Právna poradňa · 09

Compliance, registre a licencie — otázky a odpovede.

46 zodpovedaných otázok z oblasti, ktorej sa venujeme. Súvisiace služby nájdete v katalógu Compliance, registre a licencie.

Hľadať v otázkach z tejto oblasti

Hľadáme v otázkach, krátkych odpovediach aj témach. Celú poradňu prehľadáte na jej vstupnej stránke.

Zoznam otázok z oblasti Compliance, registre a licencie

  1. Zákazníkovi sme omylom poslali faktúru alebo e-mail s údajmi iného zákazníka. Musíme to hlásiť úradu? Nie vždy, ale každý taký omyl je porušením ochrany osobných údajov, ktoré musíte posúdiť a zapísať do evidencie. Úradu ho oznámite bez zbytočného odkladu, podľa možnosti do 72 hodín od zistenia, ibaže riziko pre človeka, ktorého údaje odišli, nie je pravdepodobné. Pri zámene dvoch faktúr s menom, adresou a nákupom Európsky výbor pre ochranu údajov v modelovom prípade hodnotí riziko ako nízke a stačí interný záznam. Ak doklad prezradil aj neverejné údaje, napríklad dátum narodenia, citlivé údaje alebo údaje mnohých ľudí, počítajte s oznámením úradu. Pri vysokom riziku informujte aj dotknutých.
  2. Bývalý zamestnanec od nás žiada všetky osobné údaje aj e-maily. Zrejme sa chystá súdiť. Musíme mu ich dať? Áno, v rozsahu osobných údajov, ktoré o ňom spracúvate. Dôvod žiadosti vrátane chystaného sporu neposudzujete. Celú e-mailovú schránku odovzdávať nemusíte, dostane však vernú a zrozumiteľnú kópiu svojich údajov a tam, kde je to na ich pochopenie nevyhnutné, aj výpisy alebo celé dokumenty. Údaje kolegov, klientov a obchodné tajomstvo môžete chrániť začiernením. Na odmietnutie celej žiadosti dáva GDPR len úzky priestor. Odpovedať treba bez zbytočného odkladu a do mesiaca od doručenia žiadosti. Pri zložitej žiadosti možno lehotu s oznámením predĺžiť.
  3. Chceme telefonicky ponúkať služby ľuďom a firmám, s ktorými sme nespolupracovali. Čo musíme splniť na Slovensku a v Česku? Na Slovensku a v Česku platia odlišné pravidlá. Na Slovensku smiete s ponukou volať spravidla z čísla vyhradeného na marketing, ak volané číslo nie je v zozname nesúhlasu, ktorý vedie regulačný úrad, a volaný u vás takéto volania nenamietal. Čísla musíte pred kampaňou v zozname overiť. V Česku nesmiete marketingovo volať na čísla z verejných či kúpených zoznamov ani na náhodne vygenerované čísla, ak sa ich držiteľ vrátane firmy k marketingovým hovorom neprihlásil. Pri volaní ľuďom vrátane živnostníkov potrebujete v oboch štátoch právny základ podľa GDPR a volaného musíte najneskôr pri prvom hovore upozorniť na právo namietať.
  4. Zamestnanec podal oznámenie o protispoločenskej činnosti a chceme mu dať výpoveď z iného dôvodu. Potrebujeme súhlas úradu? Na Slovensku len vtedy, ak je zamestnanec chráneným oznamovateľom, teda ak vám prokurátor alebo správny orgán doručil oznámenie, že mu poskytol ochranu. Ak sa súhlas vyžaduje a úrad ho neudelil, výpoveď je neplatná. Pri ostatných oznamovateľoch súhlas netreba, zamestnanec však môže požiadať úrad o pozastavenie účinnosti výpovede a vy musíte preukázať, že s oznámením nesúvisí. V Česku zákon súhlas úradu nepozná, odvetu však zakazuje. Ak zamestnanec v spore uvedie skutočnosti nasvedčujúce odvete, zamestnávateľ musí preukázať, že výpoveď bola objektívne odôvodnená.
  5. Sme skupina firiem. Môže oznámenia zamestnancov všetkých dcérskych spoločností prijímať materská firma alebo jeden externý dodávateľ? Áno, prijímanie oznámení môže za dcérske spoločnosti zmluvne prevziať materská firma aj externý dodávateľ. Povinnosti však zostávajú každej dcérskej spoločnosti, ktorá systém musí mať. Na Slovensku smie externá osoba oznámenia aj preverovať len u zamestnávateľa s menej ako 250 zamestnancami a každá dcéra si určuje vlastnú zodpovednú osobu a vydáva vlastný vnútorný predpis. V Česku môžu povinné firmy s najviac 249 zamestnancami systém zdieľať. Väčšie môžu jeho vedením poveriť inú osobu. Totožnosť oznamovateľa sa bez jeho písomného súhlasu nesmie dostať ani k vedeniu materskej spoločnosti.
  6. V obchodnom registri máme „činnosť organizačných a ekonomických poradcov“, ale nič také nerobíme. Sme povinná osoba podľa AML zákona? Nie automaticky. AML zákon považuje organizačného a ekonomického poradcu za povinnú osobu len pri vymedzených činnostiach, napríklad pri kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku, správe majetku klientov, zakladaní a riadení spoločností alebo poskytovaní sídla. Finančná spravodajská jednotka k presne tejto situácii uvádza, že ak tieto činnosti nevykonávate, povinnou osobou nie ste. Vo všeobecnosti však pri zapísanej činnosti vyžaduje program vlastnej činnosti aj od toho, kto ju nevykonáva, preto je najistejšie nepotrebnú živnosť ukončiť. Ak ju ponecháte, majte skutočnú činnosť zdokumentovanú.
  7. Sme česká firma s organizačnou zložkou na Slovensku. Musíme plniť aj slovenský zákon o kybernetickej bezpečnosti? Podľa výkladu Národného bezpečnostného úradu spravidla nie, pretože organizačná zložka je súčasťou českej spoločnosti a tá patrí pod právomoc štátu, v ktorom je usadená, teda pod český zákon o kybernetickej bezpečnosti. Výklad úradu však nie je záväzný. Smernica NIS2 v odôvodnení pri subjekte usadenom vo viacerých štátoch počíta so súbežnou právomocou. Zložku s vlastnou prevádzkou je preto rozumné posúdiť aj podľa slovenského zákona. Výnimkou sú poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí a služieb, ktorí patria pod štát, kde služby poskytujú, a niektoré digitálne služby, pri ktorých rozhoduje, kde sa prijímajú rozhodnutia o kybernetickej bezpečnosti. Slovenská dcérska spoločnosť je naopak slovenským subjektom.
  8. Sme kryptofirma mimo EÚ a slovenskí alebo českí klienti nás oslovili sami. Potrebujeme povolenie podľa MiCA? Na konkrétnu službu, o ktorú vás klient z EÚ požiadal úplne z vlastného podnetu, povolenie podľa MiCA nepotrebujete. Výnimka sa však vykladá úzko. Neplatí, ak vy alebo ktokoľvek vo vašom mene akýmkoľvek spôsobom oslovujete klientov v Únii, ani keď zmluva alebo web tvrdí opak. Ani klientovi, ktorý prišiel sám, nesmiete ponúkať nové druhy kryptoaktív či služieb. Ak chcete na slovenskom a českom trhu pôsobiť sústavne, potrebujete povolenie CASP v členskom štáte EÚ.
  9. Kto je konečný užívateľ výhod a ako sa určuje? Konečným užívateľom výhod môže byť iba fyzická osoba. Pri obchodnej spoločnosti ním je najmä ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel aspoň 25 % na hlasovacích právach alebo na základnom imaní, kto má právo vymenovať či odvolať štatutárny alebo dozorný orgán, kto spoločnosť ovláda iným spôsobom alebo kto má právo na hospodársky prospech aspoň 25 %. Ak takúto osobu nemožno určiť, za konečných užívateľov výhod sa považujú členovia vrcholového manažmentu, teda štatutárny orgán.
  10. Čo hrozí, ak nie sme zapísaní v RPVS alebo vynecháme ročné overenie? Následok nie je len pokuta. Ak nie je splnená povinnosť overenia konečných užívateľov výhod, druhá zmluvná strana z verejného sektora nie je v omeškaní, keď z tohto dôvodu neplní. Úhradu faktúry vám teda môže zákonne zadržať. Pri nepravdivých alebo neúplných údajoch hrozí firme pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, inak od 10 000 do 1 000 000 €, a štatutárovi od 10 000 do 100 000 €. Dvojročný zákaz opätovného zápisu vzniká pri sankčných prípadoch podľa § 13a, nie pri každom dobrovoľnom výmaze.
  11. Čo musí obsahovať verifikačný dokument a kto ho vyhotovuje? Dokument vyhotovuje výhradne oprávnená osoba, ktorou môže byť advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Preukazuje ním identifikáciu alebo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Musí odôvodniť, na základe akých informácií k záveru dospela, uviesť vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera a vyhlásiť, že uvedené skutočnosti zodpovedajú skutočne zistenému stavu. Nesmie obsahovať rodné číslo ani iný všeobecne použiteľný identifikátor.
  12. Sme stredná firma. Vzťahuje sa na nás NIS2 a musíme sa registrovať na NBÚ? Spravidla musíte splniť dve podmienky súčasne. Vaša činnosť patrí do sektorov v prílohe č. 1 alebo č. 2 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a dosahujete aspoň veľkosť stredného podniku. To spravidla znamená aspoň 50 zamestnancov alebo súčasne obrat aj bilančnú sumu nad 10 miliónov eur. Ak áno, musíte sa sami identifikovať a do 60 dní od začatia činnosti to oznámiť Národnému bezpečnostnému úradu. Niektoré subjekty sa však registrujú bez ohľadu na veľkosť a do veľkosti sa počíta aj skupina.
  13. Aké doklady si máme priniesť na autorizáciu zmluvy u advokáta? Prineste si dva platné úradné doklady totožnosti s fotografiou, z toho aspoň jeden občiansky preukaz alebo cestovný pas. Jeden doklad podľa stavovských pravidiel štandardne nestačí. Ak druhý listinný doklad nemáte, prichádza do úvahy eID, kvalifikovaná elektronická identifikácia alebo dvaja svedkovia totožnosti. Splnomocnenec potrebuje aj plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Autorizácia ho nenahradí.
  14. Prečo advokát pri autorizácii zmluvy skúma konečného užívateľa výhod? Advokát je pri autorizácii povinnou osobou podľa zákona č. 297/2008 Z. z. Preto musí vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vrátane identifikácie a overenia konečného užívateľa výhod, vlastníckej štruktúry, sankčných zoznamov a politicky exponovaných osôb. Ak sa konečný užívateľ výhod zistiť nedá alebo klient odmietne súčinnosť, advokát v úkone nemôže pokračovať. Pripravte si preto vlastnícku štruktúru rozkrytú až po konkrétne fyzické osoby.
  15. Ako dáme prístup do elektronickej schránky firmy účtovníčke alebo advokátovi? Oprávnenie udeľuje štatutár priamo v schránke na slovensko.sk: po prihlásení cez Nastavenia a Oprávnenia osôb pridá osobu, určí rozsah (úplný alebo čiastočný prístup) a platnosť. Elektronicky podané oprávnenie správca zapracuje bezodkladne, listinná žiadosť s osvedčeným podpisom trvá dlhšie. Oprávnenie umožňuje prístup k správam. Nenahrádza plnú moc na konanie za firmu. Rovnakým postupom sa dá kedykoľvek zmeniť alebo zneplatniť.
  16. Načo je zápis do zoznamu hospodárskych subjektov a čo k nemu netreba dokladať? Zápis vedie Úrad pre verejné obstarávanie a nahrádza preukazovanie osobného postavenia v každej súťaži. Platí voči všetkým obstarávateľom tri roky a obnovuje sa novou žiadosťou. Doklady, ktoré si úrad vie získať z informačných systémov verejnej správy, neprikladáte: výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov aj stav odvodov a daní si zisťuje sám. Pripraviť preto treba najmä správne vyplnenú žiadosť a zaplatiť poplatok.
  17. Verejný obstarávateľ nám nevystavil referenciu. Ako si ju vynútime? Obstarávateľ má zákonnú povinnosť vyhotoviť referenciu. Pri riadnom skončení plnenia ju vyhotovuje sám do 30 dní, v osobitných prípadoch do 10 dní od vašej žiadosti. Ak mlčí, pošlite písomnú žiadosť. Ak referenciu nevyhotoví ani potom, podajte na Úrad pre verejné obstarávanie návrh s dôkazmi o plnení. Úrad ju vyhotoví namiesto neho a obstarávateľovi za nevyhotovenie uloží pokutu. Subdodávateľom sa referencia podľa § 12 nevystavuje, skúsenosť preukazujú potvrdením od generálneho dodávateľa.
  18. Jazdíme dodávkou s prívesom do zahraničia. Potrebujeme od 1. júla 2026 tachograf? Spravidla áno. Ak najväčšia prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu presahuje 2,5 tony a veziete tovar cez hranice, musí byť vozidlo od 1. júla 2026 vybavené inteligentným tachografom druhej generácie a vodič dodržiava časy jazdy, prestávky a odpočinky ako pri kamiónoch. Nové rozšírenie pre súpravy nad 2,5 t do 3,5 t sa týka medzinárodnej dopravy a kabotáže. Nad 3,5 t môžu pod pravidlá patriť aj vnútroštátne jazdy. Vždy treba posúdiť zákonné výnimky. Pri kontrole treba preukázať príslušné záznamy za deň kontroly a predchádzajúcich 56 dní.
  19. Podľa čoho úrad vypočíta pokutu za porušenie GDPR? Úrad postupuje podľa metodiky EDPB (usmernenia 04/2022) v piatich krokoch. Najskôr vymedzí posudzované spracovateľské operácie, určí východiskovú sumu podľa kategórie porušenia, jeho závažnosti a obratu podniku, upraví ju o priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, skontroluje zákonný strop a výsledok otestuje na účinnosť a primeranosť. Stropy sú 10 alebo 20 miliónov eur, pri podnikoch 2 % alebo 4 % celosvetového obratu. Počíta sa pritom obrat celej skupiny, nie iba spoločnosti, ktorá pochybila. Argumentovať možno závažnosťou, nápravou a nadštandardnou spoluprácou. Samotné povinné oznámenie je neutrálne. Platobná neschopnosť sa zohľadňuje len výnimočne.
  20. Musíme mať vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti (whistleblowing)? Áno, ak zamestnávate najmenej 50 zamestnancov. Orgán verejnej moci musí mať systém už od piatich zamestnancov. Bez ohľadu na počet sa povinnosť vzťahuje aj na zamestnávateľa vo finančných službách, v bezpečnosti dopravy alebo v oblasti životného prostredia. Systém znamená určenú zodpovednú osobu, zverejnený spôsob podávania oznámení, vnútorný predpis a evidenciu oznámení. Prijatie oznámenia treba potvrdiť do siedmich dní a výsledok preverenia oznámiť do 90 dní. Za porušenie môže Úrad na ochranu oznamovateľov uložiť pokutu do 50 000 eur, zamestnávateľovi s najmenej 250 zamestnancami do 100 000 eur.
  21. Chceme zmeniť oprávnenú osobu v registri partnerov verejného sektora. Ako to prebieha? V registri môžete mať zapísanú iba jednu oprávnenú osobu. Uzavriete písomnú dohodu s novou oprávnenou osobou, tá nanovo overí identifikáciu konečných užívateľov výhod, vyhotoví verifikačný dokument a elektronicky podá návrh na zápis zmeny. Súčinnosť doterajšej oprávnenej osoby zákon nevyžaduje. Ak sa však doterajšia oprávnená osoba nechala vymazať sama, novú musíte zabezpečiť do 30 dní od výmazu. Po ich uplynutí môže druhá zmluvná strana zadržať platby a pri omeškaní dlhšom ako 30 dní od zmluvy odstúpiť.
  22. Kedy stačí úradne overený podpis a kedy potrebujeme autorizáciu advokátom? Rozhoduje druh dokumentu a požadovaná forma. Úradné osvedčenie podpisu u notára, na obci alebo na okresnom úrade potvrdzuje len to, že listinu podpísala daná osoba. Obsah sa pri tom neskúma. Pri autorizácii advokát zmluvu spíše, zistí totožnosť účastníkov, posúdi jej súlad so zákonom a zodpovedá za škodu. Kataster pri nej osvedčený podpis nežiada a zakladateľské dokumenty či prevod obchodného podielu od 17. augusta 2026 inú formu než autorizáciu alebo notársku zápisnicu nepripúšťajú. Kvalifikovaný elektronický podpis s časovou pečiatkou nahrádza vlastnoručný podpis aj jeho osvedčenie, nie však autorizáciu ani notársku zápisnicu.
  23. Chceme prevádzkovať strážnu službu. Čo potrebujeme na licenciu SBS? Licenciu na prevádzkovanie strážnej služby udeľuje krajské riaditeľstvo Policajného zboru na desať rokov. Pri spoločnosti sa preveruje jej spoľahlivosť aj osoby v nej. Každý člen štatutárneho orgánu musí mať aspoň 21 rokov, byť bezúhonný, spoľahlivý, zdravotne spôsobilý a odborne spôsobilý, teda mať predpísané vzdelanie s praxou a preukaz odbornej spôsobilosti typu P po skúške na ministerstve vnútra. Spoločníci s podielom od 15 % musia byť bezúhonní a spoľahliví. K žiadosti sa prikladajú doklady o týchto osobách, zakladateľská listina a správny poplatok. Bez licencie hrozí pokuta a zákaz činnosti.
  24. Čo potrebujeme na povolenie na nákladnú cestnú dopravu nad 3,5 tony? Povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy udeľuje okresný úrad v sídle kraja na desať rokov. Podnik musí podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009 preukázať štyri podmienky: skutočné a stabilné miesto usadenia na Slovensku, bezúhonnosť štatutárov a vedúceho dopravy, finančnú spoľahlivosť, teda vlastné imanie aspoň 9 000 € na prvé vozidlo a 5 000 € na každé ďalšie nad 3,5 tony, a odbornú spôsobilosť vymenovaného vedúceho dopravy overenú skúškou. Na prepravu do iných štátov EÚ treba navyše licenciu Spoločenstva a jej doklad v každom vozidle.
  25. Môže jedna sestra pracovať pre viac ambulancií naraz? Áno, ak ambulancie prevádzkuje ten istý poskytovateľ. Od 22. septembra 2025 splní poskytovateľ, ktorý má povolenie najmenej na dve ambulancie v rovnakom mieste prevádzkovania, personálne minimum aj jednou sestrou alebo praktickou sestrou – asistentom najviac na štyri ambulancie. Dvaja lekári s vlastnými povoleniami v jednej budove túto výnimku nevyužijú. Každý z nich musí minimum spĺňať samostatne.
  26. Môžu ambulancie spoločne používať tie isté prístroje? Áno, ale len v rámci toho istého poskytovateľa. Ak má povolenie najmenej na dve ambulancie v rovnakom mieste prevádzkovania, stačí mu prístroj, ktorý je pre tieto ambulancie rovnaký, zabezpečiť aspoň v jednej z nich, a to najviac pre štyri ambulancie. Zdieľať možno len prístrojové vybavenie. Lôžko, počítač, tlakomer či mobilnú resuscitačnú súpravu musí mať každá ambulancia samostatne.
  27. Aké minimálne priestory musí mať ambulancia? Podľa vyhlášky č. 236/2025 Z. z. potrebuje bežná ambulancia miestnosť s plochou najmenej 13 m², čakáreň najmenej 7 m² (všeobecná ambulancia 10 m²), toaletu pre pacientov aj pre personál a priestor na upratovanie s výlevkou. Celok musí mať bezbariérový vstup, vetranie, osvetlenie a umývateľné povrchy. Prípravovňa nie je povinná. Ak ju zriadite, musí mať aspoň 10 m².
  28. Dokedy treba ambulanciu prispôsobiť novej vyhláške o vybavení a personáli? Do 30. júna 2027. Dovtedy sa minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie považujú za splnené aj vtedy, ak ambulancia spĺňa predchádzajúcu úpravu v znení účinnom do 21. septembra 2025. Osobitné lehoty na dokončenie kvalifikácie lekára platia pri maxilofaciálnej a dentoalveolárnej chirurgii (do konca roka 2030) a paliatívnej medicíne (do konca roka 2028). Pri ôsmich vymenovaných druhoch ambulancií sa naďalej použije stará úprava.
  29. Treba nové povolenie, keď sa v ambulancii mení odborný zástupca? Áno. Zmena odborného zástupcu vyžaduje vydanie nového povolenia, ktorým samosprávny kraj zároveň zruší pôvodné. V žiadosti stačí uviesť požadovanú zmenu, doložiť doklady a čestné vyhlásenie, že ostatné údaje sa nezmenili. Kraj rozhoduje do 30 dní od začatia konania. Ak odborný zástupca zomrie alebo náhle alebo neočakávane prestane funkciu vykonávať, držiteľ povolenia určí náhradného odborného zástupcu, a to bez nového povolenia, najviac na 60 dní.
  30. Musí byť ambulancia zapísaná v registri partnerov verejného sektora? Áno, ak z jednej zmluvy so zdravotnou poisťovňou dostáva viac ako 250 000 € za kalendárny rok. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so zmluvou so zdravotnou poisťovňou patrí podľa zákona medzi partnerov verejného sektora. Výnimku má ten, komu opakujúce sa plnenia zo zmluvy úhrnne neprevyšujú 250 000 €. Pri zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa limit posudzuje za kalendárny rok a plnenia z viacerých zmlúv sa nesčítavajú.
  31. Musíme zákazníkom povedať, že im na webe odpovedá chatbot? Áno, ak to z okolností nie je zrejmé. Od 2. augusta 2026 sa uplatňuje čl. 50 ods. 1 AI Actu, podľa ktorého musí byť systém určený na priamu interakciu s ľuďmi navrhnutý tak, aby sa dotknutá osoba dozvedela, že komunikuje s AI. Povinnosť nesie poskytovateľ systému. Tým je spravidla aj firma, ktorá si chatbota dá vyvinúť a prevádzkuje ho pod vlastným menom, hoci stojí na cudzom jazykovom modeli. Informácia musí zaznieť jasne, najneskôr pri prvej interakcii.
  32. Musíme zamestnancov, ktorí používajú AI nástroje, školiť? Áno, v primeranom rozsahu. Firma, ktorá AI nasadzuje, musí podľa čl. 4 AI Actu prijať opatrenia na podporu gramotnosti v oblasti AI svojich zamestnancov a ďalších osôb, ktoré AI používajú v jej mene. Novela (EÚ) 2026/1744 povinnosť od 27. júla 2026 zmiernila. Nevyžaduje už zabezpečiť dostatočnú úroveň gramotnosti a výslovne nežiada zaručiť konkrétnu úroveň u jednotlivca. Povinnosť však trvá, preto prijaté opatrenia zdokumentujte.
  33. Ako dlho uchovávať oznámenia oznamovateľov a kto k nim smie mať prístup? Na Slovensku musí zamestnávateľ viesť evidenciu oznámení tri roky od ich doručenia, v Česku uchováva príslušná osoba oznámenie a súvisiace dokumenty päť rokov od prijatia. Prístup má byť obmedzený na osobu, ktorá oznámenia prijíma a preveruje. Totožnosť oznamovateľa sa bez jeho písomného súhlasu neprezrádza ani vedeniu. Oznámenia obsahujú osobné údaje viacerých ľudí, preto spôsob ich spracúvania musí upraviť vnútorný predpis a treba ho zladiť s GDPR.
  34. Môže zamestnanec obísť náš oznamovací kanál a ísť rovno na úrad alebo do médií? Na úrad áno, do médií len za splnenia podmienok. Slovenský aj český zákon chránia oznamovateľa, ktorý sa obráti priamo na príslušný orgán, bez toho, aby najprv použil vnútorný systém firmy. Ochrana pri zverejnení informácií, napríklad v médiách, závisí od splnenia podmienok. Môže ísť o neúspešný vnútorný alebo úradný postup, bezprostredné ohrozenie verejného záujmu alebo hrozbu odvety. Zakázať zamestnancom obracať sa na úrady firma nemôže.
  35. Môže mať skupina firiem jednu spoločnú zodpovednú osobu (DPO)? Áno. Čl. 37 ods. 2 GDPR dovoľuje skupine podnikov určiť jednu zodpovednú osobu, ak je ľahko dostupná z každej prevádzkarne. Podľa usmernení európskych dozorných orgánov dostupnosť znamená aj schopnosť komunikovať s dotknutými osobami a dozornými orgánmi v ich jazyku, pri skupine zo Slovenska a Česka teda s dvoma úradmi. Každá spoločnosť však zostáva samostatným prevádzkovateľom. Sama zverejňuje kontakt na zodpovednú osobu, oznamuje ho svojmu úradu a musí jej zabezpečiť podmienky na výkon funkcie.
  36. Odchádza nám vedúci dopravy. Koľko času máme na náhradu, aby sme neprišli o povolenie? Zmenu v osobe vedúceho dopravy musíte okresnému úradu v sídle kraja oznámiť do 15 dní a dopravu smiete prevádzkovať len s vymenovaným vedúcim, ktorý dopravné činnosti skutočne a sústavne riadi. Nariadenie (ES) č. 1071/2009 umožňuje úradu určiť lehotu najviac šesť mesiacov na prijatie náhradníka, ak vedúci dopravy prestane spĺňať požiadavky bezúhonnosti alebo odbornej spôsobilosti. Pri úmrtí alebo fyzickej nespôsobilosti vedúceho možno lehotu predĺžiť o tri mesiace. Lehota nie je automatická a týka sa osudu povolenia. Pokutu za dopravu bez vedúceho zákon nevylučuje ani počas nej, preto náhradu riešte ešte počas jeho výpovednej doby.
  37. Zisťujeme pre klientov majetok dlžníkov a informácie o firmách. Potrebujeme licenciu na detektívnu službu? Ak takú činnosť vykonávate pre klientov, spravidla áno. Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti za detektívnu službu výslovne považuje hľadanie majetku, získavanie informácií o majetkových pomeroch osôb aj získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Na prevádzkovanie detektívnej služby potrebujete licenciu krajského riaditeľstva Policajného zboru. Výnimkou sú činnosti vykonávané ako súčasť činnosti podľa osobitných predpisov. Za činnosť bez licencie hrozí pokuta od 3 319 € do 66 387 € a zákaz činnosti.
  38. Predávame firmu s licenciou SBS a mení sa konateľ. Zostane licencia platná? Pri predaji obchodného podielu áno. Licencia zostáva spoločnosti, ktorej bola udelená. Samotnú licenciu previesť nemožno, preto ju kupujúci pri predaji podniku nezíska. Nový konateľ však musí spĺňať rovnaké podmienky ako pri udelení licencie a nový spoločník s podielom najmenej 15 % musí byť bezúhonný a spoľahlivý, pričom zmeny treba krajskému riaditeľstvu oznámiť do 15 dní. Ak odíde jediný konateľ alebo štatutár prestane podmienky spĺňať, krajské riaditeľstvo Policajného zboru prevádzkovanie pozastaví najviac na tri mesiace, a ak dôvody po uplynutí lehoty trvajú, licenciu odníme.
  39. Chceme vydať vlastný token. Potrebujeme povolenie podľa MiCA? Pri bežnom tokene, ktorý nie je stablecoinom, spravidla nie. Na verejnú ponuku takého tokenu nepotrebujete povolenie regulátora. Vyžaduje sa však právnická osoba, biely doklad o kryptoaktívach oznámený príslušnému orgánu aspoň 20 pracovných dní pred uverejnením a dodržiavanie povinností osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva. Iný režim platí pre stablecoiny. Token naviazaný na aktíva vyžaduje povolenie podľa MiCA a token elektronických peňazí môže ponúkať len banka alebo inštitúcia elektronických peňazí. Povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív potrebujete aj vtedy, ak popri emisii poskytujete klientom služby kryptoaktív, napríklad výmenu tokenu za peniaze či jeho úschovu.
  40. Vyvíjame nekustodiálnu kryptopeňaženku. Potrebujeme povolenie CASP? Samotný softvér alebo hardvér peňaženky, v ktorej súkromné kľúče drží výlučne používateľ, spravidla nevyžaduje povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív. Nejde totiž o úschovu v mene klienta. Nariadenie MiCA to výslovne uvádza v odôvodnení 83. Povolenie však potrebujete, ak nad kryptoaktívami alebo prostriedkami prístupu k nim získate kontrolu, napríklad pri správe či obnove kľúčov, alebo ak aplikácia sama poskytuje výmenu, prijíma príkazy či vykonáva prevody v mene používateľov.
  41. Máme povolenie CASP na Slovensku. Ako začneme poskytovať kryptoslužby v Česku? Nové povolenie od Českej národnej banky nepotrebujete. Povolenie CASP udelené Národnou bankou Slovenska oprávňuje poskytovať služby v celej Únii. Pred začatím služieb v Česku však musíte NBS oznámiť zoznam štátov, služby, dátum začatia a ďalšie činnosti. NBS informácie do 10 pracovných dní postúpi českému jednotnému kontaktnému miestu a začať môžete odo dňa, keď vás o postúpení upovedomí, najneskôr 15. kalendárny deň po podaní oznámenia. Poskytovať smiete len služby, na ktoré znie vaše povolenie.
  42. Firmu zasiahol kybernetický útok. Komu a do kedy ho musíme nahlásiť? Ak ste prevádzkovateľom základnej služby, závažný kybernetický bezpečnostný incident hlásite Národnému bezpečnostnému úradu cez jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti. Včasné varovanie treba poslať najneskôr do 24 hodín od zistenia, oznámenie s prvotným posúdením do 72 hodín a záverečnú správu najneskôr mesiac po oznámení. Popri hlásení musíte incident riešiť a zabezpečiť dôkazy. Ak sa hodnoverne dozviete o trestnom čine, musíte ho oznámiť polícii alebo orgánu činnému v trestnom konaní.
  43. Musíme podstúpiť audit kybernetickej bezpečnosti, alebo nám stačí samohodnotenie? Prevádzkovateľ základnej služby musí účinnosť bezpečnostných opatrení preveriť auditom kybernetickej bezpečnosti do dvoch rokov odo dňa zaradenia do registra. Audit vykonáva certifikovaný audítor a záverečnú správu treba predložiť úradu do 30 dní. Mimo prechodných pravidiel do konca roka 2026 môže audit samohodnotením cez jednotný informačný systém nahradiť len ten, kto neprevádzkuje kritickú základnú službu, a aj ten sa musí auditu podrobiť do piatich rokov od zaradenia. Audit sa opakuje aj po každej zmene s významným vplyvom na bezpečnostné opatrenia.
  44. Už neobchodujeme so štátom. Máme sa z RPVS vymazať, alebo stačí ukončiť spoluprácu s oprávnenou osobou? Ak už nie ste partnerom verejného sektora a z nijakej zmluvy už neprijímate plnenie, požiadajte o výmaz z registra. Návrh podá vaša oprávnená osoba, kým je ešte zapísaná. Keby oprávnená osoba navrhla výmaz len seba, zostanete v registri a do 30 dní od jej výmazu musíte zabezpečiť novú. Dobrovoľný výmaz sám osebe nevyvoláva dvojročný zákaz nového zápisu, neukončí však už začaté konanie o overení údajov o konečnom užívateľovi výhod.
  45. Môže byť oprávnenou osobou v RPVS náš stály advokát alebo audítor? Áno. Bežný vzťah s advokátom, notárom, audítorom, daňovým poradcom alebo bankou, ktorý vznikol pri výkone ich povolania, nestrannosť oprávnenej osoby podľa zákona nespochybňuje. Vylúčený je však ten, kto je vo veci sám partnerom alebo konečným užívateľom výhod, kto má s firmou toho istého konečného užívateľa výhod alebo kto je s firmou či členmi jej orgánov personálne alebo majetkovo prepojený. Porušenie zákazu sa trestá pokutou oprávnenej osobe, firme aj štatutárovi.
  46. Sme v zozname hospodárskych subjektov. Aké ďalšie doklady musíme priložiť k ponuke? Zápis preukazuje len podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, teda bezúhonnosť, poriadok v odvodoch a daniach, absenciu konkurzu, oprávnenie podnikať a absenciu zákazu účasti. Do ponuky aj tak patrí preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej či odbornej spôsobilosti, ak ich obstarávateľ vyžaduje, a čestné vyhlásenie o osobách s rozhodujúcim vplyvom podľa § 32 ods. 7. Aj od zapísanej firmy si obstarávateľ môže dodatočne vyžiadať potvrdenia o odvodoch a daniach. Úrad ju môže zo zoznamu vyčiarknuť aj pred uplynutím platnosti zápisu.

Nenašli ste svoju otázku? Položte nám ju — odpovieme e-mailom. Odpovede v poradni sú všeobecné informácie, nie právna služba.

Riešite niečo z tejto oblasti?

Opíšte nám, čo riešite. Ozveme sa spravidla do 24 hodín.

Odpoveď v poradni opisuje pravidlo, konzultácia rieši vašu situáciu. Pri každej téme vieme povedať, čo konkrétne treba urobiť a dokedy.

Osloviť advokáta