Zverenecký fond (svěřenský fond) upravuje český Občiansky zákonník od 1. januára 2014. Štyri rozhodnutia českých najvyšších súdov z rokov 2022 až 2025 sa týkajú rozhodného práva, veriteľov, trestného konania a otázky, kto fond v skutočnosti ovláda. Slovenské súdy tieto rozhodnutia neviažu, český fond sa však spravuje českým právom, preto sú pre slovenského zakladateľa prvým vodidlom. Ako sa fond stretáva so slovenským majetkom, opisuje článok český zverenecký fond a slovenský majetok.
Rozhodné právo určuje štatút
Najvyšší súd ČR sa v uznesení z 20. 12. 2022, sp. zn. 27 Cdo 1929/2022 (ECLI:CZ:NS:2022:27.CDO.1929.2022.1, uverejnené pod č. 93/2023 Sb. rozh. obč.), zaoberal exekúciou proti správcovi fondu zapísaného v Lichtenštajnsku. Fond bol z tamojšieho registra vymazaný a neskôr do neho znovu zapísaný. Nižšie súdy uzavreli, že advokát, ktorého správca splnomocnil počas výmazu, nemohol za neho platne konať, a neskúmali, ktorým právom sa fond spravuje.
Najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil. Podľa právnej vety sa vznik, trvanie a zánik fondu a jeho správa posudzujú podľa § 73 českého zákona o medzinárodnom práve súkromnom primárne podľa práva, ktoré zakladateľ určil v štatúte alebo v listine s obdobnou funkciou. Len na okraj, teda ako obiter dictum, súd doplnil, že podľa českej úpravy výmaz z evidencie zvereneckých fondov nemá konštitutívny účinok na existenciu fondu, jeho správu ani pôsobnosť správcu. Fond podľa českého Občianskeho zákonníka zaniká až vtedy, keď správca pri zániku správy naloží s majetkom podľa štatútu, prípadne ho vydá alebo prevedie podľa zákona (§ 1471 a § 1474).
Pre slovenského zakladateľa z toho plynie, že štatút má rozhodné právo určiť výslovne. Vecné práva k slovenskej nehnuteľnosti sa pritom naďalej spravujú slovenským právom podľa miesta, kde je vec (§ 5 zákona č. 97/1963 Zb.).
Vyčlenenie pred veriteľmi môže byť trestným činom
Najvyšší súd ČR v uznesení z 26. 1. 2022, sp. zn. 5 Tdo 1273/2021 (ECLI:CZ:NS:2022:5.TDO.1273.2021.1, uverejnené pod č. 24/2022 Sb. rozh. tr.), posudzoval dlžníčku, ktorá počas insolvenčného konania založila fond, vyčlenila doň budovu a tú potom zaťažila záložnými právami prevyšujúcimi jej hodnotu. Listiny pripravila advokátka, ktorá ju v insolvenčnom konaní zastupovala. Podľa súdov bolo skutočným účelom fondu dostať majetok z dosahu veriteľov. Dlžníčka bola odsúdená za poškodenie veriteľa a advokátka za pomoc k tomuto činu, pričom jej súd okrem podmienečného trestu na čas zakázal vykonávať advokáciu.
Najvyšší súd dovolanie advokátky odmietol. Podľa právnej vety je vyčlenenie majetku dlžníka do fondu, ktorý nemá právnu osobnosť, odstránením majetku v zmysle § 222 ods. 1 písm. a) českého trestného zákonníka, teda jeho ukrytím, ktoré dlžníkovi umožňuje s majetkom naďalej disponovať, a nie scudzením. Na tom, že čin bol dokonaný, nič nezmenilo ani to, že insolvenčný správca neskôr urobil kroky, aby sa veritelia mohli z majetku uspokojiť.
Vyčlenenie v čase, keď zakladateľ nestačí platiť dlhy alebo už beží insolvenčné konanie, teda majetok pred veriteľmi nechráni. Ako ukazuje tento prípad, trestnoprávne riziko môže dopadnúť aj na poradcu, ktorý listiny pripraví so znalosťou okolností. Civilnú stránku, teda odporovanie vyčleneniu, rozoberá poradňa zverenecký fond a veritelia.
Trestné zaistenie môže siahnuť aj na majetok vo fonde
Ústavný súd ČR v uznesení z 12. 6. 2024, sp. zn. III. ÚS 1178/24 (ECLI:CZ:US:2024:3.US.1178.24.2), odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť proti zaisteniu nehnuteľností, ktoré podozrivý z krátenia dane predtým vložil do zvereneckého fondu. Colný orgán Generálneho riaditeľstva ciel ich zaistil ako náhradnú hodnotu a Mestský súd v Prahe sťažnosti podozrivého aj fondu zamietol, pričom poukázal aj na časovú súvislosť medzi vytvorením fondu a prešetrovaním.
Ústavný súd označil za primerané, že zaistenie zasiahlo aj majetok vložený do fondu, lebo práve zakladateľ mohol fungovanie fondu zásadne ovplyvňovať a mať z majetku prospech podobne, akoby ho vlastnil priamo. Ide o uznesenie o odmietnutí sťažnosti, ktoré právnu vetu nemá; ukazuje však, že v trestnom konaní sa hodnotil skutočný vplyv a prospech zakladateľa.
Kto si ponechá vplyv, fond naďalej ovláda
Najvyšší správny súd v rozsudku z 12. 9. 2025, čj. 1 Afs 59/2025-98 (ECLI:CZ:NSS:2025:1.Afs.59.2025.98, uverejnený pod č. 4707/2025 Sb. NSS), posudzoval dotáciu pre spoločnosť z rozsiahlej podnikateľskej skupiny. Jediný akcionár materskej spoločnosti, ktorý bol v rozhodnom čase verejným funkcionárom, vložil jej akcie do dvoch zvereneckých fondov. Ministerstvo zmluvu o dotácii pre stret záujmov zrušilo a súdy mu dali za pravdu.
Podľa právnej vety je verejný funkcionár ovládajúcou osobou, ak môže v spoločnosti priamo alebo nepriamo vykonávať rozhodujúci vplyv, a nepriamy vplyv možno vykonávať aj cez zverenecké fondy, do ktorých vložil svoju majetkovú účasť, ak si zachoval možnosť tieto fondy riadiť. Súd vychádzal zo štatútov: zakladateľ bol počas života jediným príjemcom plnení, pri skončení správy sa mu mal majetok vrátiť, rodinného protektora mohol kedykoľvek odvolať a vymenovať, ovplyvňoval uznášaniaschopnosť rady protektorov a správcami boli jeho dlhoroční spolupracovníci. Rozhodla kombinácia týchto prvkov a zakladateľ tak zostal ovládajúcou osobou na účely českého zákona o strete záujmov, hoci akcie formálne nevlastnil.
Český Občiansky zákonník zakladateľovi dohľad nad správou priznáva (§ 1463) a správcom môže byť aj zakladateľ, ak má fond ďalšieho správcu, ktorý je treťou osobou, a správcovia konajú spoločne (§ 1454). Kto si však ponechá rozhodujúci vplyv, musí počítať s tým, že ho súd môže, ako v tejto veci, posúdiť ako osobu, ktorá majetok naďalej ovláda. Ak je cieľom vzdať sa kontroly, musí to zabezpečiť samotný štatút. Pravidlá dohľadu rozoberajú poradne zakladateľ ako správca a kontrola správcu.
Kto za fond vystupuje v konaní
Fond nemá právnu osobnosť, čo Najvyšší súd vyslovil aj v právnej vete trestného rozhodnutia opísaného vyššie. V civilnom konaní preto vystupuje správca a návrh musí uvádzať, že ide o správcu, a označiť fond (§ 79 ods. 1 českého občianskeho súdneho poriadku). Zmluvy, plné moci a žaloby týkajúce sa majetku fondu podpisuje správca vlastným menom na účet fondu, nie člen rodiny, ktorý majetok užíva.
S čím vieme pomôcť
Z rozhodnutí vyplýva, čo má byť v štatúte a čo treba preveriť ešte pred vyčlenením: rozhodné právo, pravidlá správy a zániku, záväzky zakladateľa a rozsah kontroly, ktorú si ponecháva. Tieto otázky riešime pri príprave štatútu a pravidiel správy v rámci služby zverenecké fondy v Česku. Ak má fond držať podiely vo firmách, nadväzuje na to rodinný holding a nástupníctvo.
Zdroje
- Najvyšší súd ČR, uznesenie sp. zn. 27 Cdo 1929/2022, č. 93/2023 Sb. rozh. obč.
- Najvyšší súd ČR, uznesenie sp. zn. 5 Tdo 1273/2021, č. 24/2022 Sb. rozh. tr.
- Ústavný súd ČR, uznesenie sp. zn. III. ÚS 1178/24
- Najvyšší správny súd, rozsudok čj. 1 Afs 59/2025-98, č. 4707/2025 Sb. NSS
- § 73 zákona č. 91/2012 Sb., znenie od 23. 9. 2023
- § 1448 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., znenie od 1. 1. 2026
- § 79 zákona č. 99/1963 Sb., znenie od 1. 9. 2026
Článok je všeobecná právna informácia k stavu ku dňu 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani radou k vašej konkrétnej veci. Právne predpisy sa menia a vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; pred rozhodnutím si postup overte alebo sa nám ozvite.
