Právna poradňa · Compliance, registre a licencie

Zamestnanec podal oznámenie o protispoločenskej činnosti a chceme mu dať výpoveď z iného dôvodu. Potrebujeme súhlas úradu?

Právny stav k 3. 10. 2026

Stručná odpoveď

Na Slovensku len vtedy, ak je zamestnanec chráneným oznamovateľom, teda ak vám prokurátor alebo správny orgán doručil oznámenie, že mu poskytol ochranu. Ak sa súhlas vyžaduje a úrad ho neudelil, výpoveď je neplatná. Pri ostatných oznamovateľoch súhlas netreba, zamestnanec však môže požiadať úrad o pozastavenie účinnosti výpovede a vy musíte preukázať, že s oznámením nesúvisí. V Česku zákon súhlas úradu nepozná, odvetu však zakazuje. Ak zamestnanec v spore uvedie skutočnosti nasvedčujúce odvete, zamestnávateľ musí preukázať, že výpoveď bola objektívne odôvodnená.

Zamestnanec pred časom upozornil na nezrovnalosti vo fakturácii a teraz zamestnávateľ rieši jeho opakované meškanie alebo zrušenie jeho pozície. Výpoveď z dôvodu, ktorý nesúvisí s oznámením, je možná. Či k nej treba súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, závisí podľa slovenského zákona č. 54/2019 Z. z. od toho, akú ochranu zamestnanec má. Súhlas sa vyžaduje len pri chránenom oznamovateľovi. Pri ostatných rozhoduje, či zamestnávateľ vie preukázať, že výpoveď s oznámením nesúvisí.

Kedy je zamestnanec chráneným oznamovateľom

Chráneným oznamovateľom sa stáva zamestnanec, ktorý urobil kvalifikované oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti, požiadal o ochranu a prokurátor alebo správny orgán mu ju poskytol. Orgán o tom písomne informuje oznamovateľa, zamestnávateľa aj úrad (§ 4 ods. 1 a § 6 ods. 1). Rozhodujúci je okamih doručenia:

[…] Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

§ 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.

Ak zamestnávateľ také oznámenie nedostal, zamestnanec chráneným oznamovateľom nie je, hoci oznámenie podal. Ochrana zaniká napríklad skončením pracovného pomeru alebo uplynutím 3 rokov od skončenia trestného konania či konania o správnom delikte, ak sa trestné konanie neskončilo postúpením veci inému orgánu (§ 8 ods. 1).

Súhlas úradu pred výpoveďou

Voči chránenému oznamovateľovi môže zamestnávateľ urobiť pracovnoprávny úkon, s ktorým zamestnanec nesúhlasí, len so súhlasom úradu (§ 7 ods. 1). Súhlas netreba, ak úkon zamestnancovi priznáva nárok alebo ak skončenie pomeru vyplýva zo skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu ako príklady uvádza okrem iného výpoveď pri zrušení alebo premiestnení zamestnávateľa, pre zdravotnú nespôsobilosť podľa lekárskeho posudku alebo preto, že zamestnanec nespĺňa predpoklady či požiadavky na výkon práce. Výpoveď pre nadbytočnosť, neuspokojivé plnenie úloh alebo porušenie pracovnej disciplíny medzi príkladmi nie je, preto pri nich so súhlasom počítajte.

V žiadosti zamestnávateľ označí seba aj zamestnanca a uvedie zamýšľaný úkon s odôvodnením (§ 7 ods. 2). Úrad umožní zamestnancovi vyjadriť sa a súhlas udelí, len ak zamestnávateľ preukáže, že úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením (§ 7 ods. 3 a 5). V jednoduchých veciach rozhodne bezodkladne, v ostatných do 30 dní. Odvolanie nie je prípustné (§ 7 ods. 4 a 6). Počas konania zákon chráni aj zamestnávateľa:

Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu úradu do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa osobitných predpisov […] neplynú.

§ 7 ods. 7 zákona č. 54/2019 Z. z.

Text hovorí všeobecne o lehotách. Poznámka pod čiarou zo Zákonníka práce uvádza len skúšobnú dobu, z predpisov o štátnej službe aj lehoty na disciplinárne opatrenie a na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Či sa ustanovenie vzťahuje aj na lehoty na výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, teda 2 mesiace od zistenia dôvodu a najneskôr 1 rok od jeho vzniku (§ 63 ods. 4 Zákonníka práce, zákon č. 311/2001 Z. z.), zákon výslovne neuvádza. Žiadosť preto podajte čo najskôr. Výpoveď, na ktorú úrad súhlas neudelil, je neplatná (§ 7 ods. 8) a zamestnávateľovi hrozí pokuta do 100 000 eur (§ 19 ods. 3). Ak súd výpoveď zamestnanca, ktorý požíval ochranu, vyhlási za neplatnú, neuplatní sa ani zákonné obmedzenie náhrady mzdy (§ 79 ods. 3 Zákonníka práce).

Ostatní oznamovatelia a pozastavenie výpovede

Ak zamestnanec status chráneného oznamovateľa nemá, súhlas úradu netreba. Ak sa však domnieva, že výpoveď súvisí s oznámením, môže do 15 dní odo dňa, keď sa o nej dozvedel, požiadať úrad o pozastavenie jej účinnosti. Úrad účinnosť pozastaví, ak zamestnávateľ v určenej lehote nepreukáže, že výpoveď s oznámením nesúvisí (§ 12 ods. 1 a 2). Pozastavenie sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia zamestnancovi. Ak počas tejto lehoty dôjde súdu jeho návrh na neodkladné opatrenie, predĺži sa až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu (§ 12 ods. 6). Ochrana platí aj vtedy, ak sa zamestnanec obrátil priamo na úrad, ako vysvetľuje otázka či môže zamestnanec ísť rovno na úrad. Dôvod výpovede preto pri každom oznamovateľovi zdokumentujte podkladmi, ktoré vznikli nezávisle od oznámenia. Podrobnejšie to rozoberá článok kedy môže úrad zastaviť výpoveď alebo preradenie oznamovateľa.

V Česku sa súhlas úradu nevyžaduje

Český zákon č. 171/2023 Sb. o ochrane oznamovateľov súhlas úradu s výpoveďou nepozná. Výpoveď vyvolanú oznámením však výslovne radí medzi odvetné opatrenia (§ 4 ods. 1) a zamestnávateľ nesmie dopustiť, aby bol oznamovateľ odvete vystavený (§ 4 ods. 4). Ak zamestnanec v spore uvedie skutočnosti, z ktorých možno usudzovať na odvetu, zamestnávateľ musí preukázať, že opatrenie bolo objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a bolo na jeho dosiahnutie primerané a nevyhnutné (§ 133a ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb.). Za odvetné opatrenie hrozí pokuta do 1 000 000 Kč (§ 26 ods. 3 a § 27 ods. 7 a 8 zákona č. 171/2023 Sb.) a poškodený má právo na primerané zadosťučinenie (§ 5).

Posúdime postavenie zamestnanca, pripravíme žiadosť o súhlas úradu alebo podklady, ktoré preukážu skutočný dôvod výpovede, v rámci služby whistleblowing a oznamovací systém. Samotnú výpoveď a postup pri nej pripravíme v službe skončenie pracovného pomeru.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 3. 10. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Chceme vydať vlastný token. Potrebujeme povolenie podľa MiCA? Pri bežnom tokene, ktorý nie je stablecoinom, spravidla nie. Na verejnú ponuku takého tokenu nepotrebujete povolenie regulátora. Vyžaduje sa však právnická osoba, biely doklad o kryptoaktívach oznámený príslušnému orgánu aspoň 20 pracovných dní pred uverejnením a dodržiavanie povinností osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva. Iný režim platí pre stablecoiny. Token naviazaný na aktíva vyžaduje povolenie podľa MiCA a token elektronických peňazí môže ponúkať len banka alebo inštitúcia elektronických peňazí. Povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív potrebujete aj vtedy, ak popri emisii poskytujete klientom služby kryptoaktív, napríklad výmenu tokenu za peniaze či jeho úschovu.
  2. Vyvíjame nekustodiálnu kryptopeňaženku. Potrebujeme povolenie CASP? Samotný softvér alebo hardvér peňaženky, v ktorej súkromné kľúče drží výlučne používateľ, spravidla nevyžaduje povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív. Nejde totiž o úschovu v mene klienta. Nariadenie MiCA to výslovne uvádza v odôvodnení 83. Povolenie však potrebujete, ak nad kryptoaktívami alebo prostriedkami prístupu k nim získate kontrolu, napríklad pri správe či obnove kľúčov, alebo ak aplikácia sama poskytuje výmenu, prijíma príkazy či vykonáva prevody v mene používateľov.
  3. Máme povolenie CASP na Slovensku. Ako začneme poskytovať kryptoslužby v Česku? Nové povolenie od Českej národnej banky nepotrebujete. Povolenie CASP udelené Národnou bankou Slovenska oprávňuje poskytovať služby v celej Únii. Pred začatím služieb v Česku však musíte NBS oznámiť zoznam štátov, služby, dátum začatia a ďalšie činnosti. NBS informácie do 10 pracovných dní postúpi českému jednotnému kontaktnému miestu a začať môžete odo dňa, keď vás o postúpení upovedomí, najneskôr 15. kalendárny deň po podaní oznámenia. Poskytovať smiete len služby, na ktoré znie vaše povolenie.
  4. Firmu zasiahol kybernetický útok. Komu a do kedy ho musíme nahlásiť? Ak ste prevádzkovateľom základnej služby, závažný kybernetický bezpečnostný incident hlásite Národnému bezpečnostnému úradu cez jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti. Včasné varovanie treba poslať najneskôr do 24 hodín od zistenia, oznámenie s prvotným posúdením do 72 hodín a záverečnú správu najneskôr mesiac po oznámení. Popri hlásení musíte incident riešiť a zabezpečiť dôkazy. Ak sa hodnoverne dozviete o trestnom čine, musíte ho oznámiť polícii alebo orgánu činnému v trestnom konaní.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a spravidla do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Spravidla do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta