Slovenský dopravca naložil tovar v Nitre, vyložil ho v Brne alebo v Mníchove a objednávateľ so sídlom v Česku či Nemecku faktúru neuhradil. Prvá otázka pred žalobou znie: na ktorom súde? Pri bežnej obchodnej zmluve by sa odpoveď hľadala v nariadení Brusel I bis. Pri preprave, na ktorú sa vzťahuje Dohovor CMR, teda pri odplatnej preprave zásielok cestným vozidlom, ak miesto prevzatia a miesto dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom (čl. 1 ods. 1 CMR), má prednosť osobitná úprava Dohovoru.
Prečo rozhoduje Dohovor, a nie len nariadenie
Nariadenie Brusel I bis výslovne ustupuje osobitným medzinárodným dohovorom:
Toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých sú členské štáty zmluvnými stranami a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach.
Súd členského štátu si teda môže založiť právomoc podľa Dohovoru aj voči žalovanému z iného členského štátu, rozsudok vydaný na tomto základe sa však uznáva a vykonáva podľa nariadenia (čl. 71 ods. 2 písm. a) a b)).
Kde môžete žalovať
Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru môže žalobca v spore z prepravy, popri súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, žalovať na súdoch štátu, na území ktorého:
- má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku či zastupiteľstvo, prostredníctvom ktorých bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
- leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu, alebo miesto určené na jej vydanie.
Pre slovenského dopravcu to má praktický dôsledok. Ak tovar prevzal na Slovensku, môže prepravné žalovať na slovenskom súde aj od objednávateľa z Česka či Nemecka, bez ohľadu na to, kde má objednávateľ sídlo. Rovnako môže žalovať v štáte vykládky alebo priamo v štáte, kde objednávateľ sídli a má majetok, čo neskôr uľahčí výkon.
Dohodnutý súd je podľa znenia čl. 31 ods. 1 jednou z možností popri ostatných. Dojednania, ktoré sa od Dohovoru priamo alebo nepriamo odchyľujú, sú neplatné (čl. 41 ods. 1); ako sa konkrétny súd postaví k doložke, ktorá chce príslušnosť obmedziť na jediný súd, treba posúdiť podľa jej znenia. Rozhodcovská doložka je prípustná len vtedy, ak predpokladá, že rozhodcovský súd bude rozhodovať podľa Dohovoru (čl. 33).
Jedno obmedzenie platí vždy: ak už na príslušnom súde prebieha konanie o tom istom nároku medzi tými istými stranami alebo v ňom bol vynesený rozsudok, novú žalobu z toho istého dôvodu inde podať nemožno, ibaže by prvé rozhodnutie nebolo vykonateľné v štáte novej žaloby (čl. 31 ods. 2).
Ktoré právo rozhodne o úrokoch a o ostatnom
Dohovor upravuje najmä zodpovednosť dopravcu, reklamácie a premlčanie; nároky z prepráv sa spravidla premlčujú za jeden rok (čl. 32 ods. 1). Otázky, ktoré nerieši, napríklad výšku úroku z omeškania z prepravného, sa posudzujú podľa práva rozhodného pre zmluvu. Ak si ho strany nezvolili, nariadenie Rím I pre zmluvy o preprave tovaru určuje:
Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
Slovenský dopravca, ktorý tovar prevzal na Slovensku, sa tak pri úrokoch z omeškania spravidla riadi slovenským právom. Ako sa podľa rozhodného práva určuje úrok z faktúry medzi slovenskou a českou firmou, vysvetľujeme v otázke úrok z omeškania pri faktúre medzi Českom a Slovenskom.
Zasielateľ v reťazci
Ak ste prepravu nedostali priamo od vlastníka tovaru, ale od zasielateľa, vaším zmluvným partnerom je on. Zasielateľ podľa slovenskej úpravy obstaráva prepravu vo vlastnom mene na účet príkazcu (§ 601 ods. 1 Obchodného zákonníka), preto prepravné vymáhate predovšetkým od toho, kto vám prepravu objednal. Objednávka a komunikácia pri jej zadaní sú preto rovnako dôležité ako samotný nákladný list.
Výkon rozsudku v štáte dlžníka
Rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je tam vykonateľný, je vykonateľný aj v ostatných členských štátoch bez osobitného vyhlásenia vykonateľnosti (čl. 39 nariadenia Brusel I bis). Pri rozsudkoch v sporoch z prepráv podľa Dohovoru sa rozsudok vykonateľný v jednom zmluvnom štáte stáva vykonateľným aj v ostatných zmluvných štátoch po splnení formalít predpísaných v príslušnom štáte (čl. 31 ods. 3 CMR). Od žalobcu, ktorý má sídlo v niektorom zo zmluvných štátov, navyše nemožno pri sporoch z prepráv požadovať zloženie zábezpeky na trovy konania (čl. 31 ods. 5).
Ako postupovať
Pred žalobou si overte, kde bol tovar prevzatý a kde vyložený, kto vám prepravu objednal a kde má majetok. Podľa toho vyberieme súd, ktorý je pre vás najrýchlejší a zároveň najbližšie k peniazom dlžníka. Prepravné od slovenských aj českých objednávateľov vymáhame v službe vymáhanie prepravného; ak ide o spor medzi slovenskou a českou firmou, postup a výkon rozhodnutia v druhom štáte riešime v rámci cezhraničného vymáhania pohľadávok. Keďže premlčanie beží rýchlo, pozrite si aj otázku premlčanie prepravného podľa CMR a pri krátenej faktúre článok zápočet škody proti prepravnému.
Článok je všeobecná právna informácia k stavu ku dňu 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani radou k vašej konkrétnej veci. Právne predpisy sa menia a vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; pred rozhodnutím si postup overte alebo sa nám ozvite.
