Výšku úroku z omeškania a náhrady nákladov určuje právo, ktorým sa zmluva spravuje, nie štát dlžníka ani súd, na ktorom sa žaluje. Pri slovenskom práve patrí medzi podnikateľmi úrok vo výške základnej sadzby ECB zvýšenej o osem percentuálnych bodov a paušálna náhrada 40 eur. Pri českom práve je to repo sadzba ČNB zvýšená o osem percentuálnych bodov a náklady spojené s uplatnením každej pohľadávky najmenej 1 200 Kč. Bez voľby práva sa zmluva spravidla riadi právom štátu dodávateľa.
Slovenská firma dodala tovar odberateľovi v Brne, faktúra je tri mesiace po splatnosti a veriteľ chce k istine pripočítať úrok a náklady. Česká firma rieši rovnakú otázku pri slovenskom zákazníkovi. V oboch prípadoch platí to isté pravidlo: výšku úroku z omeškania neurčuje sídlo dlžníka ani štát, na ktorého súde sa bude žalovať, ale právo, ktorým sa spravuje zmluva. Slovenská a česká úprava sa pritom líšia v sadzbe aj v paušálnych nákladoch, takže chybne zvolené právo sa prejaví v každom vyčíslení.
Ktoré právo sa použije
Strany si rozhodné právo môžu zvoliť (čl. 3 ods. 1 nariadenia Rím I). Ak ho nezvolili, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu predávajúceho a zmluva o poskytovaní služieb právom štátu poskytovateľa (čl. 4 ods. 1 písm. a) a b)). Rozhodné právo sa vzťahuje aj na dôsledky porušenia záväzkov (čl. 12 ods. 1 písm. c)), kam patrí aj omeškanie s platbou. Dodávateľ, ktorý je veriteľom kúpnej ceny alebo odmeny, preto bez voľby práva spravidla počíta úrok podľa práva svojho štátu, a to aj pred súdom v štáte dlžníka. Rozhoduje však konkrétna zmluva: voľbu práva často obsahujú obchodné podmienky, na ktoré odkazuje objednávka odberateľa.
Pri kúpe tovaru medzi firmami zo Slovenska a z Česka sa navyše použije Viedenský dohovor o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, vyhlásený oznámením č. 160/1991 Zb. (čl. 1 ods. 1 písm. a)), ak ho strany nevylúčili. Jeho čl. 78 priznáva nárok na úroky z omeškania pri neskorom zaplatení kúpnej ceny, sadzbu však neurčuje. Podľa prevažujúceho výkladu sa aj v tomto prípade určí podľa práva, ktoré je pre zmluvu rozhodné podľa nariadenia Rím I.
Slovenské právo
Ak sa zmluva spravuje slovenským právom a ide o obchodný záväzok, úrok vzniká priamo zo zákona a netreba ho dopredu dojednávať ani ohlasovať:
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak strany sadzbu nedohodli, platí nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. Sadzba sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o osem percentuálnych bodov (§ 1 ods. 1). Veriteľ si namiesto toho môže zvoliť pevnú sadzbu ECB platnú k prvému dňu omeškania zvýšenú o deväť bodov, ktorá platí počas celej doby omeškania (§ 1 ods. 2). K úroku patrí paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania (§ 2 v spojení s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka). Podrobnosti slovenskej úpravy rozoberá otázka aké úroky z omeškania si môžem uplatniť.
České právo
Český Občiansky zákonník priznáva veriteľovi, ktorý si riadne splnil svoje povinnosti, úrok z omeškania pri peňažnom dlhu, ibaže dlžník za omeškanie nezodpovedá, a jeho výšku odkazuje na nariadenie vlády, ak ju strany nedohodli (§ 1970 zákona č. 89/2012 Sb.). Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb. zodpovedá ročná sadzba repo sadzbe Českej národnej banky platnej pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie nastalo, zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Na rozdiel od slovenského postupu podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., kde sa sadzba mení s každým polrokom omeškania, sa teda česká sadzba určí podľa polroka, v ktorom omeškanie začalo, a počas omeškania sa neprepočítava.
Medzi podnikateľmi k úroku pristupujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ich minimálna výška je 1 200 Kč za každú pohľadávku (§ 3 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb.), takže pri viacerých nezaplatených faktúrach sa počítajú pri každej z nich.
Čo z toho plynie pre výzvu a žalobu
Úrok a náklady treba vyčísliť podľa správneho práva už vo výzve na zaplatenie, lebo tá sa neskôr stáva podkladom návrhu na súd. Kto bez voľby práva vyčísli sadzbu podľa štátu dlžníka, riskuje, že súd rozdiel neprizná, alebo naopak prichádza o časť nároku. Ak sa žaluje na českom súde, má výzva aj procesný význam: podľa § 142a zákona č. 99/1963 Sb. má úspešný žalobca spravidla právo na náhradu trov konania len vtedy, ak žalovanému aspoň 7 dní pred podaním návrhu zaslal výzvu na plnenie. Ak si nie ste istí, či sa na faktúru ešte dá žalovať, pozrite si článok premlčanie faktúry medzi slovenskou a českou firmou.
Istinu, úrok a náklady podľa rozhodného práva vyčíslime a uplatníme voči českému dlžníkovi v službe vymáhanie pohľadávok v Českej republike, voči slovenskému v službe vymáhanie pohľadávok na Slovensku. Stačí poslať faktúry, zmluvu alebo objednávku aj s obchodnými podmienkami a prehľad doterajších platieb.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
