Keď projekt mešká, zadávateľ verejnej zákazky a dodávateľ často posunú termín dodatkom k zmluve. Český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže (ÚOHS) však v auguste 2026 právoplatne potvrdil pokutu ministerstvu, ktoré takto dvakrát predĺžilo termín dodania informačného systému e-Turista bez nového zadávacieho konania. Ministerstvo sa odvolávalo na nepredvídateľnú okolnosť. Úrad však jeho odôvodnenie neprijal. Rozhodnutie sa týka zadávateľov aj slovenských firiem, ktoré dodávajú českému verejnému sektoru.
Dva dodatky a pokuta pre ministerstvo
Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR vyhlásilo 26. júla 2024 otvorené konanie na vytvorenie systému e-Turista, centrálneho registra ubytovacích zariadení a hostí. V ten istý deň vláda predložila poslancom novelu zákona č. 159/1999 Sb., ktorý upravuje podnikanie v cestovnom ruchu, a od tejto novely systém závisel. Pôvodný termín dodania 15. decembra 2024 bol naviazaný na financovanie z Národného plánu obnovy. Dvaja dodávatelia v žiadostiach o vysvetlenie upozornili, že termín je nereálny, a v námietkach zaznelo, že novela ešte neprešla ani prvým čítaním. Ministerstvo termín posunulo na 31. marca 2025 a 15. novembra 2024 podpísalo zmluvu o dielo. Dodatkom z februára 2025 predĺžilo termín do 31. mája 2025 a dodatkom z mája 2025 do 31. júla 2025.
ÚOHS rozhodnutím z 11. júna 2026 uložil ministerstvu pokutu 122 000 Kč za dva priestupky a predseda úradu ju rozhodnutím z 18. augusta 2026, č. j. ÚOHS-29673/2026/161, potvrdil. Prvý priestupok spočíval v uzavretí dodatkov. K druhému došlo ešte počas súťaže. Keď ministerstvo v lehote na ponuky posunulo termín dodania o tri a pol mesiaca, lehotu na podanie ponúk predĺžilo len o 11 dní. Český zákon pritom pri zmene, ktorá môže rozšíriť okruh možných účastníkov, vyžaduje predĺžiť lehotu tak, aby od odoslania zmeny trvala aspoň celú svoju pôvodnú dĺžku, v tomto prípade 31 dní (§ 99 odst. 2).
Kedy je posun termínu podstatnou zmenou
Zákon č. 134/2016 Sb. o zadávaní verejných zákaziek zakazuje zadávateľovi umožniť podstatnú zmenu záväzku zo zmluvy bez nového zadávacieho konania (§ 222 odst. 1). Podstatná je okrem iného zmena, ktorá by umožnila účasť iných dodávateľov alebo mohla ovplyvniť výber dodávateľa, keby jej zodpovedali už pôvodné zadávacie podmienky (§ 222 odst. 3 písm. a)). ÚOHS dospel k záveru, že presne to platí pre posun termínu. Neskorší termín mohol do súťaže prilákať ďalších dodávateľov a obe firmy, ktoré dlhší termín žiadali, napokon ponuku nepodali. Úrad sa pritom odvolal na svoje skoršie rozhodnutie a ani predĺženie o dva mesiace nepovažoval za zanedbateľnú zmenu.
Ministerstvu nepomohli ani ďalšie výnimky. Zmluva mala vyhradenú zmenu termínu len pre prípad, že by sa jej podpis oneskoril pre prieťahy v súťaži, najmä pre opravné prostriedky, nie pre prieťahy v parlamente (§ 100 odst. 1). Výnimku pre malé zmeny podľa § 222 odst. 4 úrad vylúčil, pretože hodnotu zmeny treba vyjadriť v peniazoch a samotný posun termínu bez finančnej zmeny tak vyčísliť nemožno.
Prieťah v parlamente nebol nepredvídateľný
Za podstatnou změnu závazku ze smlouvy na veřejnou zakázku se nepovažuje změna, jejíž potřeba vznikla v důsledku okolností, které zadavatel jednající s náležitou péčí nemohl předvídat, a která nemění celkovou povahu veřejné zakázky.
Za nepredvídateľné považuje ÚOHS s odkazom na súdnu judikatúru okolnosti objektívnej povahy, ktoré zadávateľ nemohol predpokladať ani pri primerane starostlivej príprave zákazky. Legislatívny prieťah medzi ne podľa úradu nepatril. Zákazka bola od začiatku naviazaná na novelu, ktorá bola predložená v deň vyhlásenia súťaže. Ministerstvo ako skúsený predkladateľ zákonov muselo vedieť, že priebeh legislatívneho procesu nemá v rukách a že niekoľkomesačné prieťahy pri vládnych návrhoch nie sú výnimočné. Počas lehoty na ponuky ešte nebolo zrejmé ani to, kedy prebehne prvé čítanie. Dodávatelia na riziko upozornili výslovne a opakovane. Potreba dodatkov preto podľa úradu vyplynula zo zadávacích podmienok, ktoré tieto známe riziká nezohľadnili.
Neobstál ani argument dotáciou. Predseda úradu uviedol, že termín daný poskytovateľom dotácie môže byť dôvodom požadovať určitú dobu realizácie, nemôže však ospravedlniť zadávaciu podmienku, ktorá je neprimeraná alebo objektívne nesplniteľná. Úrad naznačil aj riešenia, ktoré mal zadávateľ k dispozícii. Mohol určiť pohyblivý termín, ktorý sa mení podľa vopred daných podmienok, napríklad podľa rokovaní s poskytovateľom dotácie, alebo naviazať termíny na objektívne budúce udalosti.
Z prípadu vyplýva niekoľko praktických pravidiel pre zadávateľov aj dodávateľov:
- termín, ktorý závisí od udalosti mimo zadávateľa, ako je schválenie zákona, povolenie alebo rozhodnutie o dotácii, treba na túto udalosť naviazať už v zadávacej dokumentácii alebo si jeho zmenu vopred vyhradiť jednoznačnými podmienkami
- upozornenia dodávateľov v žiadostiach o vysvetlenie a v námietkach môžu neskôr slúžiť ako dôkaz, že riziko bolo predvídateľné
- ak zadávateľ počas lehoty na ponuky posunie termín plnenia, pri českej zákazke musí lehotu primerane predĺžiť, ak to povaha zmeny vyžaduje. Ak zmena môže rozšíriť okruh možných účastníkov, lehota musí od odoslania zmeny trvať aspoň celú svoju pôvodnú dĺžku (§ 99 ods. 2)
- dodávateľ by mal pred podpisom dodatku vedieť, o ktorú zákonnú výnimku sa zmena opiera, hoci pokutu v tejto veci dostal zadávateľ
Porovnanie so slovenským § 18
Slovenský zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní dovoľuje zmeniť zmluvu bez nového obstarávania z podobného dôvodu. Potreba zmeny musí vyplynúť z okolností, ktoré verejný obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, a zmenou sa nesmie meniť charakter zmluvy (§ 18 ods. 1 písm. c)). Za podstatnú zmenu považuje aj zmenu podmienok, ktoré by v pôvodnom postupe umožnili účasť iných hospodárskych subjektov alebo prijatie inej ponuky (§ 18 ods. 2 písm. b)). Obdobou českej vyhradenej zmeny je zmena podľa jasných, presných a jednoznačných podmienok, ktoré obsahuje už pôvodná zmluva (§ 18 ods. 1 písm. a)).
Slovenská a česká úprava sa líšia hornou hranicou prípustného zvýšenia ceny. Ak ide o verejného obstarávateľa, zmena z nepredvídateľných okolností ani doplňujúce plnenie nemôžu na Slovensku zvýšiť hodnotu plnenia o viac ako 50 % hodnoty pôvodnej zmluvy a obmedzenie sa vzťahuje na každú zmenu zvlášť. Opakované zmeny však nesmú slúžiť na obchádzanie zákonných postupov (§ 18 ods. 5). V Česku nesmie cenový nárast pri rovnakých dvoch druhoch zmien presiahnuť 30 % pôvodnej hodnoty záväzku. Odpočítava sa hodnota prác, služieb alebo dodávok, ktoré sa pre tieto zmeny neuskutočnili, a rozhoduje súčet cenových nárastov všetkých zmien podľa § 222 ods. 5 a 6 (§ 222 odst. 9). Ak zmluva obsahuje pravidlá úpravy ceny, pri výpočte limitu treba zohľadniť aj tieto pravidlá (§ 18 ods. 6 slovenského zákona a § 222 ods. 9 českého zákona). Aj slovenský Úrad pre verejné obstarávanie ukladá za zmenu zmluvy v rozpore so zákonom pokutu (§ 182 ods. 1 písm. e)). Z českého rozhodnutia nemožno vyvodiť, ako by rovnaký prípad posúdil slovenský úrad. Znenie oboch výnimiek je však veľmi blízke.
S čím vieme pomôcť
Harmonogram, akceptáciu a pravidlá zmien pri IT projektoch nastavujeme v implementačnej zmluve, pri stavbách v stavebnej zmluve o dielo. Slovenským firmám, ktoré chcú v Česku dodávať dlhodobo, pomôžeme zriadiť odštepný závod v Česku. Patrik Tulinský je zapísaný v Slovenskej aj v Českej advokátskej komore. Zmluvu a dodatky preto posúdime podľa slovenského aj českého zákona bez toho, aby ste kvôli tomu museli cestovať do Česka.
Článok poskytuje všeobecné právne informácie podľa stavu k 26. 10. 2026. Nie je právnou službou ani radou pre konkrétnu situáciu. Právne predpisy sa menia a okolnosti vášho prípadu sa môžu líšiť. Pred rozhodnutím si preto postup overte alebo sa nám ozvite.
