Exekúcia zastavená pre nedostatok majetku, schránka bez odpovede a s.r.o., ktorá už len čaká na výmaz — pre veriteľa obraz stratenej pohľadávky. Vždy to tak byť nemusí: zákon pozná situácie, v ktorých za dlh firmy zodpovedá vlastným majetkom jej štatutár. O tom, ako postavenie štatutárov môže zmeniť pripravovaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka, sme písali samostatne; tento článok je o nástrojoch, ktoré veriteľom slúžia už dnes — dvoch slovenských cestách a jednej českej.
Prvá cesta: neskorý návrh na vyhlásenie konkurzu
Štatutárny orgán je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa o úpadku spoločnosti dozvedel alebo sa o ňom pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť mohol (§ 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Kto túto povinnosť poruší, zodpovedá podľa § 11a veriteľom za spôsobenú škodu priamo — veriteľ žaluje sám, vo vlastnom mene, bez toho, aby čakal na správcu.
Zákon veriteľovi výrazne uľahčuje dokazovanie. Návrh sa považuje za nepodaný včas okrem iného vtedy, keď konkurz pre nedostatok majetku nebol vôbec vyhlásený, keď bol z toho dôvodu zrušený alebo keď sa exekúcia voči dlžníkovi skončila pre nedostatok majetku. Domnienka platí aj pre výšku škody:
Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. — § 11a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.
Bremeno preukázať inú výšku škody tak nesie žalovaný štatutár. Nároky veriteľa sa pritom premlčia najskôr uplynutím jedného roka od skončenia uvedených konaní, takže sa oplatí konať krátko po ich zastavení, kým sú dôkazy čerstvé.
Druhá cesta: nárok spoločnosti v rukách veriteľa
Konatelia zodpovedajú spoločnosti za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie — § 135a Obchodného zákonníka im ukladá odbornú starostlivosť a zákaz uprednostniť vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti. Tento nárok patrí spoločnosti; poškodený veriteľ však nemusí prizerať, ako ho firma ovládaná tým istým konateľom nikdy neuplatní:
Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. — § 135a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb.
Nároky veriteľov nezanikajú, ani keď sa spoločnosť náhrady škody voči konateľovi vzdá alebo sa s ním urovná; po vyhlásení konkurzu ich uplatňuje správca. Obchodný zákonník pritom prešiel k 17. augustu 2026 rozsiahlou novelou vykonanou zákonom č. 29/2026 Z. z. — na tejto úprave sa nič nemení a § 135a platí v citovanom znení aj po nej.
Česká vetva: ručenie člena orgánu a neskorý insolvenčný návrh
Pri pohľadávkach voči českým spoločnostiam vedie cesta cez dva predpisy. Podľa § 159 odst. 3 českého občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.) člen voleného orgánu, ktorý spoločnosti nenahradil škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie, ručí jej veriteľovi za dlh v rozsahu, v akom škodu nenahradil — ak sa veriteľ nemôže domôcť plnenia od samotnej spoločnosti. Popri tom český insolvenčný zákon (zákon č. 182/2006 Sb.) v § 98 ukladá štatutárom podať insolvenčný návrh bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o úpadku dozvedeli alebo dozvedieť mali; podľa § 99 zodpovedajú veriteľovi za škodu vo výške rozdielu medzi zistenou výškou jeho prihlásenej pohľadávky a sumou, ktorú na jej uspokojenie v insolvenčnom konaní skutočne dostal.
Ako prísne to česká judikatúra myslí, ukázal Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 2538/2024 z 29. apríla 2026. Členovia predstavenstva previedli pohľadávky spoločnosti na vlastné firmy a odovzdali im aj podklady na vymáhanie; zmluvy sa neskôr ukázali ako neplatné a pohľadávky sa vrátili do majetkovej podstaty. Najvyšší súd napriek tomu uzavrel, že škoda mohla vzniknúť už tým, že sa splatné pohľadávky stali v dôsledku protiprávneho konania dočasne nevymáhateľnými — spoločnosť na čas stratila možnosť ich vymáhať. Ani neskoršie zaradenie pohľadávok do podstaty, ani pasivita insolvenčnej správkyne pritom príčinnú súvislosť nepretrhli.
Kde začať, kým je čas
Východiskom je časová os. Z účtovných závierok v registri a z priebehu exekúcií treba ustáliť, kedy sa spoločnosť dostala do úpadku, kedy vznikla vaša pohľadávka a kedy boli konania ukončené pre nedostatok majetku — od toho závisí výber cesty, dôkazné bremeno aj beh premlčania. Ak na majetok dlžníka konkurz beží, pohľadávku si treba strážiť priamo v ňom; postup zhŕňa odpoveď poradne na prihlásenie pohľadávky do konkurzu a základný prehľad dáva odpoveď zodpovedá konateľ za dlhy s.r.o.?
Zodpovednostné žaloby proti štatutárom sú dôkazovo náročné a čas v nich hrá proti veriteľovi. V rámci vymáhania pohľadávok preveríme aj majetkové pomery a históriu dlžníka — na to slúži preverenie bonity dlžníka — a nárok proti štatutárovi dotiahneme pri zastupovaní v súdnych sporoch.
Článok je všeobecná právna informácia k stavu ku dňu 29. 8. 2026 — nie je právnou službou ani radou k vašej konkrétnej veci. Právne predpisy sa menia a vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; pred rozhodnutím si postup overte alebo sa nám ozvite.
