Exekúcia sa skončila pre nedostatok majetku, firma neodpovedá a čaká na výmaz z registra. Pre veriteľa sa pohľadávka môže zdať stratená. Zákon však pozná situácie, v ktorých za dlh firmy zodpovedá vlastným majetkom jej štatutár. O tom, ako postavenie štatutárov môže zmeniť pripravovaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka, sme písali samostatne. Tu sa venujeme možnostiam, ktoré veritelia majú už dnes podľa slovenského a českého práva.
Neskorý návrh na vyhlásenie konkurzu
Štatutárny orgán je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa o úpadku spoločnosti dozvedel alebo sa o ňom pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť mohol (§ 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Rovnakú povinnosť má likvidátor a zákonný zástupca dlžníka. Kto túto povinnosť poruší, zodpovedá podľa § 11a veriteľom za spôsobenú škodu priamo. Veriteľ ho žaluje vo vlastnom mene a nemusí čakať na správcu.
Zákon veriteľovi výrazne uľahčuje dokazovanie. Predpokladá sa, že návrh nebol podaný včas okrem iného vtedy, keď konkurz pre nedostatok majetku nebol vôbec vyhlásený, keď bol z toho dôvodu zrušený alebo keď sa exekúcia voči dlžníkovi skončila pre nedostatok majetku. Domnienka platí aj pre výšku škody.
Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
Nižšiu škodu tak musí preukázať žalovaný štatutár. Zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže skutočnosti podľa § 74a ods. 5, napríklad že v lehote podal návrh na reštrukturalizáciu, ktorú súd povolil (§ 11a ods. 5). Nároky veriteľa sa pritom premlčia najskôr uplynutím jedného roka od skončenia uvedených konaní, takže sa oplatí konať krátko po ich zastavení, kým sú dôkazy čerstvé.
Veriteľ môže uplatniť aj nárok spoločnosti
Konatelia zodpovedajú spoločnosti za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie. § 135a Obchodného zákonníka im ukladá odbornú starostlivosť a zákaz uprednostniť vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti. Tento nárok patrí spoločnosti. Ak ho firma ovládaná tým istým konateľom neuplatní, za stanovených podmienok ho môže uplatniť poškodený veriteľ.
Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Nároky veriteľov nezanikajú, ani keď sa spoločnosť náhrady škody voči konateľovi vzdá alebo sa s ním urovná. Po vyhlásení konkurzu ich uplatňuje správca. Konateľ sa však aj voči veriteľovi môže brániť tým, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 135a ods. 3 a ods. 5 druhá veta). Pri akciovej spoločnosti platí obdobné pravidlo pre členov predstavenstva (§ 194 ods. 9). Obchodný zákonník pritom prešiel k 17. augustu 2026 rozsiahlou novelou vykonanou zákonom č. 29/2026 Z. z. Na tejto úprave sa nič nemení a § 135a platí v citovanom znení aj po nej.
Ručenie člena orgánu a neskorý insolvenčný návrh v Česku
Pri pohľadávkach voči českým spoločnostiam vedie cesta cez dva predpisy. Podľa § 159 odst. 3 českého občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.) člen voleného orgánu, ktorý spoločnosti nenahradil škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie, ručí jej veriteľovi za dlh v rozsahu, v akom škodu nenahradil, ak sa veriteľ nemôže domôcť plnenia od samotnej spoločnosti. Popri tom český insolvenčný zákon (zákon č. 182/2006 Sb.) v § 98 ukladá štatutárom podať insolvenčný návrh bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o úpadku dozvedeli alebo dozvedieť mali. Podľa § 99 zodpovedajú veriteľovi za škodu vo výške rozdielu medzi zistenou výškou jeho prihlásenej pohľadávky a sumou, ktorú na jej uspokojenie v insolvenčnom konaní skutočne dostal. Zodpovednosti sa zbavia, len ak preukážu, že porušenie nemalo vplyv na výšku plnenia, alebo že im v splnení bránili neodvrátiteľné okolnosti nezávislé od ich vôle (§ 99 odst. 3). Počas všeobecného moratória podľa zákona o preventívnej reštrukturalizácii sa povinnosť podať návrh neuplatní (§ 98 odst. 4).
Ako prísne česká judikatúra posudzuje škodu spôsobenú samotnej spoločnosti, ukázal Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 2538/2024 z 29. apríla 2026 (žaloba insolvenčnej správkyne podľa predchádzajúceho obchodného zákonníka). Členovia predstavenstva previedli pohľadávky spoločnosti na vlastné firmy a odovzdali im aj podklady na vymáhanie. Zmluvy sa neskôr ukázali ako neplatné a pohľadávky sa vrátili do majetkovej podstaty. Najvyšší súd napriek tomu uzavrel, že škoda mohla vzniknúť už tým, že sa splatné pohľadávky stali v dôsledku protiprávneho konania dočasne nevymáhateľnými. Spoločnosť na čas stratila možnosť ich vymáhať. Ani neskoršie zaradenie pohľadávok do podstaty, ani pasivita insolvenčnej správkyne pritom príčinnú súvislosť nepretrhli.
Kde začať, kým je čas
Východiskom je časová os. Z účtovných závierok v registri a z priebehu exekúcií treba ustáliť, kedy sa spoločnosť dostala do úpadku, kedy vznikla vaša pohľadávka a kedy boli konania ukončené pre nedostatok majetku. Od toho závisí výber postupu, dôkazné bremeno aj beh premlčania. Ak na majetok dlžníka prebieha konkurz, pohľadávku treba sledovať priamo v ňom. Postup zhŕňa odpoveď poradne na prihlásenie pohľadávky do konkurzu a základný prehľad dáva odpoveď zodpovedá konateľ za dlhy s.r.o.?
Zodpovednostné žaloby proti štatutárom sú dôkazovo náročné a čas v nich hrá proti veriteľovi. V rámci vymáhania pohľadávok preveríme aj majetkové pomery a históriu dlžníka v službe preverenie bonity dlžníka a nárok proti štatutárovi uplatníme pri zastupovaní v súdnych sporoch.
Článok poskytuje všeobecné právne informácie podľa stavu k 26. 9. 2026. Nie je právnou službou ani radou pre konkrétnu situáciu. Právne predpisy sa menia a okolnosti vášho prípadu sa môžu líšiť. Pred rozhodnutím si preto postup overte alebo sa nám ozvite.
