Zodpovedá konateľ za dlhy s.r.o. vlastným majetkom?

Ručí konateľ za dlhy spoločnosti?

Konateľ zo zákona automaticky neručí za záväzky spoločnosti. Jeho riziko je iné: podľa § 135a Obchodného zákonníka je povinný vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov — zaobstarať si pri rozhodovaní dostupné informácie, zachovávať mlčanlivosť a neuprednostňovať vlastné záujmy ani záujmy len niektorých spoločníkov.

Konateľ, ktorý tieto povinnosti poruší, zodpovedá spoločnosti za spôsobenú škodu; ak je konateľov viac, zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Zákon výslovne menuje napríklad poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore so zákonom.

Dá sa zodpovednosť konateľa vopred vylúčiť?

Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by zodpovednosť vylučovali alebo obmedzovali, sú zakázané — nemôže ju obmedziť ani spoločenská zmluva či stanovy (§ 135a ods. 4). Konateľ sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti; nezodpovedá ani za konanie, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia — to však neplatí, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 135a ods. 3).

Prakticky to znamená: rozhodovať informovane a rozhodnutia dokumentovať. Podklady, kalkulácie či odborné stanoviská, z ktorých konateľ vychádzal, sú v prípadnom spore rozhodujúcimi dôkazmi.

Kedy môže konateľa žalovať priamo veriteľ?

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi môže vo vlastnom mene uplatniť veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti (§ 135a ods. 5). Ani vzdanie sa nárokov zo strany spoločnosti veriteľom nebráni. V konkurze tieto nároky uplatňuje správca. Riziko konateľa sa teda zvyšuje presne vtedy, keď sa spoločnosť dostáva do finančných problémov.

Najtvrdšia zodpovednosť: neskorý návrh na konkurz

Ak je spoločnosť v úpadku, konateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa, keď sa o úpadku dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť mohol (§ 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Porušenie tejto povinnosti má tri samostatné, veľmi citeľné následky:

1. Zákonná zmluvná pokuta 12 500 eur. Zo zákona platí fikcia, že medzi spoločnosťou a konateľom bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške polovice najnižšieho základného imania akciovej spoločnosti (25 000 eur podľa § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka), teda 12 500 eur. Nemožno ju dohodou vylúčiť ani obmedziť, spoločnosť sa jej nemôže vzdať a nepripúšťa sa ani započítanie; náhrada škody presahujúca pokutu tým nie je dotknutá.
2. Zodpovednosť za škodu veriteľom (§ 11a). Konateľ zodpovedá veriteľom za škodu spôsobenú tým, že návrh nepodal včas. Zákon veriteľom výrazne uľahčuje dôkaznú pozíciu domnienkami: neskoré podanie sa predpokladá okrem iného vtedy, keď konkurz nebol pre nedostatok majetku vôbec vyhlásený, bol z toho dôvodu zrušený alebo keď pre nedostatok majetku skončila exekúcia — a škoda sa predpokladá vo výške neuspokojenej pohľadávky veriteľa. Nároky sa pritom premlčia najskôr uplynutím jedného roka od týchto udalostí. Konateľ sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže zákonom predvídané skutočnosti (najmä že konal s odbornou starostlivosťou).
3. Diskvalifikácia. Právoplatný rozsudok, ktorým súd uložil povinnosť nahradiť škodu za neskorý návrh, je zároveň rozhodnutím o vylúčení — konateľ nesmie po určený čas pôsobiť v orgánoch obchodných spoločností.

Prakticky: „firmu nechám vyhniť a založím si novú“ je pre štatutára tá najdrahšia cesta — práve na ňu domnienky § 11a mieria. Finančné ťažkosti treba riešiť aktívne a včas.

Ako si riziko rozumne nastaviť

Základ je kvalitná zmluva o výkone funkcie — odmena, pôsobnosť, pravidlá schvaľovania — a pri väčších rozhodnutiach druhý právny názor; pre firmy bez interného právnika to rieši externé právne oddelenie. Ak už spor hrozí — či už so spoločnosťou, alebo medzi spoločníkmi navzájom — pomôžeme aj so spormi medzi spoločníkmi.