Rozhodcovská doložka pre spory spoločníkov: čo možno dať pred rozhodcov a čo radšej nie

Spory spoločníkov patria k najcitlivejším, aké firma zažije. Ide v nich o peniaze, o kontrolu nad podnikom aj o dôveru medzi ľuďmi, ktorí ho spolu budovali, a verejné a dlhé konanie firme škodí bez ohľadu na to, kto ho napokon vyhrá. Preto sa spoločníci pri zakladaní firmy alebo pri vstupe investora pýtajú, či si nemôžu vopred dohodnúť rozhodcov. Môžu, ale nie pre všetky spory a nie hocijakou doložkou. Článok vychádza zo slovenského zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; k českým spoločnostiam sa vraciame na konci.

Spoločenská zmluva, alebo dohoda spoločníkov

Rozhodcovská doložka môže byť súčasťou spoločenskej zmluvy či stanov alebo samostatnej dohody spoločníkov. Pri doložke v zakladateľskom dokumente pomáha zákon formou:

Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, […] ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

— § 4 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z.

Doložka v spoločenskej zmluve tak môže zaviazať aj spoločníka, ktorý podiel nadobudne neskôr; nadobúdateľ podielu v s.r.o. v zmluve o prevode vyhlasuje, že k spoločenskej zmluve pristupuje (§ 115 ods. 4 Obchodného zákonníka). Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak ju strany nevylúčia (§ 3 ods. 2). Dohoda spoločníkov zaväzuje len tých, ktorí ju podpísali, a nový spoločník do nej musí výslovne pristúpiť. Na zmenu spoločenskej zmluvy s.r.o. je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva neoprávňuje valné zhromaždenie (§ 141 ods. 1 Obchodného zákonníka). Aj keď valné zhromaždenie oprávnené je, doplnenie doložky do fungujúcej firmy sa oplatí prijať so súhlasom všetkých, aby ju neskôr nikto nespochybňoval.

Spoločnosť pri podpise spoločenskej zmluvy ešte neexistuje. Ak má doložka pokrývať aj spory spoločníka so spoločnosťou, napríklad o podiel na zisku alebo o vyrovnací podiel, je bezpečnejšie, aby ju spoločnosť po svojom vzniku osobitne podpísala.

Ktoré spory sa do arbitráže hodia

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať spory o právnych vzťahoch, o ktorých možno uzavrieť dohodu o urovnaní; zákon výslovne vylučuje napríklad spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory vzniknuté v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní (§ 1 ods. 2 a 3). Medzi spoločníkmi to dobre pokrýva majetkové nároky:

• spory o kúpnu cenu pri prevode podielu a o plnenie opcií, ktorými si spoločníci vopred dohodli rozchod (pozri článok Put a call opcie),
• zmluvné pokuty a náhradu škody z porušenia dohody spoločníkov, napríklad záväzku hlasovať dohodnutým spôsobom alebo nekonkurovať,
• výšku vyrovnacieho podielu, ktorého výpočet môže spoločenská zmluva upraviť odlišne od zákona (§ 150 ods. 2 Obchodného zákonníka),
• nároky spoločníka na vyplatenie podielu na zisku.

Kde je arbitráž problematická

Časť korporátnych sporov má povahu, ktorá sa s rozhodcovským konaním zlučuje ťažko. Najzreteľnejšie je to pri návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Pri s.r.o. Obchodný zákonník hovorí o návrhu na súd a jeho rozhodnutiu dáva účinky voči všetkým:

Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

— § 131 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb.

Zákon o rozhodcovskom konaní priznáva rozhodcovskému rozsudku účinky právoplatného rozsudku súdu pre účastníkov rozhodcovského konania (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.); účinok voči každému mu nepriznáva. Zákon arbitráž v tejto veci výslovne nezakazuje, jej prípustnosť je však prinajmenšom neistá. Právo na určenie neplatnosti uznesenia navyše zanikne, ak sa neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia, a pri nie riadne zvolanom valnom zhromaždení od dňa, keď sa oprávnený mohol o uznesení dozvedieť (§ 131 ods. 1). Spor o to, či vec patrí pred rozhodcov, alebo pred súd, túto krátku lehotu zbytočne ohrozuje. Súd rozhoduje aj o vylúčení spoločníka na návrh spoločnosti (§ 149) a o zrušení účasti spoločníka (§ 148 ods. 1). Pri týchto sporoch na doložku nespoliehajte. Ak by ich rozhodcovia predsa rozhodli, druhá strana môže žalovať o zrušenie rozsudku napríklad preto, že predmet sporu nemožno riešiť v rozhodcovskom konaní alebo že rozsudok prekračuje rozsah doložky (§ 40 ods. 1).

Ako doložku napísať

• Presný okruh sporov. Napríklad spory medzi spoločníkmi navzájom a medzi spoločníkmi a spoločnosťou zo spoločenskej zmluvy, z dohody spoločníkov a z prevodov podielov, s výslovnou výnimkou sporov, o ktorých zákon zveruje rozhodnutie súdu s účinkami voči každému.
• Kto rozhodne. Stály rozhodcovský súd so sídlom na Slovensku dnes môže zriadiť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom (§ 12 ods. 1). Alternatívou sú rozhodcovia ad hoc s dohodnutým postupom ustanovenia (§ 8). Pri dvoch rovnocenných spoločníkoch je dôležité, aby postup nezávisel od súčinnosti toho, kto spor zdržiava.
• Neodkladné opatrenia. Rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník pred jeho začatím alebo pred ustanovením rozhodcov požiada súd o neodkladné opatrenie (§ 2 ods. 2). Keď hrozí vyvedenie majetku alebo zablokovanie chodu firmy, býva to rýchlejšia cesta než čakať na ustanovenie rozhodcov.
• Druhé kolo. Preskúmanie rozsudku iným rozhodcom je možné len vtedy, ak ho dohodnete priamo v rozhodcovskej zmluve (§ 37 ods. 1).
• Diskrétnosť. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa strany nedohodli inak (§ 26 ods. 2), a rozhodca je viazaný mlčanlivosťou aj po skončení funkcie (§ 8 ods. 4).

Podrobnejší prehľad náležitostí doložky nájdete v otázke čo musí obsahovať rozhodcovská doložka.

České spoločnosti

Pre firmu so sídlom v Česku platí český zákon č. 216/1994 Sb. o rozhodcovskom konaní. Pripúšťa rozhodcovskú zmluvu o majetkových sporoch, o ktorých by strany mohli uzavrieť zmier (§ 2 ods. 1 a 2), a zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to strany výslovne nevylúčia (§ 2 ods. 5). Ktoré korporátne spory sú v českej spoločnosti arbitrovateľné, treba posúdiť podľa českého práva osobitne; doložku pre skupinu so slovenskou aj českou firmou preto nekopírujte z jedného zakladateľského dokumentu do druhého.

Doložku pomôžeme nastaviť pri zakladaní firmy, pri vstupe investora alebo pri úprave spoločenskej zmluvy v rámci služby akcionárske a spoločnícke dohody. Ak spor medzi spoločníkmi už vznikol, posúdime, či patrí pred rozhodcov, alebo pred súd, v rámci služieb spory medzi spoločníkmi a rozhodcovské konanie. Súvisiace otázky: ako napadnúť neplatné uznesenie valného zhromaždenia a vylúčenie spoločníka.