Právna poradňa · Compliance, registre a licencie

Sme stredná firma. Vzťahuje sa na nás NIS2 a musíme sa registrovať na NBÚ?

Právny stav k 10. 9. 2026

Stručná odpoveď

Závisí to od dvoch vecí naraz: či vaša činnosť patrí do sektorov v prílohe č. 1 alebo č. 2 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a či dosahujete aspoň veľkosť stredného podniku — spravidla aspoň 50 zamestnancov alebo súčasne obrat aj bilančnú sumu nad 10 miliónov eur. Ak áno, musíte sa sami identifikovať a do 60 dní od začatia činnosti to oznámiť Národnému bezpečnostnému úradu. Pozor na výnimky: niektoré subjekty sa registrujú bez ohľadu na veľkosť a do veľkosti sa počíta aj skupina.

NIS2 nie je na Slovensku samostatný zákon. Smernicu (EÚ) 2022/2555 transponovala novela č. 366/2024 Z. z. do zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti s účinnosťou od

  1. januára 2025. Otázka teda v skutočnosti znie: ste prevádzkovateľom základnej služby podľa tohto zákona?

Rozhoduje sektor a veľkosť naraz

Do registra prevádzkovateľov základnej služby patrí podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 69/2018 Z. z. osoba, ktorá spĺňa najmenej podmienky veľkosti pre stredný podnik a vykonáva činnosť v niektorom zo sektorov podľa prílohy č. 1 alebo prílohy č. 2. Prílohy siahajú ďaleko za klasickú kritickú infraštruktúru — patrí sem napríklad aj výroba zdravotníckych pomôcok či výroba, spracovanie a distribúcia potravín. Prahom veľkosti je spravidla aspoň 50 zamestnancov alebo súčasné prekročenie ročného obratu aj bilančnej sumy 10 miliónov eur; vychádza sa z pravidiel EÚ o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (2003/361/ES), na ktoré zákon nadväzuje.

Zákon stojí na princípe samoidentifikácie — posúdiť, či ste v zábere, je v prvom rade vaša úloha, nie úradu. Platí:

Ten, kto vykonáva činnosť podľa odseku 1 je povinný do 60 dní odo dňa, kedy činnosť začne vykonávať, oznámiť to úradu.

§ 17 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z.

Oznámenie sa podáva formulárom cez ústredný portál verejnej správy. Úrad následne oznámi zápis do registra; práva a povinnosti vznikajú dňom uvedeným v oznámení, najskôr tridsiatym dňom po zápise (§ 17 ods. 4 a 5).

Kde sa firmy najčastejšie pomýlia

Veľkosť nerozhoduje vždy. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) a h) sa bez ohľadu na veľkosť zapisujú okrem iného podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete a služby, poskytovatelia dôveryhodných služieb, správcovia TLD, poskytovatelia služby DNS a služby registrácie domén, aj jediný poskytovateľ kľúčovej služby v SR.

Skupina sa počíta. Veľkosť podniku sa neposudzuje izolovane — podľa pravidiel o vymedzení MSP sa započítavajú aj partnerské a prepojené podniky, takže slovenská dcéra veľkej zahraničnej skupiny môže byť „stredným podnikom“ aj s hŕstkou vlastných zamestnancov. Cezhraničné štruktúry a služby riadené z materskej spoločnosti rieši NBÚ v osobitných výkladových stanoviskách. A sídlo v zahraničí samo osebe nechráni: poskytovateľov digitálnych služieb, napríklad cloudu, DNS, online trhov či sociálnych sietí, možno do registra zapísať aj bez sídla v SR (§ 2 ods. 2).

Napokon, rozhoduje skutočne vykonávaná činnosť — lehota beží odo dňa, keď ste činnosť v regulovanom sektore reálne začali, nie od zápisu predmetu podnikania do registra.

Čo nasleduje po registrácii

Zápis je začiatok, nie koniec. Zákon ukladá prijať bezpečnostné opatrenia, ktorých podrobnosti určuje vyhláška NBÚ č. 227/2025 Z. z. o bezpečnostných opatreniach, a hlásiť kybernetické bezpečnostné incidenty. V praxi to znamená internú dokumentáciu, určenie zodpovedností a premietnutie požiadaviek do zmlúv s IT dodávateľmi.

Ak pôsobíte aj v Česku

Česko išlo cestou úplne nového predpisu: zákon č. 264/2025 Sb. o kybernetické bezpečnosti je účinný od 1. novembra 2025 a posúdenie aj registrácia u NÚKIB bežia podľa vlastných pravidiel. Skupina pôsobiaca v oboch krajinách preto potrebuje dve samostatné posúdenia.

S čím vieme pomôcť

Posúdime, či do príloh zákona patríte, a pripravíme registráciu aj nastavenie povinností v rámci služby NIS2 a kybernetická bezpečnosť. Vnútornú dokumentáciu pokryjú interné predpisy a smernice a bezpečnostné požiadavky voči dodávateľom premietneme do servisnej zmluvy a SLA.

Ak ste prahy veľkosti prekročili len nedávno, ozvite sa čím skôr — šesťdesiatdňová lehota beží odo dňa, keď ste činnosť začali vykonávať.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 10. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Čo hrozí, ak nie sme zapísaní v RPVS alebo vynecháme ročné overenie? Následok nie je len pokuta. Ak nie je splnená povinnosť overenia konečných užívateľov výhod, druhá zmluvná strana z verejného sektora nie je v omeškaní, keď z tohto dôvodu neplní — faktúru vám teda môže zákonne zadržať. Pri nepravdivých alebo neúplných údajoch hrozí firme pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, inak od 10 000 do 1 000 000 €, a štatutárovi od 10 000 do 100 000 €. Dvojročný zákaz opätovného zápisu vzniká pri sankčných prípadoch podľa § 13a, nie pri každom dobrovoľnom výmaze.
  2. Čo musí obsahovať verifikačný dokument a kto ho vyhotovuje? Verifikačný dokument vyhotovuje výhradne oprávnená osoba — advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca — a preukazuje ním identifikáciu alebo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Musí odôvodniť, na základe akých informácií k záveru dospela, uviesť vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera a vyhlásiť, že uvedené skutočnosti zodpovedajú skutočne zistenému stavu. Nesmie obsahovať rodné číslo ani iný všeobecne použiteľný identifikátor.
  3. Aké doklady si máme priniesť na autorizáciu zmluvy u advokáta? Prineste si dva platné úradné doklady totožnosti s fotografiou, z toho aspoň jeden občiansky preukaz alebo cestovný pas — jeden doklad podľa stavovských pravidiel štandardne nestačí. Ak druhý listinný doklad nemáte, prichádza do úvahy eID, kvalifikovaná elektronická identifikácia alebo dvaja svedkovia totožnosti. Splnomocnenec potrebuje aj plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom; autorizácia ho nenahradí.
  4. Prečo advokát pri autorizácii zmluvy skúma konečného užívateľa výhod? Advokát je pri autorizácii povinnou osobou podľa zákona č. 297/2008 Z. z., takže musí vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vrátane identifikácie a overenia konečného užívateľa výhod, vlastníckej štruktúry, sankčných zoznamov a politicky exponovaných osôb. Ak sa konečný užívateľ výhod zistiť nedá alebo klient odmietne súčinnosť, advokát v úkone nemôže pokračovať. Pripravte si preto vlastnícku štruktúru rozkrytú až po konkrétne fyzické osoby.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.