Vyslanie zamestnancov medzi Slovenskom a Českom: ohlásenie, mzda a agentúrni pracovníci

Stavebná firma z Trnavy dostane zákazku v Brne a pošle tam partiu na tri mesiace. Česká montážna spoločnosť inštaluje linku v závode pri Žiline. Slovenská agentúra prideľuje zváračov k odberateľovi v Ostrave. Vo všetkých troch prípadoch ide o vyslanie zamestnancov pri poskytovaní služieb. Pracovné povolenie občania Slovenska a Česka v druhej krajine nepotrebujú, hostiteľský štát však od vysielajúceho zamestnávateľa vyžaduje ohlásenie a dodržanie svojich minimálnych pracovných podmienok.

Kedy ide o vyslanie

Slovenský Zákonník práce rozlišuje tri formy cezhraničného vyslania:

Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

— § 5 ods. 6 Zákonníka práce

Agentúrne pridelenie cez hranicu je teda tiež vyslaním a vo všetkých troch formách musí počas vyslania trvať pracovný pomer s vysielajúcim zamestnávateľom. Pri zamestnancovi vyslanom zo Slovenska do iného členského štátu EÚ sa pracovné podmienky spravujú právom štátu, kam je vyslaný (§ 5 ods. 12).

Či ide o skutočné vyslanie, posudzuje inšpekcia práce celkovo. Zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov vymenúva okolnosti, ako je miesto sídla a správy zamestnávateľa, kde platí dane a odvody, kde vykonáva hlavný predmet podnikania a kde prijíma zamestnancov, a na strane zamestnanca obmedzená doba práce v hostiteľskom štáte a návrat po skončení vyslania (§ 3).

Vyslanie do Česka

Slovenský zamestnávateľ musí vyslanie ohlásiť Štátnemu úradu inšpekcie práce prostredníctvom jeho informačného systému, a to najneskôr v deň nástupu vyslaného zamestnanca (§ 101a zákona č. 435/2004 Sb.). Oznámenie obsahuje údaje o zamestnávateľovi, zamestnancovi, odberateľovi služby a predpokladanej dobe a uvádza sa v ňom aj forma vyslania vrátane agentúrneho pridelenia. Zmenu údajov treba ohlásiť do 10 kalendárnych dní, rovnako skončenie vyslania, ak nenastalo v pôvodne ohlásený deň. K oznámeniu sa prikladá kópia dokladu o pracovnoprávnom vzťahu; preklad do češtiny sa nevyžaduje, ak je doklad po slovensky.

Počas vyslania platia pre zamestnanca české pravidlá o pracovnom čase a odpočinku, dovolenke, minimálnej mzde a zložkách mzdy, bezpečnosti práce, rovnakom zaobchádzaní, pracovných podmienkach pri agentúrnom zamestnávaní, ubytovaní a cestovných náhradách, ak slovenská úprava nie je pre neho výhodnejšia (§ 319 odst. 1 českého Zákoníka práce). Pravidlá o dovolenke a mzde sa neuplatnia pri vyslaní do 30 dní v kalendárnom roku, táto výnimka však neplatí pri vyslaní agentúrou práce (§ 319 odst. 2). Po 12 mesiacoch, prípadne po 18 mesiacoch pri včas oznámenom a zdôvodnenom predĺžení, sa na zamestnanca vzťahuje takmer celý český Zákoník práce okrem pravidiel o vzniku, zmene a skončení pracovného pomeru (§ 319a).

Vyslanie na Slovensko

Český zamestnávateľ oznamuje vyslanie Národnému inšpektorátu práce najneskôr v deň vyslania, v listinnej alebo elektronickej podobe (§ 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z.). Oznámenie obsahuje okrem iného údaje o vyslaných zamestnancoch, deň začatia a skončenia vyslania, miesto a druh práce a domácu kontaktnú osobu, ktorá sa bude počas vyslania zdržiavať na Slovensku. V mieste výkonu práce musí zamestnávateľ uchovávať pracovnú zmluvu, evidenciu pracovného času a doklady o vyplatenej mzde a na žiadosť inšpektorátu predložiť ich preklad do slovenčiny (§ 4 ods. 3 a 4).

Pracovné podmienky sa riadia slovenským minimálnym štandardom podľa § 5 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý zahŕňa aj podmienky dočasného pridelenia pri agentúrnom vyslaní. Po 12, prípadne 18 mesiacoch sa uplatní takmer celý slovenský Zákonník práce (§ 5 ods. 3).

Povinnosti má aj slovenský odberateľ, ku ktorému sú zamestnanci vyslaní. Zákon o službách zamestnanosti ho nazýva informujúcou organizáciou, robí ho zodpovedným za pracovné podmienky vyslaných zamestnancov (§ 23b ods. 4) a ukladá mu oznámiť úradu práce začiatok a skončenie vyslania, a to do siedmich pracovných dní (§ 23b ods. 5).

Cudzinci z tretích krajín a agentúrni pracovníci

Ak česká firma vysiela na Slovensko svojho zamestnanca z tretej krajiny, napríklad Ukrajinca s českým pobytom, slovenské povolenie na zamestnanie nepotrebuje (§ 23a ods. 1 písm. v) zákona č. 5/2004 Z. z.). Slovenský odberateľ však k oznámeniu úradu prikladá aj kópiu osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch, ak bolo vydané, kópiu dokladu o pobyte v štáte, kde cudzinec bežne pracuje, a pri cudzincoch bez vízovej povinnosti doklad o ubytovaní (§ 23b ods. 5). Všetkým takto vyslaným cudzincom musí zabezpečiť ubytovanie spĺňajúce minimálne požiadavky (§ 23b ods. 11).

Pri agentúrnom vyslaní na Slovensko nesie riziko aj užívateľ. Ak agentúra z iného členského štátu nevyplatí pridelenému zamestnancovi mzdu aspoň na úrovni porovnateľného zamestnanca užívateľa, musí rozdiel doplatiť užívateľský zamestnávateľ (§ 58 ods. 10). V Česku smie agentúra usadená v inom členskom štáte poskytovať služby len dočasne a ojedinele a najneskôr v deň začatia musí činnosť písomne oznámiť českému ministerstvu práce (§ 14 odst. 4 zákona č. 435/2004 Sb.); inak potrebuje české povolenie agentúry práce (§ 14 odst. 3). Za sprostredkovanie zamestnania sa v Česku považuje aj vyslanie cudzinca zahraničným zamestnávateľom na základe zmluvy, ktorej obsahom je prenájom pracovnej sily (§ 14 odst. 2), čo rozoberáme v článku o zastretom sprostredkovaní zamestnania. Pravidlá prideľovania cudzincov slovenskými agentúrami vysvetľujeme v otázke môže agentúra prideliť pracovníkov z krajín mimo EÚ.

Odvody a formulár A1

Ktorého štátu sociálne poistenie sa na vyslaného zamestnanca vzťahuje, určuje nariadenie (ES) č. 883/2004:

Osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a že táto osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú vyslanú osobu.

— čl. 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004, konsolidované znenie

Príslušnosť potvrdzuje formulár PD A1, ktorý pri vyslaní zo Slovenska vydáva na žiadosť zamestnávateľa Sociálna poisťovňa. Podľa jej oznámenia sa od 1. júla 2026 viaceré typy týchto žiadostí podávajú výlučne cez elektronickú schránku zamestnávateľa.

Postup pred vyslaním

• posúdiť, či ide o vyslanie, alebo o zamestnanie v druhej krajine,
• podať ohlásenie inšpekcii práce v hostiteľskom štáte najneskôr v deň začatia,
• porovnať mzdu a pracovný čas s minimom hostiteľského štátu,
• pri agentúrnom vyslaní preveriť oprávnenie agentúry a zmluvne upraviť dorovnanie mzdy,
• pri cudzincoch z tretích krajín overiť ich pobyt a doklady pre odberateľa.

Celý proces pre obe krajiny zabezpečíme v rámci služby zamestnávanie cudzincov a vysielanie pracovníkov. Agentúram, ktoré prideľujú ľudí cez hranicu, pripravíme zmluvy s užívateľmi aj dokumentáciu cez právne služby pre pracovné agentúry.