Otec žil posledné roky v Brne, ale na Slovensku mu zostal byt alebo podiel na pozemkoch po rodičoch. Takúto situáciu pozná mnoho rodín, ktorých členovia žijú na oboch stranách hranice. Po jeho smrti sa dedičia pýtajú, či budú potrebovať dve dedičské konania a kto zabezpečí zápis nového vlastníka slovenského bytu. Pri úmrtiach od 17. augusta 2015 na to odpovedá nariadenie (EÚ) č. 650/2012, ktoré sa podľa čl. 83 ods. 1 vzťahuje na dedenie po osobách zomrelých v tento deň alebo neskôr.
Rozhoduje obvyklý pobyt poručiteľa
Základné pravidlo o právomoci obsahuje čl. 4 nariadenia.
Právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.
Najvyšší súd ČR z neho vychádzal v uznesení sp. zn. 27 Cdo 898/2025 z 11. augusta 2026. Poručiteľka zomrela vo februári 2023 a obvyklý pobyt mala v Česku. Jej dcéra a syn neskôr navrhli, aby súd dodatočne prejednal jej spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach na Slovensku. Okresný súd konanie zastavil a krajský súd to potvrdil s odkazom na staršie rozhodnutie vychádzajúce z právneho režimu pred uplatňovaním nariadenia, podľa ktorého o nehnuteľnostiach na Slovensku mal konať výlučne slovenský súd.
Najvyšší súd obe uznesenia zmenil tak, že sa konanie nezastavuje. Keďže sa podľa čl. 4 koná o dedičstve ako o celku a právomoc sa viaže na obvyklý pobyt poručiteľky, český súd je príslušný aj na časť pozostalosti na území Slovenska (bod 24).
Súd sa oprel o zásadu jednoty pozostalosti a o judikatúru Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudok C-20/17 Oberle), podľa ktorej výklad vedúci k rozštiepeniu dedičstva odporuje cieľom nariadenia. Z čl. 4 vyplýva aj opačný prípad. Ak mal zosnulý obvyklý pobyt na Slovensku, o celom dedičstve vrátane bytu v Česku spravidla koná slovenský súd.
Obvyklý pobyt spravidla rozhodne aj o tom, ktorého štátu dedičské právo sa použije. Rozhodným právom vo veci celého dedičstva je právo štátu, kde mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti, výnimočne právo štátu, s ktorým mal preukázateľne užšie väzby (čl. 21). Zosnulý si však mohol zvoliť právo štátu, ktorého bol občanom v čase voľby alebo v čase smrti. Voľba môže byť výslovne uvedená napríklad v závete alebo vyplývať z jeho podmienok (čl. 22). Slovenský občan, ktorý žil v Česku, tak mohol závetom určiť, že jeho dedenie sa bude spravovať slovenským právom.
Samotná voľba slovenského práva ešte automaticky nepresúva konanie na slovenský súd. Ak si poručiteľ zvolil právo členského štátu, dotknutí účastníci sa môžu za podmienok čl. 5 dohodnúť na výlučnej právomoci súdov tohto štátu.
Ako sa obvyklý pobyt určuje
Nariadenie obvyklý pobyt nedefinuje počtom dní ani adresou. Podľa bodu 23 jeho odôvodnenia má orgán, ktorý vedie dedičské konanie, celkovo posúdiť životné okolnosti zosnulého v rokoch pred smrťou aj v čase smrti a zohľadniť všetky podstatné skutočnosti, najmä dĺžku a pravidelnosť pobytu v danom štáte a jeho podmienky a dôvody. Takto určený obvyklý pobyt má vykazovať úzky a trvalý vzťah k danému štátu. Úradne hlásená adresa preto sama osebe nerozhoduje. Pri človeku, ktorý žil striedavo v Česku a na Slovensku, môže byť práve určenie obvyklého pobytu hlavnou spornou otázkou konania.
Čo potrebuje slovenský kataster
Samotný zápis do verejných registrov nariadenie neupravuje. Z jeho pôsobnosti je vylúčený zápis práv k nehnuteľnostiam do registra vrátane právnych náležitostí takého zápisu (čl. 1 ods. 2 písm. l)). Rozhodnutie vydané v Česku sa na Slovensku uznáva bez osobitného konania (čl. 39 ods. 1). Nariadenie však v čl. 40 stanovuje aj dôvody neuznania, napríklad zjavný rozpor s verejným poriadkom alebo nezlučiteľnosť s iným rozhodnutím. Podmienky zápisu dediča na list vlastníctva však určuje slovenský katastrálny zákon (zákon č. 162/1995 Z. z.).
Dedičstvo sa do katastra nezapisuje vkladom ako kúpa. Práva, ktoré vznikli zo zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu, a práva osvedčené notárom sa zapisujú záznamom na základe verejných listín a iných listín (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). Rozdiel medzi vkladom a záznamom vysvetľuje otázka vklad, záznam a poznámka v katastri. Katastrálny zákon určuje aj to, v akom jazyku možno listinu predložiť.
Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
České rozhodnutie o dedičstve preto netreba prekladať. Musí však nehnuteľnosť označiť tak, ako ju vedie slovenský kataster, najmä katastrálnym územím a parcelným číslom, pri byte aj číslom bytu, vchodu a poschodia a podielom na spoločných častiach domu (§ 42 ods. 2 písm. c)). Ak listina tieto náležitosti nemá, okresný úrad ju vráti a určí lehotu na opravu (§ 42 ods. 5).
Ak je vlastníctvo už zapísané na liste vlastníctva a ďalšia predložená listina nevychádza z údajov katastra, okresný úrad podľa § 36a ods. 1 záznam nevykoná a dotknuté osoby vyzve na dohodu alebo žalobu o určenie práva. Pri súdnych rozhodnutiach treba zohľadniť aj osobitné pravidlá § 36a ods. 2 až 5, najmä záväznosť rozhodnutia pre zapísaného vlastníka.
Českému notárovi, ktorý úkony v dedičskom konaní vykonáva z poverenia súdu, sa preto oplatí odovzdať aktuálny výpis z listu vlastníctva ešte počas konania.
Dedičia môžu požiadať aj o európske osvedčenie o dedičstve. Jeho použitie nie je povinné a nenahrádza vnútroštátne doklady (čl. 62 ods. 2 a 3). Je platným dokladom na zápis práva k majetku z dedičstva do registra iného členského štátu, pravidlá tohto registra však nemení (čl. 69 ods. 5 v spojení s čl. 1 ods. 2 písm. k) a l)). Osvedčené odpisy platia spravidla šesť mesiacov (čl. 70 ods. 3). Ktorú listinu okresný úrad v konkrétnom prípade prijme ako podklad záznamu, je rozumné overiť vopred.
Na čo myslieť, keď dedičstvo presahuje hranicu
Pri pozostalosti s majetkom v oboch štátoch sa oplatí čo najskôr zistiť tieto údaje:
- Dátum úmrtia. Nariadenie sa uplatní pri úmrtí 17. augusta 2015 alebo neskôr.
- Kde mal zosnulý obvyklý pobyt a čím sa to dá doložiť.
- Či zanechal závet a či v ňom zvolil právo štátu, ktorého bol občanom.
- Úplný zoznam majetku a dlhov v oboch štátoch vrátane podielov na pozemkoch a cenných papierov.
- Výpisy z listov vlastníctva k slovenským nehnuteľnostiam pre notára.
V prípade, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd, išlo práve o dodatočné prejednanie slovenských podielov, ktoré sa v pôvodnom konaní neprejednali. Aj o nich má podľa neho konať súd štátu, kde mala poručiteľka obvyklý pobyt. Ak ste dedič zo Slovenska, v českom konaní vás môže na základe plnej moci zastupovať zvolený zástupca. Prípadná potreba vašej osobnej účasti závisí od postupu súdu.
S čím vám pomôžeme
Ak je súčasťou majetku firma alebo podiel v nej, odovzdanie firmy v rodine možno pripraviť ešte za života jej vlastníka v rámci služby rodinný holding a nástupníctvo. Ak dedičom pripadnú cenné papiere, ich prechod v centrálnom depozitári rieši služba dedenie cenných papierov a súvislosti opisuje článok cenné papiere v dedičstve. Ak byt zdedia viacerí dedičia, ktorí sa nedohodnú na jeho ďalšom využití, pomôže vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Článok poskytuje všeobecné právne informácie podľa stavu k 22. 10. 2026. Nie je právnou službou ani radou pre konkrétnu situáciu. Právne predpisy sa menia a okolnosti vášho prípadu sa môžu líšiť. Pred rozhodnutím si preto postup overte alebo sa nám ozvite.
