Právna poradňa · 01

Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku — otázky a odpovede.

42 zodpovedaných otázok z oblasti, ktorú riešime denne. Súvisiace služby nájdete v katalógu Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku.

Odpovedá , český a slovenský advokát, zapísaný v SAK aj ČAK (SAK 300422 · ČAK 19654).

Hľadať v otázkach z tejto oblasti

Hľadáme v otázkach, krátkych odpovediach aj témach. Celú poradňu prehľadáte na jej vstupnej stránke.

Zoznam otázok z oblasti Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku

  1. Musí mať spoločenská zmluva po novom formu notárskej zápisnice, alebo stačí advokát? Stačí advokát. Zakladateľské dokumenty vyžadujú od 17. augusta 2026 formu notárskej zápisnice o právnom úkone alebo dokumentu autorizovaného advokátom — obe formy sú právne rovnocenné. Advokát zmluvu spíše, overí totožnosť zakladateľov, autorizuje ju a uloží do centrálneho registra autorizácií; notár, ktorý dokument spísal, navyše nesmie tú istú vec sám zaregistrovať. Výnimkou je s. r. o. založená zjednodušeným spôsobom cez štátny elektronický formulár.
  2. Vkladáme nehnuteľnosť do s. r. o. Kedy sa firma stane jej vlastníkom? Až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie vznikom spoločnosti. Pri ostatných nepeňažných vkladoch prechádzajú práva na firmu dňom jej vzniku, pri nehnuteľnosti robí Obchodný zákonník výnimku. Podkladom pre kataster nie je zmluva, ale písomné vyhlásenie vkladateľa s osvedčeným podpisom. Kým vklad nie je povolený, firma nehnuteľnosť nevlastní a spoločníkovi hrozí, že bude musieť hodnotu vkladu doplatiť v peniazoch.
  3. Dá sa obchodné meno rezervovať ešte pred založením firmy? Áno. Od 17. augusta 2026 si možno obchodné meno rezervovať v registri rezervovaných obchodných mien, ktorý vedie Okresný súd Žilina. Žiadosť sa podáva elektronicky cez špecializovaný portál so súdnym poplatkom 50 eur a rezervácia platí do zápisu mena do obchodného registra, najviac 60 dní od doručenia potvrdenia. Chráni pritom len pred zhodným menom v registri; kolízie s ochrannými známkami či cudzími obchodnými menami nerieši.
  4. Musíme pred založením s.r.o. ešte zvlášť na živnostenský úrad? Ak bude spoločnosť podnikať len vo vymedzených voľných živnostiach z prílohy č. 4a živnostenského zákona, na živnostenský úrad netreba — oprávnenie vznikne priamo dňom zápisu do obchodného registra. Podmienkou je, že v návrhu nie je žiadna iná živnosť. Remeselné a viazané živnosti a voľné živnosti mimo zoznamu idú naďalej cez ohlásenie a preukázanie odbornej spôsobilosti.
  5. Musí byť zodpovedný zástupca našej firmy zamestnancom? (Slovensko vs. Česko) Na Slovensku spravidla áno — zodpovedný zástupca musí byť v pracovnom pomere k podnikateľovi. Pri s. r. o. je najdôležitejšou výnimkou spoločník: ten pracovnú zmluvu nepotrebuje, kým mu trvá účasť v spoločnosti. V Česku pracovný pomer netreba, od roku 2008 stačí akýkoľvek zmluvný vzťah, hoci aj bezodplatný. Rozdiel treba strážiť pri zmenách: predajom podielu slovenská výnimka padá a firma má pätnásť dní na nové riešenie.
  6. Naša s.r.o. potrebuje viazanú živnosť. Ako ju ohlásime a čo musíme preukázať? Ohlásenie sa podáva živnostenskému úradu; kľúčovou prílohou sú doklady odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, jeho vyhlásenia a súhlas s ustanovením do funkcie. Oprávnenie vzniká dňom ohlásenia — tým sa však rozumie deň, keď má podanie všetky náležitosti. Úplné ohlásenie úrad potvrdí osvedčením do troch pracovných dní; pri nedostatkoch namiesto neho príde výzva s lehotou najmenej pätnásť dní, a tá celý štart posúva.
  7. Za čo ručí komanditista a kedy môže ručiť ako komplementár? Komanditista ručí za záväzky komanditnej spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri; po úplnom splatení vkladu už veriteľom osobne neručí. Ako komplementár, teda celým svojím majetkom, však ručí, ak sa jeho meno objaví v obchodnom mene spoločnosti. Rovnako ručí za zmluvy, ktoré v mene spoločnosti uzavrel bez splnomocnenia.
  8. Ako sa delí zisk v komanditnej spoločnosti medzi komplementárov a komanditistov? Zisk komanditnej spoločnosti sa delí v dvoch krokoch. Najprv sa rozdelí na časť pre komplementárov a časť pre komanditistov v pomere podľa spoločenskej zmluvy, a ak ho zmluva neurčí, na polovicu. Komplementári si potom svoju časť delia rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov, ak zmluva neurčuje inak.
  9. Môže komanditista predať svoj podiel v komanditnej spoločnosti inej osobe? Áno. Na prevod podielu komanditistu na inú osobu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva určí, že sa súhlas nevyžaduje. Na prevod sa obdobne použijú pravidlá o prevode obchodného podielu v s. r. o., takže od 17. augusta 2026 musí mať zmluva formu notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom. Prevod podielu komplementára zákon neupravuje; jeho odchod a vstup nástupcu sa riešia zmenou spoločenskej zmluvy.
  10. Ručím za dlhy verejnej obchodnej spoločnosti aj po tom, ako z nej vystúpim? Áno, za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom vašej účasti. Odchodom sa ručenie za staré dlhy nekončí, len sa uzavrie jeho rozsah: za záväzky, ktoré spoločnosti vzniknú po zániku vašej účasti, už neručíte. Opačne to platí pri vstupe, keďže nový spoločník ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho pristúpením.
  11. Čo sa stane s verejnou obchodnou spoločnosťou, keď v nej zostane jediný spoločník? Verejná obchodná spoločnosť musí mať aspoň dvoch spoločníkov, s jedným existovať nemôže. Ak v nej po smrti, konkurze, výpovedi alebo zániku spoločníka zostane jediný spoločník, môže sa do jedného mesiaca rozhodnúť, že imanie spoločnosti prevezme ako jej právny nástupca bez likvidácie; musí však byť zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Ak to v lehote neurobí, zrušená spoločnosť vstupuje do likvidácie.
  12. Musí za verejnú obchodnú spoločnosť konať každý spoločník, alebo to môže robiť len jeden z nás? Zo zákona je štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti každý spoločník a každý môže za ňu konať samostatne. Spoločenská zmluva to môže zmeniť: určiť, že spoločníci konajú spoločne, alebo konaním vo všetkých záležitostiach poveriť len niektorých z nich, a štatutárnym orgánom sú potom len oni. Oddelene od toho sa upravuje obchodné vedenie, teda rozhodovanie vo vnútri spoločnosti.
  13. Podnikáme spolu dvaja živnostníci. Musíme si na to zakladať firmu? Nemusíte. Dvaja živnostníci môžu spolupracovať aj na základe zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka, bez založenia novej právnickej osoby. Združenie však nemá vlastnú spôsobilosť na práva a povinnosti, zmluvy uzatvárate vy osobne a zo záväzkov voči tretím osobám ste zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak spolupráca rastie, obvykle je vhodnejšie založiť obchodnú spoločnosť.
  14. Môže byť konateľom našej českej s.r.o. slovenská s.r.o.? Áno. České právo na rozdiel od slovenského pripúšťa, aby bola konateľom (jednatel) s.r.o. právnická osoba, teda aj vaša slovenská s.r.o. Tá však musí bez zbytočného odkladu splnomocniť jedinú fyzickú osobu, ktorá ju bude vo funkcii zastupovať a spĺňa rovnaké predpoklady ako samotný konateľ. Ak tento zástupca nebude do troch mesiacov zapísaný v obchodnom registri, funkcia slovenskej s.r.o. zanikne.
  15. Môže byť vedúcim našej organizačnej zložky na Slovensku Čech alebo cudzinec z krajiny mimo EÚ? Áno. Vedúcim organizačnej zložky zahraničnej firmy môže byť aj cudzinec, register pri ňom navyše preverí, či má povolenie na pobyt na Slovensku. Od občanov štátov EÚ, EHP a OECD sa povolenie nevyžaduje, takže Čech ho nepotrebuje. Vedúci však nesmie mať zákaz výkonu funkcie a ak zložka podniká na živnosť, musí spĺňať aj vek, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.
  16. Zmenil sa konateľ našej českej materskej firmy. Treba to zapísať aj pri slovenskej organizačnej zložke? Áno, štatutárny orgán zriaďovateľa patrí medzi údaje, ktoré sa pri zložke zapisujú. Ak zmenu oznámi český register cez systém prepojenia registrov, slovenský registrový súd ju zapíše aj bez návrhu. Zákon popri tom ukladá podať návrh na registráciu zmeny do 30 dní a za omeškanie môže súd uložiť poriadkovú pokutu až do 4 000 eur, preto ak sa zmena do slovenského výpisu v tejto lehote nepremietne sama, návrh treba podať.
  17. Ako zrušiť organizačnú zložku zahraničnej firmy na Slovensku a vymazať ju z obchodného registra? O zrušení rozhoduje zriaďovateľ a návrh na výmaz zložky z obchodného registra podáva zahraničná právnická osoba, nie vedúci zložky. Výmaz vykoná registrový súd do dvoch pracovných dní, prípadne k dátumu uvedenému v návrhu; notár ako registrátor výmaz zložky nevykonáva. Výmazom zanikne oprávnenie podnikať na Slovensku, záväzky zo zmlúv a pracovných pomerov však zostávajú materskej firme, preto ich treba vyriešiť vopred.
  18. Máme pobočku v druhom štáte. Môže nás zákazník žalovať tam, alebo len v štáte, kde má firma sídlo? Môže. Firmu so sídlom v Európskej únii možno podľa nariadenia Brusel I bis žalovať v štáte jej sídla, v sporoch týkajúcich sa činnosti pobočky však aj na súdoch podľa miesta pobočky. Stranou sporu je pritom vždy samotná firma, nie jej organizačná zložka alebo odštepný závod. V obchodných zmluvách pobočky možno príslušnosť súdu dohodnúť, pri spotrebiteľoch je však taká dohoda možná len výnimočne.
  19. Zapisujeme odštepný závod v Česku. Odkedy môže naša slovenská firma v Česku podnikať na živnosť? Zahraničnej firme, ktorá sa zapisuje do českého obchodného registra, vznikne živnostenské oprávnenie najskôr dňom zápisu, nie dňom ohlásenia. Živnostenský úrad najprv potvrdí splnenie podmienok výpisom zo živnostenského registra a až potom nasleduje zápis odštepného závodu. Ak zápis nenastane do 90 dní od ohlásenia, úrad rozhodne, že podmienky na vznik oprávnenia firma nesplnila.
  20. Musí byť vedúci nášho odštepného závodu v Česku zároveň odpovedným zástupcom pre živnosť? Ak živnosť vyžaduje odbornú spôsobilosť, áno, pokiaľ ju vedúci spĺňa. Český živnostenský zákon ukladá zahraničnej právnickej osobe ustanoviť za odpovedného zástupcu vedúceho odštepného závodu umiestneného v Česku; inú osobu môže ustanoviť len vtedy, keď to z vedúceho nejde. Pri voľných živnostiach odpovedný zástupca potrebný nie je, každá prevádzka však musí mať osobu zodpovednú za jej činnosť.
  21. Presúvame činnosť organizačnej zložky do novej s.r.o. Prejdú zamestnanci automaticky a čo musíme splniť? Áno. Ak nová s.r.o. preberá podnik zložky alebo jeho časť ako hospodársku jednotku, prechádzajú na ňu práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo zákona a nové pracovné zmluvy netreba. Zahraničná firma aj nová spoločnosť však musia zamestnancov, prípadne ich zástupcov, písomne informovať najneskôr mesiac pred prechodom. Ak sa zamestnancovi majú prevodom zásadne zmeniť pracovné podmienky a nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou a patrí mu odstupné.
  22. Zakladáme slovenskú s.r.o., ktorá prevezme našu organizačnú zložku. Má podnik zložky kúpiť, alebo ho do nej vložiť ako vklad? Oboje je možné a v oboch prípadoch prechádzajú na novú spoločnosť majetok, zmluvy aj zamestnanci. Kúpa od vlastnej materskej firmy však podlieha osobitným pravidlám: pri protihodnote aspoň 10 % základného imania treba znalecký posudok, zmluva je účinná až po uložení do zbierky a počas prvých dvoch rokov ju musí vopred schváliť valné zhromaždenie. Vklad podniku do základného imania nevyžaduje peniaze na kúpnu cenu, musí však byť uvedený v zakladateľskej listine, ocenený znalcom a splatený pred zápisom základného imania.
  23. Musí sa zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti po novom spisovať u notára? Nie nevyhnutne. Novela zákonom č. 29/2026 Z. z. od 17. augusta 2026 vypustila osobitné pravidlo, podľa ktorého sa zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti musela vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice, a odvtedy platí všeobecné pravidlo pre obchodné spoločnosti: notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom. Notár zostáva nevyhnutný pri ustanovujúcom valnom zhromaždení, ak sa akcie upisujú na základe výzvy, a pri neskorších zmenách stanov.
  24. Zakladáme akciovú spoločnosť. Čo patrí do zakladateľskej zmluvy, čo do stanov a čo do akcionárskej dohody? Zakladateľská zmluva rieši samotné založenie: akcie, emisný kurz, kto koľko upisuje, vklady a správcu vkladov. Stanovy sú trvalý vnútorný poriadok spoločnosti, ktorý zaväzuje aj budúcich akcionárov a mení sa len uznesením valného zhromaždenia s notárskou zápisnicou. Akcionárska dohoda je zmluva medzi akcionármi, ktorá zaväzuje len jej strany, a patria do nej exit, opcie či riešenie patových situácií.
  25. Koľko musí mať česká akciová spoločnosť základný kapitál a koľko z neho treba splatiť pred zápisom? Základný kapitál českej akciovej spoločnosti musí byť aspoň 2 000 000 Kč, alebo 80 000 EUR, ak spoločnosť vedie účtovníctvo v eurách. Pred zápisom ho celý splatiť netreba: najneskôr do podania návrhu na zápis musí každý zakladateľ splatiť prípadné emisné ážio a v súhrne aspoň 30 % menovitej hodnoty upísaných akcií na účet, ktorý zriadil správca vkladov. Zvyšok sa spláca v lehote podľa stanov, najneskôr do jedného roka od vzniku spoločnosti.
  26. Aké akcie má vydať nová česká akciová spoločnosť: na meno, na majiteľa, listinné alebo zaknihované? Formu a podobu akcií určujú stanovy už pri založení. Akcie na meno môžu byť listinné aj zaknihované a stanovy môžu obmedziť ich prevoditeľnosť, napríklad súhlasom predstavenstva. Akcie na majiteľa sú neobmedzene prevoditeľné a zákon ich pripúšťa len ako zaknihované alebo imobilizované. Pre uzavretú spoločnosť s niekoľkými akcionármi býva najjednoduchšia listinná akcia na meno s obmedzenou prevoditeľnosťou.
  27. Musí mať česká akciová spoločnosť vlastnú webovú stránku a čo na nej musí byť? Áno. Každá česká akciová spoločnosť musí bez zbytočného odkladu po vzniku zverejniť na internetových stránkach, bezplatne a jednoducho dostupných po zadaní adresy, údaje, ktoré uvádza na obchodných listinách, a priebežne aj ďalšie údaje, ktoré vyžaduje zákon. Ide najmä o pozvánky na valné zhromaždenie a účtovnú závierku. Česká s.r.o. takú povinnosť nemá, pokiaľ si web sama nezriadi.
  28. Chceme zmeniť s.r.o. na akciovú spoločnosť, ale jeden spoločník nesúhlasí. Môžeme to urobiť bez neho? Áno, ak spoločenská zmluva nevyžaduje viac. Na schválenie projektu zmeny právnej formy stačí dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Spoločník, ktorý bol na valnom zhromaždení, hlasoval proti a dal to zapísať do zápisnice spolu so žiadosťou o návrh zmluvy, môže po zápise žiadať, aby od neho spoločnosť akcie odkúpila za primerané peňažné protiplnenie.
  29. Naša s.r.o. má základné imanie 5 000 eur. Čo s ním, keď ju chceme zmeniť na akciovú spoločnosť? Imanie treba zvýšiť. Akciová spoločnosť musí mať základné imanie aspoň 25 000 eur a zákon o premenách pre zmenu formy nijakú výnimku nemá. Zvýšiť ho možno novými vkladmi spoločníkov alebo z vlastných zdrojov, napríklad z nerozdeleného zisku. Pri zvýšení z vlastných zdrojov o viac, než je doterajšie imanie, musí byť účtovná závierka overená audítorom.
  30. Ako sa pri zmene s.r.o. na akciovú spoločnosť premenia obchodné podiely na akcie? Obchodné podiely sa neprevádzajú zmluvou, o výsledku rozhoduje projekt zmeny právnej formy. Ten musí pre každého spoločníka určiť počet, menovitú hodnotu, formu, podobu a druh akcií, ktoré bude mať po zmene. Spoločnosť pritom nezaniká, len existuje v novej forme. Po zápise do obchodného registra treba akcie vydať, pri listinných akciách na meno odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitáru a pri zaknihovaných zaregistrovať emisiu.
  31. Prijímame do družstva nového člena. Musí sa zapísať do obchodného registra? Nie. Zákon o obchodnom registri medzi údajmi, ktoré sa pri družstve zapisujú, členov neuvádza, preto sa prijatie nového člena do registra nehlási. Členstvo vzniká prijatím na základe písomnej prihlášky po zaplatení vstupného vkladu a družstvo ho zaznamená v zozname členov, ktorý vedie samo. Do registra ide len zmena zapisovaných údajov, napríklad zapisovaného základného imania, štatutárneho orgánu alebo konečného užívateľa výhod.
  32. Člen odchádza z družstva. Koľko mu družstvo vyplatí a kedy? Odchádzajúci člen nemá nárok na vrátenie členského vkladu, ale na vyrovnací podiel. Ak stanovy neurčia inak, jeho výška závisí od splateného vkladu, počtu ukončených rokov členstva a čistého obchodného imania podľa účtovnej závierky za rok pred zánikom členstva, pričom sa neprihliada na nedeliteľný fond. Splatný je tri mesiace od schválenia tejto závierky. Stanovy môžu výpočet aj splatnosť upraviť inak, samotný nárok však vylúčiť nemôžu.
  33. Ručia členovia družstva za jeho dlhy? Nie. Družstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a členovia za ne veriteľom neručia. Stanovy však môžu určiť uhradzovaciu povinnosť, teda povinnosť členov prispieť družstvu do určitej výšky nad členský vklad na krytie strát, ak o tom rozhodne členská schôdza. Člen tiež musí splatiť celý členský vklad, ku ktorému sa zaviazal, a stanovy môžu pri strate jeho splatnosť urýchliť.
  34. Z akých dôvodov môže úrad odmietnuť registráciu občianskeho združenia? Dôvody odmietnutia sú v zákone vymenované uzavreto: stanovy by ukazovali na činnosť, ktorú zákon o združovaní nepokrýva (napríklad zárobkovú alebo politickú), nútili by k členstvu alebo bránili slobodne vystúpiť, išlo by o nedovolené združenie alebo by chcelo vykonávať funkciu štátnych orgánov. Skôr než k odmietnutiu však môže dôjsť k tomu, že sa konanie ani nezačne, pretože návrh alebo stanovy majú vady. Na tie registrový úrad upozorní do 15 dní a kým ich prípravný výbor neodstráni, registrácia neprebehne.
  35. Kto môže za naše nové občianske združenie podpisovať zmluvy a žiadať o dotácie? Za združenie koná štatutárny orgán určený v stanovách. Údaje o ňom obsahuje už návrh na registráciu a zapisujú sa do registra mimovládnych neziskových organizácií; do zápisu prvého štatutárneho orgánu koná v mene združenia splnomocnenec prípravného výboru. Zápis má aj finančný význam: subjekt verejnej správy nesmie poskytnúť verejné prostriedky združeniu, ktoré tieto údaje v registri nemá.
  36. Môže naša firma založiť občianske združenie alebo byť jeho členom? Členom združenia firma byť môže, zákon to výslovne pripúšťa. Návrh na registráciu však podávajú najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden je starší ako 18 rokov, preto firma potrebuje ľudí, ktorí združenie ako prípravný výbor založia. Združenie je samostatná právnická osoba, na zárobkovú činnosť nie je určené a jeho väzbu na firmu je potrebné nastaviť v stanovách.
  37. Zakladáme j. s. a. po 17. 8. 2026. Musí byť zakladateľská zmluva ešte u notára, alebo stačí advokát? Stačí advokát. Do 16. augusta 2026 musela mať zakladateľská zmluva alebo listina j. s. a. formu notárskej zápisnice, novela zákonom č. 29/2026 Z. z. však toto osobitné pravidlo vypustila. Odvtedy platí všeobecná úprava: notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom, obe formy sú rovnocenné. Samostatnú formu má akcionárska zmluva, ktorú zakladatelia často podpisujú v ten istý deň.
  38. Zakladáme s.r.o. traja. Ako nastaviť vesting, aby si spoluzakladateľ, ktorý po pár mesiacoch odíde, neodniesol celý podiel? Vesting sa v slovenskej s.r.o. nastavuje zmluvne, v písomnej dohode spoločníkov podľa § 66c Obchodného zákonníka. Zakladatelia dostanú podiely hneď a zaviažu sa, že kto odíde predčasne, prevedie nezarobenú časť podielu ostatným za vopred určenú cenu. Aby sa záväzok dal vykonať, musí s ním počítať aj spoločenská zmluva (prevod a rozdelenie podielu) a treba myslieť na formu prevodu, ktorá od 17. 8. 2026 vyžaduje notársku zápisnicu alebo autorizáciu advokátom.
  39. Zakladáme startup ako s.r.o. Stačí nám spoločenská zmluva, alebo potrebujeme aj dohodu zakladateľov? Pri startupe spravidla oboje, pretože každý dokument robí inú prácu. Spoločenská zmluva má zákonom daný obsah, ukladá sa do verejnej zbierky dokumentov a zaväzuje spoločnosť aj každého budúceho spoločníka. Dohoda zakladateľov podľa § 66c Obchodného zákonníka je neverejná a zaväzuje len tých, ktorí ju podpísali; patrí do nej vesting, roly, práva k produktu a pravidlá rozchodu. Oba dokumenty sa píšu naraz, aby si neprotirečili.
  40. Spoluzakladateľ naprogramoval prototyp ešte pred založením firmy. Komu kód patrí a ako ho dostať do spoločnosti? Kód patrí zakladateľovi ako autorovi, nie spoločnosti, ak ho nenapísal v rámci práce pre iného zamestnávateľa alebo objednávateľa. Pravidlo o zamestnaneckom diele sa voči spoločnosti neuplatní, lebo v čase vzniku kódu firma neexistovala a zakladateľ k nej nemal pracovný vzťah ani funkciu. Spoločnosť ho smie používať len so súhlasom autora, preto potrebuje písomnú licenčnú zmluvu: výhradnú, na všetky potrebné spôsoby použitia vrátane úprav a s vopred udeleným súhlasom na sublicencie a postúpenie licencie.
  41. Obchodné meno si zarezervoval môj spoločník na seba. Môžeme pod ním zapísať našu s.r.o.? Áno, ak pri návrhu na zápis preukážete oprávnenie rezervované meno použiť. Zhoda s rezervovaným menom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 29/2026 Z. z. nie je prekážkou registrácie, keď navrhovateľ (pri s.r.o. všetci konatelia) takéto oprávnenie preukáže. Ustanovenie neurčuje, akou listinou; praktickou cestou je písomný súhlas žiadateľa o rezerváciu s použitím mena pre konkrétnu spoločnosť. Bez oprávnenia zostáva meno blokované, kým rezervácia nezanikne.
  42. Kedy si rezervovať obchodné meno, aby 60 dní stačilo na založenie s.r.o.? Až keď máte zakladateľské dokumenty takmer hotové. Rezervácia zaniká zápisom mena, najneskôr však 60 dní od doručenia potvrdenia, a jej predĺženie zákon neupravuje. Do tohto okna sa musí zmestiť podpis spoločenskej zmluvy v predpísanej forme, podanie návrhu aj samotná registrácia vrátane prípadných námietok. Dlhšia zákonná lehota na podanie návrhu na zápis rezerváciu nepredlžuje.

Nenašli ste svoju otázku? Položte nám ju — odpovieme e-mailom. Odpovede v poradni sú všeobecné informácie, nie právna služba.

Ďalšie oblasti poradne

Riešite niečo z tejto oblasti?

Opíšte nám, čo riešite. Ozveme sa do 24 hodín.

Odpoveď v poradni opisuje pravidlo, konzultácia rieši vašu situáciu. Pri každej téme vieme povedať, čo konkrétne treba urobiť a dokedy.

Objednať úvodnú konzultáciu Položiť vlastnú otázku