného imania s.r.o.: kedy sa robí, kto rozhoduje a ako chrániť veriteľov
Základné imanie sa znižuje po odchode spoločníka, ktorého podiel nikto neprevzal, alebo keď spoločnosť nepotrebuje toľko kapitálu. Článok vysvetľuje, kto o znížení rozhoduje a v akej forme, prečo postup trvá mesiace a v čom sa slovenská a česká úprava líšia.
Čítať ďalej →
Kybernetická bezpečnosť ako úloha vedenia: čo zákon ukladá štatutárom
Zákon o kybernetickej bezpečnosti nenecháva riadenie rizík len na IT oddelení. Vysvetľujeme, čo musí vedenie prevádzkovateľa základnej služby schvaľovať a vedieť, kedy môže úrad zakázať štatutárovi výkon funkcie a prečo rozhoduje dokumentácia rozhodnutí.
Čítať ďalej →
Zrušenie spoločnosti bez likvidácie: kedy firma zanikne bez likvidátora a čo sa deje po zrušení súdom
Majitelia firmy, ktorá už nemá majetok ani činnosť, často hľadajú spôsob, ako ju zrušiť bez likvidácie. Obchodný zákonník to pripúšťa len v úzko vymedzených situáciách a ani jedna nie je skratkou pre spoločníkov. Článok vysvetľuje, kedy spoločnosť zaniká bez likvidácie, ako postupuje súd a čo z toho plynie pre spoločníkov a konateľov.
Čítať ďalej →
Zverenecký fond pred súdom: čo ukázala česká judikatúra
Český zverenecký fond sa v posledných rokoch dostal pred Najvyšší súd, Ústavný súd aj Najvyšší správny súd. Súdy riešili rozhodné právo fondu, vyčlenenie majetku pred veriteľmi, trestné zaistenie a to, kto fond v skutočnosti ovláda. Pre zakladateľa z toho plynie, čo musí byť v štatúte a kedy fond nezakladať.
Čítať ďalej →
Český zverenecký fond a slovenský majetok: čo si overiť pred vyčlenením
Český zverenecký fond sa spravuje českým právom, slovenský dom alebo podiel v slovenskej s.r.o. však doň prejde len podľa slovenských pravidiel. Pred podpisom štatútu sa preto posudzuje každý druh majetku zvlášť a k tomu súhlas manžela, práva veriteľov a daňové dôsledky v oboch štátoch.
Čítať ďalej →
Agilný vývoj softvéru: aká zmluva sedí na sprinty namiesto zmluvy o dielo
Sprinty sa s klasickou zmluvou o dielo míňajú: rozsah nie je pevný, softvér vzniká po inkrementoch a akceptuje sa priebežne. Riešením je rámcová zmluva s objednávkami, rozpočtový strop, definícia hotového a pravidlá pre backlog aj odovzdanie repozitára.
Čítať ďalej →
Právna previerka firmy: čo sa pri kúpe kontroluje a čo najčastejšie vypláva
Právna previerka pred kúpou firmy prejde reťazec prevodov podielov, zmluvy so zákazníkmi, pracovné vzťahy, softvér aj registre. Výsledok nie je akademický posudok — nálezy sa premietajú do vyhlásení a záruk, úschovy časti ceny a jej úpravy.
Čítať ďalej →
Nástupníctvo v rodinnej firme: odovzdanie deťom za života, nie dedením
Nechať odovzdanie rodinnej firmy na dedičské konanie je najdrahšia možnosť: podiel pripadne viacerým dedičom naraz a rozhodovanie sa zablokuje. Nástupníctvo za života stojí na postupných prevodoch podielov, akcionárskej dohode medzi generáciami a často aj holdingu.
Čítať ďalej →
AML novela: registrácia v goAML do 30. novembra 2026 a prísnejšie overovanie KÚV
Novela AML zákona č. 73/2026 Z. z. je účinná od 1. júna 2026. Povinné osoby sa musia do 30. novembra 2026 zaregistrovať v systéme goAML Finančnej spravodajskej jednotky a pri overovaní konečných užívateľov výhod sa nesmú spoliehať len na výpis z registra právnických osôb.
Čítať ďalej →
Audit vymáhania: osem otázok, ktoré firme povedia, koľko peňazí necháva na stole
Faktúry, ktoré sa tento rok premlčia, úrok a paušál, ktoré nikto nevyfakturoval, upomienky bez právneho účinku, konkurz zistený po lehote. Osem otázok, ktoré ukážu, kde firma pri vymáhaní necháva peniaze, s odkazmi na podrobné odpovede v poradni.
Čítať ďalej →
Koniec bezcolných zásielok do 150 €: čo od 1. júla 2026 platí pre e-shopy
Nariadenie Rady (EÚ) 2026/382 zrušilo oslobodenie od cla pre zásielky do 150 eur. Do 1. júla 2028 sa pri dovoze cez IOSS a v poštových či kuriérskych zásielkach platí paušálne clo 3 eurá za položku — a e-shopom postaveným na lacnom dovoze to mení kalkuláciu každej objednávky.
Čítať ďalej →
Konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní: kedy hrozí uchádzačovi vylúčenie
Bývalý zamestnanec na strane obstarávateľa, projektant v ponuke či osobné väzby na komisiu — Úrad pre verejné obstarávanie v usmernení č. 3/2026 vysvetlil, ktoré prepojenia sú konfliktom záujmov a kedy vedú až k vylúčeniu uchádzača. Rozhoduje, či mohli ovplyvniť výsledok a či sa priznali a riešili.
Čítať ďalej →
Konkurenčná doložka: odlišné pravidlá na Slovensku a v Česku
Pri konkurenčnej doložke rozhoduje právo krajiny aj typ zmluvy. Slovenský § 672a upravuje obchodné zastúpenie s dvojročným stropom; pri inej obchodnej spolupráci treba osobitne posúdiť primeranosť zákazu. Český § 2975 má všeobecný päťročný strop a nevyžaduje kompenzáciu, obchodné zastúpenie však aj v Česku podlieha osobitným pravidlám.
Čítať ďalej →
Povolenie CASP podľa MiCA: čo si pripraviť do žiadosti pre NBS
Služby kryptoaktív sa dajú v EÚ poskytovať len s povolením CASP a prechodné obdobie pre staré krypto živnosti sa na Slovensku skončilo 30. decembra 2025. Rozsah žiadosti pre NBS určuje delegované nariadenie (EÚ) 2025/305 — a každá dodatočná zmena žiadosti spúšťa posudzovanie odznova.
Čítať ďalej →
NIS2 sa registráciou nekončí: kybernetická bezpečnosť patrí do zmlúv s dodávateľmi
Zákon o kybernetickej bezpečnosti žiada od prevádzkovateľov základnej služby osobitnú zmluvu s každým dodávateľom, ktorý sa dotýka ich sietí a systémov — so súhlasom s bezpečnostnými politikami, auditom aj hlásením incidentov. Čo do takej zmluvy patrí, čo si vypýtať od IT dodávateľa a na čo si dať pozor, keď ste dodávateľom vy.
Čítať ďalej →
Put a call opcie: ako si spoločníci vopred dohodnú rozchod
Call opcia je právo podiel druhého spoločníka kúpiť, put opcia právo mu svoj podiel predať. V akcionárskej dohode podľa § 66c Obchodného zákonníka nahradia roky sporov: vopred určia spúšťač, cenu aj postup. Od 17. augusta 2026 vyžaduje samotný prevod autorizáciu advokátom alebo notársku zápisnicu.
Čítať ďalej →
Softvér na mieru: zdrojový kód, SLA a escrow rozhodnú, či vám aplikácia patrí
Zaplatiť za vývoj aplikácie neznamená vlastniť ju. Autorský zákon dáva objednávateľovi bez výslovných dojednaní len úzke oprávnenia — o zvyšku rozhoduje zmluva: práva k dielu, vydanie zdrojového kódu, merateľné SLA a escrow pre prípad krachu dodávateľa.
Čítať ďalej →
Stablecoiny v biznise: kedy CASP licencia nestačí a treba aj platobné povolenie
Tokeny elektronických peňazí sú z pohľadu platobnej regulácie peňažné prostriedky. Výmena stablecoinov platobnou službou nie je, ich prevody pre klientov však áno — a to aj medzi účtami toho istého klienta. Kde CASP licencia končí a začína PSD2, určuje línia EBA.
Čítať ďalej →
Koniec voľnej živnosti „uskutočňovanie stavieb“: čo dnes potrebuje stavebná firma
Od 1. apríla 2025 sa stavby zhotovujú len na viazanú živnosť s preukázanou odbornou spôsobilosťou. Firmy so starou voľnou živnosťou „uskutočňovanie stavieb a ich zmien“ majú čas do 31. marca 2029 — kto však vznikol po 1. apríli 2025, žiadne prechodné obdobie nemá.
Čítať ďalej →
Stavebný denník ako dôkaz: čo sa nezapíše, to sa po rokoch dokazuje ťažko
V spore o omeškanie či vady stavby je stavebný denník často jediný záznam z času, keď sa veci naozaj diali. Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. určuje, kto ho vedie a kto má právo doň zapisovať — o jeho sile v spore však rozhoduje disciplína zápisov a to, čo si k denníku dojednáte v zmluve.
Čítať ďalej →
Súpisy prác, čiastkové faktúry a zádržné: o peniazoch stavby rozhoduje mechanika zmluvy
O tom, kedy zhotoviteľ uvidí peniaze, nerozhoduje konečná cena, ale fakturačná mechanika zmluvy o dielo — súpisy vykonaných prác, ich potvrdzovanie a zádržné. Ako tieto dojednania nastaviť, aby platby tiekli počas celej výstavby a nezastavila ich prvá nezhoda.
Čítať ďalej →
Presídlenie firmy medzi Slovenskom a Českom: zmena právnej formy bez likvidácie
Spoločnosť možno od marca 2024 presunúť medzi Slovenskom a Českom ako celok — bez likvidácie, bez zakladania nástupcu a bez prevodu zmlúv. Cezhraničná zmena právnej formy podľa zákona č. 309/2023 Z. z. zachováva identitu firmy; mení sa len právny šat a štát sídla.
Čítať ďalej →
Dobrá povesť firmy má cenu: za jej poškodenie možno žiadať peniaze
Plénum českého Ústavného súdu nálezom Pl. ÚS 26/24 potvrdilo, že právnická osoba môže za zásah do dobrej povesti žiadať primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu — aj v peniazoch. Slovenský Občiansky zákonník dáva firmám rovnaký nárok priamo v § 19b a pri útokoch konkurencie ho dopĺňa úprava nekalej súťaže.
Čítať ďalej →
NBS si posvietila na predaj podnikových dlhopisov: čo ukázali kontroly distribútorov
Podnikové dlhopisy na Slovensku bežne končia v portfóliách retailových investorov. NBS pre ich distribúciu vydala dohľadový benchmark a pri kontrole deviatich distribútorov našla úplnú implementáciu len u jedného. Čo z toho plynie pre emitentov aj predajcov.
Čítať ďalej →
Odštiepenie: ako vyčleniť časť firmy bez zániku pôvodnej spoločnosti
Nehnuteľnosť, rozbehnutý projekt alebo celú divíziu možno od marca 2024 vyčleniť do inej spoločnosti bez toho, aby pôvodná firma zanikla a bez predaja podniku. Odštiepenie podľa zákona č. 309/2023 Z. z. prenáša vybranú časť imania jedným dňom a so všetkým, čo k nej patrí.
Čítať ďalej →
Odvody SZČO po novom: príjmový test, odvodové prázdniny a mikroodvod
Od 1. júla 2026 sa sociálne odvody živnostníkov posudzujú po novom. Povinné poistenie vzniká len nad hranicou príjmu, pre rok 2026 nastavenou na 2 876,90 eura, začínajúce SZČO majú polročné odvodové prázdniny a nízke príjmy kryje mikroodvod 131,34 eura mesačne. Reformu priniesli zákony č. 261/2025 a 122/2026 Z. z.
Čítať ďalej →
Pozemkové úpravy: čo môže vlastník ovplyvniť a prečo mlčanie znamená súhlas
Pozemkové úpravy nanovo usporiadajú vlastníctvo v celom území: pôvodné pozemky zaniknú a vlastník dostane nové. Konanie má niekoľko okien, v ktorých sa dá výsledok ovplyvniť — kto ich premešká, tomu zákon na Slovensku aj v Česku počíta mlčanie ako súhlas a rozhodne sa bez neho.
Čítať ďalej →
Preberací protokol pri zmluve o dielo: formalita, ktorá rozhoduje o peniazoch
Kým sa dielo neodovzdá, zhotoviteľ spravidla neuvidí peniaze — a o tom, čo znamená „odovzdať“, rozhoduje zmluva. Ako dojednať preberací protokol, fikciu prevzatia aj prevzatie s drobnými vadami a čo na zadržiavané podpisy hovorí slovenská a česká judikatúra.
Čítať ďalej →
Rok kontrol zliav: čo SOI pri akciách a výpredajoch reálne pokutuje
SOI uzavrela celoslovenskú kontrolnú akciu zameranú na zľavy podľa zákona č. 108/2024 Z. z.: zo 180 kontrolovaných prevádzok našla nedostatky pri znižovaní cien v 23 a ukladá prvé pokuty. Čo inšpektori pri akciách a výpredajoch reálne zisťujú a ako pripraviť e-shop aj kamennú predajňu.
Čítať ďalej →
Stavebná amnestia: tri režimy legalizácie starých a čiernych stavieb
Novela č. 46/2024 Z. z. rozdelila staré a nepovolené stavby do troch režimov: stavby spred októbra 1976 zlegalizovala bez podmienok, stavby do konca roka 1989 podmienene a stavbám z rokov 1990 až 2025 otvorila konanie na žiadosť s lehotou do 31. marca 2029. Ani jeden z režimov však stavbu sám nedostane do katastra.
Čítať ďalej →
Zastřené zprostředkování: za čo česká inšpekcia práce rozdáva miliónové pokuty
Česká inšpekcia práce zistila v roku 2024 celkom 245 prípadov zastretého sprostredkovania zamestnania a uložila zaň 161 pokút v súhrnnej výške 71,714 mil. Kč; ďalších 81 pokút za 67,198 mil. Kč dostali objednávatelia, ktorí prácu šedých agentúr umožnili. Model „dodávame službu“, ktorý je v skutočnosti prenájmom ľudí, je tak v Česku jedným z najdrahších omylov — aj pre slovenské firmy.
Čítať ďalej →
Keď za dlhy firmy zaplatí konateľ: tri cesty veriteľa k majetku štatutára
Pohľadávka voči vyprázdnenej s.r.o. nemusí byť stratená. Slovenské právo dáva veriteľovi priamy nárok na náhradu škody proti štatutárovi, ktorý včas nepodal návrh na konkurz, aj možnosť uplatniť nárok spoločnosti podľa Obchodného zákonníka; v Česku štatutár za dlh ručí a zodpovedá za neskorý insolvenčný návrh.
Čítať ďalej →
Minimálna mzda 2026: 915 eur je len prvý zo šiestich stupňov
Minimálna mzda na rok 2026 je 915 eur mesačne. Pre väčšinu pracovných miest však platí vyššia suma — minimálny mzdový nárok podľa stupňa náročnosti práce.
Čítať ďalej →
Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania: kedy ho firma potrebuje a čo ho zablokuje
Inšpektorát práce ho vydá do siedmich pracovných dní. Problém nastane, ak firma v posledných rokoch dostala pokutu — vtedy jej vypadnú príspevky, dotácie aj časť zákaziek.
Čítať ďalej →
Príspevok na zamestnanie osoby nad 50 rokov v roku 2026: až 1 291,17 eura mesačne
Zamestnávateľ môže pri prijatí evidovaného uchádzača staršieho ako 50 rokov získať príspevok až 1 291,17 eura mesačne. Rozhoduje však viac než vek.
Čítať ďalej →
Zákon o rovnakom odmeňovaní: čo mal zamestnávateľ stihnúť do 31. júla 2026 a čo ho ešte čaká
Štruktúru odmeňovania podľa objektívnych kritérií mali firmy zaviesť do 31. júla 2026. Termín uplynul, povinnosť trvá ďalej — a väčšina ostatných pravidiel platí bez ohľadu na veľkosť firmy.
Čítať ďalej →
Minimálna daň právnickej osoby má od roku 2026 piate pásmo: 11 520 eur
Konsolidačný balíček rozdelil najvyššie pásmo minimálnej dane a firmám so zdaniteľnými príjmami nad päť miliónov eur ju strojnásobil. Aké sú nové sumy, koho sa netýkajú a prečo si na ňu má dať pozor aj spoločnosť, ktorá práve vznikla fúziou.
Čítať ďalej →
Kúpili ste podnik bez daňovej prílohy? Zákon predpokladá to najhoršie
Predaj podniku sa pri splnení zákonných podmienok nepovažuje za dodanie na účely DPH — kupujúci však na účely DPH vstupuje do postavenia právneho nástupcu predávajúceho. Ak od neho nedostane údaje o odpočítanej dani pri investičnom majetku, zákon o DPH pracuje s domnienkou plného odpočtu. A tú sa nedá vyvrátiť tým, že podklady jednoducho neprišli.
Čítať ďalej →
Od januára 2026 sa v hotovosti platí menej: limit klesol na 5 000 eur
Tri roky platila jednotná hranica 15 000 eur. Od 1. januára 2026 sa vrátil dvojkoľajný režim — 5 000 eur všeobecne a 15 000 eur len medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Čo to znamená pre kúpne ceny, zálohy a splátkové kalendáre.
Čítať ďalej →
Listing Act od 5. júna 2026: čo sa mení pre slovenského emitenta — a čo nie
Európske pravidlá pre prospekt sa od 5. júna 2026 menia. Slovenský prah päť miliónov eur však ostáva — a niektoré titulky o „dvanástich miliónoch“ sú pre slovenské firmy zavádzajúce. Čo sa mení naozaj.
Čítať ďalej →
Predaj podielu v s.r.o. po troch rokoch bez dane? Také pravidlo neexistuje
Schválené bolo, účinnosť nikdy nenadobudlo. Trojročné oslobodenie príjmu z prevodu podielu v s.r.o. sa dodnes objavuje v článkoch aj v transakčných plánoch — v zákone o dani z príjmov ho však nenájdete. Čo pre spoločníka platí namiesto neho.
Čítať ďalej →
Od 20. novembra 2026 je spotrebiteľským úverom aj to, čo ste za úver nepovažovali
Nový zákon č. 312/2025 Z. z. nahrádza úpravu spotrebiteľských úverov spred pätnástich rokov. Rozširuje pôsobnosť na odložené platby, malé a bezúročné úvery — a dotkne sa aj firiem, ktoré sa za veriteľov nikdy nepovažovali.
Čítať ďalej →
ESOP na Slovensku: s.r.o., a.s. alebo j.s.a. — ktorá forma znesie zamestnanecké podiely?
Sľúbiť kľúčovým ľuďom podiel je jednoduché. Splniť ten sľub závisí od právnej formy — s.r.o. kladie programu tvrdé prekážky, a.s. dáva nástroje len zamestnancom a j.s.a. má ESOP zabudovaný priamo v zákone.
Čítať ďalej →
Finančná asistencia už nie je zakázaná: čo platí od 1. 3. 2024 a čo to znamená pre ESOP
Akciová spoločnosť dlho nesmela požičiavať na nákup vlastných akcií. Od 1. marca 2024 je finančná asistencia za zákonných podmienok povolená — a staré vzory zmlúv, ktoré sa odvolávajú na zákaz, citujú ustanovenie, ktoré už neexistuje.
Čítať ďalej →
Jednoduchá spoločnosť na akcie: jediná forma s ESOP zabudovaným v zákone
Kým s.r.o. kladie zamestnaneckým podielom prekážky, jednoduchá spoločnosť na akcie má pre ne vlastný zákonný režim: akcie v eurocentoch, upisovanie do 20 % imania a účasť aj pre vývojárov na živnosť.
Čítať ďalej →
Zákaz reťazenia s.r.o. sa ruší: čo to mení pre holdingy a projektové firmy
Od 17. augusta 2026 je z Obchodného zákonníka vypustený § 105a — jednoosobová s.r.o. môže sama založiť ďalšiu spoločnosť a jedna osoba už nie je obmedzená tromi jednoosobovými s.r.o. Zákon č. 29/2026 Z. z. tým otvoril cestu jednoduchším holdingom aj projektovým firmám.
Čítať ďalej →
Kataster mal byť od júla len po prihlásení. Parlament novelu neprijal — čo teda platí
Novela mala podmieniť prístup k údajom o vlastníkoch autentifikáciou a zúžiť rozsah verejných údajov. Národná rada ju 23. apríla 2026 neposunula do druhého čítania. Zhŕňame, čo sa navrhovalo, ako to dopadlo a aký režim prístupu ku katastru platí dnes.
Čítať ďalej →
Advokátska úschova pri kúpe nehnuteľnosti: prečo peniaze nemajú ísť priamo predávajúcemu
Najrizikovejší moment prevodu nehnuteľnosti je čas medzi podpisom zmluvy a zápisom v katastri. Advokátska úschova kúpnej ceny chráni obe strany. Vysvetľujeme, ako funguje.
Čítať ďalej →
Český odberateľ neplatí? Ako vymôcť pohľadávku z Česka bez druhej kancelárie
Dlžník za hranicou neznamená stratenú pohľadávku. Ako postupovať pri vymáhaní od českého odberateľa — od výzvy cez platební rozkaz až po exekúciu — a prečo na to netreba dve kancelárie.
Čítať ďalej →
Korporátne dlhopisy v Česku: prečo ich slovenskí developeri vydávajú za hranicou
Emisia dlhopisov je overený spôsob, ako financovať developerský projekt bez čakania na banku. Ako emisia v ČR prebieha, čo obnáša pre emitenta a kedy dáva zmysel aj slovenskej firme.
Čítať ďalej →
Založenie českej s.r.o. zo Slovenska: kompletný postup bez jedinej cesty do Česka
Krok za krokom, od plnej moci po výpis z obchodného registra. Ako prebieha založenie českej s.r.o. na diaľku a na čo sa pripraviť.
Čítať ďalej →
Prevod obchodného podielu po novom: notár alebo advokát
Od 17. 8. 2026 vyžaduje prevod obchodného podielu v slovenskej s.r.o. kvalifikovanú formu — autorizáciu advokátom alebo notársku zápisnicu. Čo to znamená a ako sa pripraviť.
Čítať ďalej →
Nový zákon o obchodnom registri: čo sa mení pre vašu spoločnosť od 17. 8. 2026
Rezervácia obchodného mena, nižšie poplatky, vyššie pokuty a nová povinná forma kľúčových korporátnych dokumentov. Prehľad zmien, ktoré prináša zákon č. 29/2026 Z. z., a čo s nimi urobiť.
Čítať ďalej →Týka sa niektorá z tém vašej firmy?
Opíšte nám, čo riešite. Ozveme sa do 24 hodín.
Článok opisuje pravidlo, konzultácia rieši vašu situáciu. Pri každej téme vieme povedať, čo konkrétne treba urobiť a dokedy.