Slovenská firma, ktorá dodáva odberateľom na Slovensku aj v Česku, je v konkurze slovenského odberateľa domácim veriteľom a v insolvencii českého odberateľa zahraničným. Obe konania vyzerajú na prvý pohľad podobne: prihláška, správca, preskúmanie, rozvrh. Rozdiely sú však práve tam, kde sa na ne doplatí, teda v lehote, vo forme prihlášky a v tom, čo sa stane pri chybe. Rovnako to platí pre českú firmu so slovenským dlžníkom, len v opačnom garde.
Kde sa konanie vedie a ktorým právom sa spravuje
Príslušnosť určuje nariadenie (EÚ) 2015/848 o insolvenčných konaniach. Hlavné konanie sa začína v štáte, kde má dlžník centrum hlavných záujmov; pri spoločnosti sa ním do preukázania opaku rozumie registrované sídlo, ak ho dlžník nepresunul do iného štátu počas troch mesiacov pred návrhom (čl. 3 ods. 1). Ak má dlžník podnik aj v inom členskom štáte, môže sa tam viesť vedľajšie konanie obmedzené na tamojší majetok (čl. 3 ods. 2) a každý veriteľ môže prihlásiť pohľadávku v hlavnom aj vo vedľajšom konaní (čl. 45 ods. 1).
Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo […]
Právo štátu konania určuje okrem iného pravidlá prihlasovania a preskúmania pohľadávok, podmienky započítania aj odporovateľnosť úkonov dlžníka (čl. 7 ods. 2). Nariadenie z toho robí niekoľko výnimiek, napríklad pre započítanie (čl. 9) a prebiehajúce súdne spory (čl. 18). Slovenský veriteľ v českej insolvencii sa teda riadi českým insolvenčným zákonom a český veriteľ v slovenskom konkurze zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Zahraničný veriteľ má prihlášku uľahčenú
Nariadenie zahraničnému veriteľovi uľahčuje prvý krok. Pohľadávku môže prihlásiť akýmikoľvek komunikačnými prostriedkami, ktoré pripúšťa právo štátu konania, a na samotné prihlásenie nepotrebuje advokáta (čl. 53). Známych zahraničných veriteľov má súd alebo správca informovať individuálnym oznamom, ktorý obsahuje aj lehoty a následky ich zmeškania (čl. 54). Prihlášku možno podať na štandardnom formulári v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie, správca alebo súd však môže žiadať preklad (čl. 55 ods. 5). Lehota pre zahraničného veriteľa nesmie byť kratšia ako 30 dní od uverejnenia oznamu o začatí konania v insolvenčnom registri štátu konania (čl. 55 ods. 6).
Slovenský zákon má pre zahraničného veriteľa osobitný režim: zahraničný veriteľ nepodáva prihlášku cez elektronický formulár portálu, ale u správcu (§ 28 ods. 2). Na jednu povinnosť sa pritom ľahko zabudne:
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom registri.
Doručenie zverejnením znamená, že lehoty začnú plynúť bez toho, aby sa veriteľ o písomnosti reálne dozvedel, napríklad o popretí jeho pohľadávky.
Rozdiely, na ktoré sa v praxi doplatí
| Slovensko: konkurz | Česko: insolvencia | |
|---|---|---|
| Kedy prihlásiť | v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu | už od začatia konania do uplynutia lehoty z rozhodnutia o úpadku, ktorá je 2 mesiace (§ 136 ods. 2 písm. d) insolvenčného zákona) |
| Forma | elektronicky na formulári do schránky správcu, autorizovaná; zahraničný veriteľ u správcu | len na predpísanom formulári (§ 176 insolvenčného zákona) |
| Oneskorená prihláška | prihliada sa na ňu, veriteľ však nehlasuje a uspokojí sa len z neskôr oznámených rozvrhov (§ 28 ods. 3) | súd na ňu neprihliada a pohľadávka sa v konaní neuspokojí (§ 173 ods. 1 insolvenčného zákona) |
| Zabezpečenie | uplatniť v základnej lehote, inak sa naň neprihliada (§ 28 ods. 4) | uviesť v prihláške s druhom a časom vzniku, inak sa má za to, že uplatnené nebolo (§ 174 ods. 3 insolvenčného zákona) |
| Popretie pohľadávky | žaloba do 30 dní od zverejnenia popretia v zozname pohľadávok (§ 32 ods. 8) | pri nevykonateľnej pohľadávke žaloba do 30 dní od preskúmavacieho pojednávania; lehota neskončí skôr než 15 dní od doručenia vyrozumenia (§ 198 ods. 1 insolvenčného zákona) |
Najväčší rozdiel je v následku zmeškania. Slovenský veriteľ, ktorý prihlási neskoro, nehlasuje a uspokojí sa len z neskôr oznámených rozvrhov, kým v Česku sa jeho pohľadávka v konaní neuspokojí vôbec. Český zákon má aj osobitnú pascu: ak sa pri preskúmaní zistí menej než 50 % prihlásenej sumy, neprihliada sa k pohľadávke ani v zistenom rozsahu a súd môže veriteľovi na návrh správcu uložiť platbu do majetkovej podstaty (§ 178 ods. 1 insolvenčného zákona); výnimkou sú prípady, keď výška závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Nafúknuté zmluvné pokuty a úroky tak v Česku ohrozujú aj nespornú istinu.
Jeden odberateľ, dva registre
Kto má odberateľov v oboch krajinách, musí sledovať slovenský insolvenčný register aj český insolvenční rejstřík. Na individuálny oznam podľa nariadenia sa nespoliehajte a v Česku sa oplatí prihlásiť hneď po začatí konania, bez čakania na rozhodnutie o úpadku. Čo sa po začatí českej insolvencie deje s rozbehnutým sporom a exekúciou, opisujeme v otázke český odberateľ je v insolvencii, slovenský postup v otázke ako a dokedy prihlásiť pohľadávku do konkurzu.
S čím vieme pomôcť
Advokát kancelárie je zapísaný v slovenskej aj českej advokátskej komore, obe konania preto vedieme z jednej kancelárie. Prihlášku do slovenského konkurzu vrátane ustanovenia zástupcu na doručovanie pre českých veriteľov pripravíme v službe prihlásenie pohľadávky do konkurzu na Slovensku, českú prihlášku na predpísanom formulári a v sume, ktorú viete doložiť, v službe prihláška do insolvenčného konania v Česku. V oboch prípadoch vieme vašich odberateľov sledovať v registroch a ozvať sa, keď sa niektorý objaví.
Článok je všeobecná právna informácia k stavu ku dňu 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani radou k vašej konkrétnej veci. Právne predpisy sa menia a vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; pred rozhodnutím si postup overte alebo sa nám ozvite.
