Môže zamestnanec obísť náš oznamovací kanál a ísť rovno na úrad alebo do médií?

Firma má zavedený vnútorný oznamovací systém, zodpovednú osobu aj smernicu. Napriek tomu sa vedenie dozvie o probléme z listu inšpekcie, z výzvy prokuratúry alebo z novinového článku. Prvá reakcia býva otázka, či zamestnanec nemal povinnosť ozvať sa najprv interne. Takú povinnosť zákon neukladá.

Úrad je rovnocenná cesta

Slovenský zákon o ochrane oznamovateľov stavia internú a vonkajšiu cestu vedľa seba:

Na účely tohto zákona sa rozumie […] oznamovateľom fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia alebo zamestnávateľovi; […]

— § 2 písm. a) zákona č. 54/2019 Z. z.

Orgánom príslušným na prijatie oznámenia je Úrad na ochranu oznamovateľov, prokuratúra, správny orgán príslušný na konanie o správnom delikte, ktorý je závažnou protispoločenskou činnosťou, a príslušné inštitúcie a orgány Európskej únie (§ 2 písm. g)). Oznámenie, ktoré dostane úrad, postúpi príslušnému orgánu, a ak o to oznamovateľ požiada, bez údajov o jeho totožnosti (§ 13 ods. 15). Za oznamovateľa sa považuje aj ten, kto oznámenie urobil anonymne a jeho totožnosť bola neskôr odhalená.

V podstate rovnako rieši vec česká úprava. Ochrana patrí oznamovateľovi, ktorý oznámenie podal cez vnútorný oznamovací systém alebo Ministerstvu spravodlivosti (§ 7 odst. 1 zákona č. 171/2023 Sb.), a tiež tomu, kto sa obrátil na orgán verejnej moci príslušný podľa iného predpisu (§ 7 odst. 2). Ministerstvo je v českom systéme externým kanálom, ktorý oznámenia prijíma a posudzuje (§ 14).

Kedy je chránené aj zverejnenie

Pri zverejnení informácií, napríklad v médiách alebo na sociálnych sieťach, sú obe úpravy opatrnejšie. Slovenský zákon považuje za oznamovateľa toho, kto informácie zverejnil, len ak nastala niektorá z týchto situácií (§ 2 písm. a) bod 4): oznámenie podal interne a potom aj orgánu a v primeranej lehote sa nedozvedel o stave alebo výsledku preverenia, rovnako neúspešne sa obrátil priamo na orgán, je dôvodná obava z bezprostredného alebo zjavného ohrozenia verejného záujmu, alebo je dôvodná obava, že by mu pri oznámení orgánu hrozil postih či nestranné preverenie nie je zaručené. Český zákon podmieňuje ochranu pri uverejnení podobne: vnútorný alebo ministerský postup v zákonných lehotách nepriniesol vhodné opatrenie, hrozí bezprostredné ohrozenie verejného záujmu či nenapraviteľná ujma, alebo je zvýšené riziko odvety (§ 7 odst. 1 písm. c)). Ochrana pred odvetou nepatrí tomu, kto oznámenie urobil bez oprávnených dôvodov domnievať sa, že sa zakladá na pravdivých informáciách (§ 7 odst. 3).

Rozdiel medzi oboma cestami je preto podstatný. Zamestnanec, ktorý pri zverejnení tieto podmienky nesplní, nemusí požívať zákonnú ochranu oznamovateľa; oznámenie príslušnému orgánu urobené v dobrej viere však chránené je bez ohľadu na to, či predtým použil interný kanál.

Čo z toho vyplýva pre zamestnávateľa

Zákaz obracať sa na úrady nemá miesto v pracovnej zmluve, v smernici ani v dohode o mlčanlivosti. Oznamovateľ sa práva na ochranu pred odvetou nemôže vzdať (§ 1 ods. 5 slovenského zákona) a v Česku sa na také vzdanie neprihliada (§ 6 zákona č. 171/2023 Sb.). Ochrana pred odvetnými opatreniami sa pritom podľa § 1 ods. 4 vzťahuje aj na blízke osoby oznamovateľa, na tých, ktorí mu pomohli, a na zodpovednú osobu.

Jediný účinný nástroj, ktorý firma má, je dôveryhodný vnútorný systém. Ak zamestnanci vedia, že oznámenie niekto prevezme, ochráni ich totožnosť a v lehote im odpovie, majú dôvod začať interne. Firma sa tak o probléme dozvie skôr ako úrad a má čas ho napraviť. Pravidlá lehôt a mlčanlivosti rozoberáme v otázke o povinnosti mať vnútorný systém oznamovania a o uchovávaní spisov v otázke ako dlho uchovávať oznámenia.

S čím vieme pomôcť

Ak sa o oznámení dozviete od úradu alebo z médií, pomôžeme vám reagovať tak, aby žiadny krok nemohol pôsobiť ako odveta voči oznamovateľovi. Vnútorný systém, ktorému zamestnanci dôverujú, nastavíme a na želanie aj prevádzkujeme ako externá osoba v rámci služby whistleblowing a oznamovací systém.