Právna poradňa · Compliance, registre a licencie

Musíme zákazníkom povedať, že im na webe odpovedá chatbot?

Právny stav k 12. 9. 2026

Stručná odpoveď

Áno, ak to z okolností nie je zrejmé. Od 2. augusta 2026 sa uplatňuje čl. 50 ods. 1 AI Actu, podľa ktorého musí byť systém určený na priamu interakciu s ľuďmi navrhnutý tak, aby sa dotknutá osoba dozvedela, že komunikuje s AI. Povinnosť nesie poskytovateľ systému a tým je spravidla aj firma, ktorá si chatbota dá vyvinúť a prevádzkuje ho pod vlastným menom, hoci stojí na cudzom jazykovom modeli. Informácia musí zaznieť jasne, najneskôr pri prvej interakcii.

E-shop alebo servisná firma nasadí na web chatbota, ktorý odpovedá na otázky o objednávkach, cenách či reklamáciách. Odpovede znejú prirodzene a zákazník často nevie, či píše s človekom. Od 2. augusta 2026 to už nie je len otázka slušnosti voči zákazníkovi. Nariadenie o umelej inteligencii (AI Act) sa od tohto dňa všeobecne uplatňuje a jeho čl. 50 zavádza povinnosti transparentnosti. Novela (EÚ) 2026/1744 posunula termíny pre vysokorizikové systémy, pravidlá pre chatboty však neodložila.

Čo presne nariadenie vyžaduje

Základné pravidlo pre systémy, ktoré komunikujú s ľuďmi, znie takto:

Poskytovatelia zabezpečia, aby systémy AI určené na priamu interakciu s fyzickými osobami boli dizajnované a vyvinuté tak, aby boli dotknuté fyzické osoby informované o tom, že interagujú so systémom AI, pokiaľ to nie je zrejmé z hľadiska fyzickej osoby, ktorá je primerane informovaná, pozorná a obozretná, pričom sa prihliada na okolnosti a kontext používania.

čl. 50 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1689

Na výnimku „pokiaľ to nie je zrejmé“ sa neoplatí spoliehať. Okienko s nápisom „Napíšte nám“ a menom operátorky zákazníkovi neprezradí, že odpovedá stroj; ak sa asistent hneď na začiatku sám predstaví ako virtuálny asistent, zákazník to vie a povinnosť je splnená. Podľa čl. 50 ods. 5 sa informácia musí poskytnúť jasným a rozlíšiteľným spôsobom najneskôr v čase prvej interakcie a musí spĺňať požiadavky na prístupnosť. Poznámka v zásadách ochrany osobných údajov preto nestačí, informácia patrí priamo do okna chatu.

Kto je poskytovateľ, keď chatbot stojí na cudzom modeli

Povinnosť podľa čl. 50 ods. 1 nesie poskytovateľ. Tým je podľa čl. 3 bodu 3 ten, kto systém AI vyvíja alebo si ho dáva vyvinúť a uvádza ho do prevádzky pod svojím menom alebo ochrannou známkou. Uvedením do prevádzky je aj dodanie systému na vlastné použitie (čl. 3 bod 11). Firma, ktorej agentúra postaví chatbota nad jazykovým modelom tretej strany a ktorá ho prevádzkuje na svojom webe pod svojou značkou, je preto spravidla poskytovateľom tohto chatbota, hoci samotný model nevyvinula.

Iná situácia nastáva, keď firma len vloží na web hotový produkt dodávateľa, ktorý vystupuje pod jeho menom. Poskytovateľom je potom dodávateľ a firma je nasadzujúcim subjektom (čl. 3 bod 4). Aj vtedy sa oplatí v zmluve s dodávateľom výslovne dohodnúť, že produkt informáciu o AI zobrazuje, a pred spustením si to overiť, pretože zákazník vníma chatbota ako súčasť vášho webu.

Čo ďalšie čl. 50 pridáva

Kto AI používa na tvorbu obsahu, má ďalšie povinnosti. Subjekt, ktorý pomocou AI vytvorí deepfake, teda obraz, zvuk alebo video pôsobiace ako skutočné, musí zverejniť, že obsah bol umelo vytvorený alebo zmanipulovaný (čl. 50 ods. 4). To isté platí pre text uverejnený s cieľom informovať verejnosť o veciach verejného záujmu, ibaže prešiel ľudskou redakčnou kontrolou a niekto zaň nesie redakčnú zodpovednosť. Strojové označovanie syntetického obsahu podľa čl. 50 ods. 2 je povinnosťou poskytovateľov generatívnych systémov; tí, ktorí svoj systém uviedli na trh pred 2. augustom 2026, majú na splnenie čas do 2. decembra 2026 (čl. 111 ods. 4 v znení novely).

Chatbot a osobné údaje

AI Act nenahrádza GDPR. Ak zákazník v chate uvedie meno, číslo objednávky alebo e-mail, firma spracúva osobné údaje a musí ho informovať podľa čl. 13 GDPR, teda o účele, právnom základe, príjemcoch vrátane dodávateľa modelu a o dobe uchovávania. Ak dodávateľ konverzácie spracúva v mene firmy, je jej sprostredkovateľom a treba s ním mať zmluvu podľa čl. 28 GDPR. Kedy AI Act dopadá na firmu, ktorá AI len používa, sme zhrnuli v otázke odkedy platí AI Act a koho sa týka.

Čo urobiť teraz

Prejdite všetky miesta, kde s ľuďmi komunikuje AI: chat na webe, e-mailový asistent, hlasová linka. Pri každom si zapíšte, kto je poskytovateľ, a doplňte do rozhrania zreteľnú informáciu už v prvej správe. Posúdenie vašich AI nástrojov, texty a zmluvy s dodávateľmi pripravíme v rámci služby AI Act a nasadenie umelej inteligencie; informačné povinnosti k údajom z konverzácií zosúladíme v službe GDPR a ochrana osobných údajov.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Môže byť oprávnenou osobou v RPVS náš stály advokát alebo audítor? Áno, bežný vzťah s advokátom, notárom, audítorom, daňovým poradcom alebo bankou, ktorý vznikol pri výkone ich povolania, nestrannosť oprávnenej osoby podľa zákona nespochybňuje. Vylúčený je však ten, kto je vo veci sám partnerom alebo konečným užívateľom výhod, kto má s firmou toho istého konečného užívateľa výhod alebo kto je s firmou či členmi jej orgánov personálne alebo majetkovo prepojený. Porušenie zákazu sa trestá pokutou oprávnenej osobe, firme aj štatutárovi.
  2. Sme v zozname hospodárskych subjektov. Čo musíme do ponuky predložiť aj tak? Zápis preukazuje len podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, teda bezúhonnosť, poriadok v odvodoch a daniach, absenciu konkurzu, oprávnenie podnikať a absenciu zákazu účasti. Do ponuky aj tak patrí preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej či odbornej spôsobilosti, ak ich obstarávateľ vyžaduje, a čestné vyhlásenie o osobách s rozhodujúcim vplyvom podľa § 32 ods. 7. Potvrdenia o odvodoch a daniach si obstarávateľ môže vyžiadať dodatočne aj od zapísanej firmy a zápis sa môže stratiť skôr, než uplynie jeho platnosť.
  3. Kto je konečný užívateľ výhod a ako sa určuje? Konečným užívateľom výhod je vždy fyzická osoba — nikdy nie firma. Pri obchodnej spoločnosti ním je najmä ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel aspoň 25 % na hlasovacích právach alebo na základnom imaní, kto má právo vymenovať či odvolať štatutárny alebo dozorný orgán, kto spoločnosť ovláda iným spôsobom alebo kto má právo na hospodársky prospech aspoň 25 %. Ak takúto osobu nemožno určiť, za konečných užívateľov výhod sa považujú členovia vrcholového manažmentu, teda štatutárny orgán.
  4. Čo hrozí, ak nie sme zapísaní v RPVS alebo vynecháme ročné overenie? Následok nie je len pokuta. Ak nie je splnená povinnosť overenia konečných užívateľov výhod, druhá zmluvná strana z verejného sektora nie je v omeškaní, keď z tohto dôvodu neplní — faktúru vám teda môže zákonne zadržať. Pri nepravdivých alebo neúplných údajoch hrozí firme pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, inak od 10 000 do 1 000 000 €, a štatutárovi od 10 000 do 100 000 €. Dvojročný zákaz opätovného zápisu vzniká pri sankčných prípadoch podľa § 13a, nie pri každom dobrovoľnom výmaze.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta