Právna poradňa · 01

Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku — otázky a odpovede.

42 zodpovedaných otázok z oblasti, ktorej sa venujeme. Súvisiace služby nájdete v katalógu Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku.

Odpovedá , český a slovenský advokát, zapísaný v SAK aj ČAK (SAK 300422 · ČAK 19654).

Hľadať v otázkach z tejto oblasti

Hľadáme v otázkach, krátkych odpovediach aj témach. Celú poradňu prehľadáte na jej vstupnej stránke.

Zoznam otázok z oblasti Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku

  1. Musím so spoločenskou zmluvou k notárovi alebo ju môže pripraviť aj advokát? Spoločenskú zmluvu môže pripraviť a autorizovať aj advokát. Od 17. augusta 2026 musia mať zakladateľské dokumenty formu notárskej zápisnice o právnom úkone alebo dokumentu autorizovaného advokátom. Obe formy sú právne rovnocenné. Advokát zmluvu spíše, overí totožnosť zakladateľov, autorizuje ju a uloží do centrálneho registra autorizácií. Notár, ktorý dokument spísal, nesmie tú istú vec sám zaregistrovať. Výnimkou z predpísanej formy je s. r. o. založená zjednodušeným spôsobom cez štátny elektronický formulár.
  2. Vkladáme nehnuteľnosť do s. r. o. Kedy sa firma stane jej vlastníkom? Až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie vznikom spoločnosti. Pri ostatných nepeňažných vkladoch prechádzajú práva na firmu dňom jej vzniku. Pre nehnuteľnosti však Obchodný zákonník určuje výnimku. Podkladom pre kataster nie je zmluva, ale písomné vyhlásenie vkladateľa s osvedčeným podpisom. Kým vklad nie je povolený, firma nehnuteľnosť nevlastní a spoločníkovi hrozí, že bude musieť hodnotu vkladu doplatiť v peniazoch.
  3. Môžem si rezervovať obchodné meno ešte pred založením firmy? Áno. Od 17. augusta 2026 si možno obchodné meno rezervovať v registri rezervovaných obchodných mien, ktorý vedie Okresný súd Žilina. Žiadosť sa podáva elektronicky cez špecializovaný portál so súdnym poplatkom 50 eur a rezervácia platí do zápisu mena do obchodného registra, najviac 60 dní od doručenia potvrdenia. Rezervácia chráni iba pred zhodným menom v registri. Prípadný konflikt s ochrannými známkami či obchodnými menami iných osôb nerieši.
  4. Musíme pred založením s. r. o. vybaviť aj živnostenský úrad? Ak bude spoločnosť podnikať len vo vymedzených voľných živnostiach z prílohy č. 4a živnostenského zákona, na živnostenský úrad nemusíte. Oprávnenie vznikne priamo dňom zápisu do obchodného registra. Podmienkou je, že v návrhu nie je žiadna iná živnosť. Pri remeselných a viazaných živnostiach aj pri voľných živnostiach mimo zoznamu zostáva postup s ohlásením a preukazovaním odbornej spôsobilosti.
  5. Musí byť zodpovedný zástupca zamestnancom firmy na Slovensku aj v Česku? Na Slovensku musí byť zodpovedný zástupca spravidla v pracovnom pomere k podnikateľovi. Pri s. r. o. platí výnimka najmä pre spoločníka, ktorý pracovnú zmluvu nepotrebuje, kým trvá jeho účasť v spoločnosti. V Česku pracovný pomer netreba, od roku 2008 stačí akýkoľvek zmluvný vzťah, hoci aj bezodplatný. Na tento rozdiel treba myslieť pri zmenách vo firme. Predajom podielu slovenská výnimka zaniká a firma má pätnásť dní na zabezpečenie nového riešenia.
  6. Ako ohlásime viazanú živnosť pre našu s. r. o. a aké doklady potrebujeme? Ohlásenie podáte živnostenskému úradu. Priložíte najmä doklady o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, jeho vyhlásenia a súhlas s ustanovením do funkcie. Oprávnenie vzniká dňom ohlásenia, teda dňom, keď má podanie všetky náležitosti. Úplné ohlásenie úrad potvrdí osvedčením do troch pracovných dní. Ak má podanie nedostatky, vyzve vás na doplnenie v lehote najmenej pätnásť dní, čo začiatok podnikania posunie.
  7. Za ktoré dlhy ručí komanditista a kedy riskuje celý svoj majetok? Komanditista ručí za záväzky komanditnej spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Po úplnom splatení vkladu už veriteľom osobne neručí. Ako komplementár, teda celým svojím majetkom, však ručí, ak sa jeho meno objaví v obchodnom mene spoločnosti. Rovnako ručí za zmluvy, ktoré v mene spoločnosti uzavrel bez splnomocnenia.
  8. Ako si komplementári a komanditisti rozdelia zisk spoločnosti? Zisk komanditnej spoločnosti sa delí v dvoch krokoch. Najprv sa rozdelí medzi komplementárov a komanditistov v pomere určenom spoločenskou zmluvou. Ak zmluva pomer neurčuje, každej skupine patrí polovica. Komplementári si potom svoju časť delia rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov, ak zmluva neurčuje inak.
  9. Môže komanditista predať svoj podiel v komanditnej spoločnosti inej osobe? Áno. Na prevod podielu komanditistu na inú osobu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva určí, že sa súhlas nevyžaduje. Na prevod sa obdobne použijú pravidlá o prevode obchodného podielu v s. r. o., takže od 17. augusta 2026 musí mať zmluva formu notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom. Prevod podielu komplementára zákon neupravuje. Jeho odchod a vstup nástupcu sa riešia zmenou spoločenskej zmluvy.
  10. Ručím za dlhy verejnej obchodnej spoločnosti aj po tom, ako z nej vystúpim? Áno, za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom vašej účasti. Za staré dlhy ručíte aj po odchode. Za záväzky, ktoré spoločnosti vzniknú až po zániku vašej účasti, už neručíte. Pri vstupe do spoločnosti je to opačne. Nový spoločník ručí aj za záväzky vzniknuté pred jeho pristúpením.
  11. Čo sa stane s verejnou obchodnou spoločnosťou, keď v nej zostane jediný spoločník? Verejná obchodná spoločnosť musí mať aspoň dvoch spoločníkov. S jediným spoločníkom existovať nemôže. Ak v nej po smrti, konkurze, výpovedi alebo zániku spoločníka zostane jediný spoločník, môže sa do jedného mesiaca rozhodnúť, že imanie spoločnosti prevezme ako jej právny nástupca bez likvidácie. Musí však byť zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Ak to v lehote neurobí, zrušená spoločnosť vstupuje do likvidácie.
  12. Môže za verejnú obchodnú spoločnosť konať iba jeden zo spoločníkov? Zo zákona je štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti každý spoločník a každý môže za ňu konať samostatne. Spoločenská zmluva môže určiť spoločné konanie alebo poveriť konaním vo všetkých záležitostiach len niektorých spoločníkov. Štatutárnym orgánom sú potom iba poverení spoločníci. Oddelene od toho sa upravuje obchodné vedenie, teda rozhodovanie vo vnútri spoločnosti.
  13. Sme dvaja živnostníci a podnikáme spolu. Musíme si založiť spoločnosť? Nemusíte. Dvaja živnostníci môžu spolupracovať aj na základe zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka, bez založenia novej právnickej osoby. Združenie však nemá vlastnú spôsobilosť na práva a povinnosti. Zmluvy uzatvárate vy osobne a za záväzky voči tretím osobám zodpovedáte spoločne a nerozdielne. Ak spolupráca rastie, obvykle je vhodnejšie založiť obchodnú spoločnosť.
  14. Môže byť naša slovenská s. r. o. konateľom českej spoločnosti? Áno. České právo na rozdiel od slovenského pripúšťa, aby bola konateľom (jednatel) s.r.o. právnická osoba, teda aj vaša slovenská s.r.o. Tá však musí bez zbytočného odkladu splnomocniť jedinú fyzickú osobu, ktorá ju bude vo funkcii zastupovať a spĺňa rovnaké predpoklady ako samotný konateľ. Ak tento zástupca nebude do troch mesiacov zapísaný v obchodnom registri, funkcia slovenskej s.r.o. zanikne.
  15. Môže našu organizačnú zložku na Slovensku viesť Čech alebo občan krajiny mimo EÚ? Áno. Vedúcim organizačnej zložky zahraničnej firmy môže byť aj cudzinec. Pri jeho zápise register preverí aj povolenie na pobyt na Slovensku. Od občanov štátov EÚ, EHP a OECD sa povolenie nevyžaduje, takže Čech ho nepotrebuje. Vedúci však nesmie mať zákaz výkonu funkcie a ak zložka podniká na živnosť, musí spĺňať aj vek, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.
  16. Zmenil sa konateľ našej českej materskej firmy. Treba to zapísať aj pri slovenskej organizačnej zložke? Áno, štatutárny orgán zriaďovateľa patrí medzi údaje, ktoré sa pri zložke zapisujú. Ak zmenu oznámi český register cez systém prepojenia registrov, slovenský registrový súd ju zapíše aj bez návrhu. Zákon však zároveň ukladá podať návrh na registráciu zmeny do 30 dní. Za omeškanie môže súd uložiť poriadkovú pokutu až do 4 000 eur. Ak sa teda zmena do slovenského výpisu v tejto lehote nepremietne sama, treba podať návrh.
  17. Ako zrušíme slovenskú organizačnú zložku zahraničnej firmy a vybavíme jej výmaz? O zrušení rozhoduje zriaďovateľ a návrh na výmaz zložky z obchodného registra podáva zahraničná právnická osoba, nie vedúci zložky. Výmaz vykoná registrový súd do dvoch pracovných dní, prípadne k dátumu uvedenému v návrhu. Notár ako registrátor výmaz zložky nevykonáva. Výmazom zanikne oprávnenie podnikať na Slovensku, záväzky zo zmlúv a pracovných pomerov však zostávajú materskej firme, preto ich treba vyriešiť vopred.
  18. Môže nás zákazník žalovať v štáte, kde máme pobočku, alebo musí žalovať v štáte sídla firmy? Môže vás žalovať aj v štáte pobočky. Podľa nariadenia Brusel I bis možno firmu so sídlom v Európskej únii žalovať v štáte jej sídla. Pri sporoch z činnosti pobočky prichádzajú do úvahy aj súdy podľa miesta pobočky. Stranou sporu je pritom vždy samotná firma, nie jej organizačná zložka alebo odštepný závod. V obchodných zmluvách pobočky možno príslušnosť súdu dohodnúť, pri spotrebiteľoch je však taká dohoda možná len výnimočne.
  19. Zakladáme odštepný závod v Česku. Odkedy môže naša slovenská firma začať podnikať na živnosť? Zahraničnej firme, ktorá sa zapisuje do českého obchodného registra, vznikne živnostenské oprávnenie najskôr dňom zápisu, nie dňom ohlásenia. Živnostenský úrad najprv potvrdí splnenie podmienok výpisom zo živnostenského registra a až potom nasleduje zápis odštepného závodu. Ak zápis nenastane do 90 dní od ohlásenia, úrad rozhodne, že podmienky na vznik oprávnenia firma nesplnila.
  20. Musí byť vedúci nášho odštepného závodu v Česku zároveň odpovedným zástupcom pre živnosť? Ak živnosť vyžaduje odbornú spôsobilosť, áno, pokiaľ ju vedúci spĺňa. Český živnostenský zákon vyžaduje, aby zahraničná právnická osoba ustanovila za odpovedného zástupcu vedúceho svojho odštepného závodu v Česku. Inú osobu môže vybrať len vtedy, ak do funkcie nemôže ustanoviť vedúceho. Pri voľných živnostiach odpovedný zástupca nie je potrebný. Každá prevádzka však musí mať osobu zodpovednú za jej činnosť.
  21. Presúvame činnosť organizačnej zložky do novej s. r. o. Prejdú do nej aj zamestnanci a čo musíme vybaviť? Áno. Ak nová s.r.o. preberá podnik zložky alebo jeho časť ako hospodársku jednotku, prechádzajú na ňu práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo zákona a nové pracovné zmluvy netreba. Zahraničná firma aj nová spoločnosť však musia zamestnancov, prípadne ich zástupcov, písomne informovať najneskôr mesiac pred prechodom. Ak sa zamestnancovi majú prevodom zásadne zmeniť pracovné podmienky a nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou a patrí mu odstupné.
  22. Nová slovenská s. r. o. prevezme našu organizačnú zložku. Má jej podnik kúpiť alebo ho do spoločnosti vložíme ako vklad? Oboje je možné a v oboch prípadoch prechádzajú na novú spoločnosť majetok, zmluvy aj zamestnanci. Pri kúpe od vlastnej materskej firmy však treba dodržať osobitné pravidlá. Ak protihodnota dosahuje aspoň 10 % základného imania, treba znalecký posudok a zmluva je účinná až po uložení do zbierky. Počas prvých dvoch rokov ju musí vopred schváliť aj valné zhromaždenie. Vklad podniku do základného imania nevyžaduje peniaze na kúpnu cenu, musí však byť uvedený v zakladateľskej listine, ocenený znalcom a splatený pred zápisom základného imania.
  23. Potrebujeme pri založení akciovej spoločnosti aj po novele notára? Áno. Novela zákonom č. 29/2026 Z. z. síce od 17. augusta 2026 vypustila vetu, ktorá pri akciovej spoločnosti výslovne žiadala notársku zápisnicu, všeobecné pravidlo o dvoch rovnocenných formách sa však uplatní len vtedy, ak z iných ustanovení zákona nevyplýva niečo iné. Pri akciovej spoločnosti zostali ustanovenia § 172 ods. 2 a § 171 ods. 3, ktoré počítajú s notárskou zápisnicou. Zakladateľskú zmluvu a.s. preto spisujeme u notára a podklady pripravíme tak, aby zápis prešiel na prvýkrát. Autorizácia advokátom postačuje pri s.r.o. a pri jednoduchej spoločnosti na akcie.
  24. Čo pri založení akciovej spoločnosti upraviť v zakladateľskej zmluve, stanovách a akcionárskej dohode? Zakladateľská zmluva rieši samotné založenie: akcie, emisný kurz, kto koľko upisuje, vklady a správcu vkladov. Stanovy sú trvalý vnútorný poriadok spoločnosti, ktorý zaväzuje aj budúcich akcionárov a mení sa len uznesením valného zhromaždenia s notárskou zápisnicou. Akcionárska dohoda je zmluva medzi akcionármi, ktorá zaväzuje len jej strany, a patria do nej exit, opcie či riešenie patových situácií.
  25. Aký základný kapitál potrebuje česká akciová spoločnosť a koľko treba splatiť pred zápisom? Základný kapitál českej akciovej spoločnosti musí byť aspoň 2 000 000 Kč, alebo 80 000 EUR, ak spoločnosť vedie účtovníctvo v eurách. Pred zápisom netreba splatiť celý kapitál. Najneskôr do podania návrhu na zápis musí každý zakladateľ splatiť prípadné emisné ážio a v súhrne aspoň 30 % menovitej hodnoty upísaných akcií na účet, ktorý zriadil správca vkladov. Zvyšok sa spláca v lehote podľa stanov, najneskôr do jedného roka od vzniku spoločnosti.
  26. Má česká akciová spoločnosť vydať akcie na meno alebo na majiteľa a v akej podobe? Formu a podobu akcií určujú stanovy už pri založení. Akcie na meno môžu byť listinné aj zaknihované a stanovy môžu obmedziť ich prevoditeľnosť, napríklad súhlasom predstavenstva. Akcie na majiteľa sú neobmedzene prevoditeľné a zákon ich pripúšťa len ako zaknihované alebo imobilizované. Pre uzavretú spoločnosť s niekoľkými akcionármi býva najjednoduchšia listinná akcia na meno s obmedzenou prevoditeľnosťou.
  27. Musí mať česká akciová spoločnosť vlastnú webovú stránku a čo na nej musí byť? Áno. Každá česká akciová spoločnosť musí bez zbytočného odkladu po vzniku zverejniť na internete údaje z obchodných listín. Stránky musia byť bezplatne a jednoducho dostupné po zadaní adresy. Priebežne na nich zverejňuje aj ďalšie údaje, ktoré vyžaduje zákon. Ide najmä o pozvánky na valné zhromaždenie a účtovnú závierku. Česká s.r.o. takú povinnosť nemá, pokiaľ si web sama nezriadi.
  28. Chceme zmeniť s.r.o. na akciovú spoločnosť, ale jeden spoločník nesúhlasí. Stačia hlasy ostatných? Áno, ak spoločenská zmluva nevyžaduje viac. Na schválenie projektu zmeny právnej formy stačí dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Spoločník, ktorý bol na valnom zhromaždení, hlasoval proti a dal to zapísať do zápisnice spolu so žiadosťou o návrh zmluvy, môže po zápise žiadať, aby od neho spoločnosť akcie odkúpila za primerané peňažné protiplnenie.
  29. Naša s.r.o. má základné imanie 5 000 eur. Musíme ho pri zmene na akciovú spoločnosť zvýšiť? Imanie treba zvýšiť. Akciová spoločnosť musí mať základné imanie aspoň 25 000 eur a zákon o premenách pre zmenu formy nijakú výnimku nemá. Zvýšiť ho možno novými vkladmi spoločníkov alebo z vlastných zdrojov, napríklad z nerozdeleného zisku. Pri zvýšení z vlastných zdrojov o viac, než je doterajšie imanie, musí byť účtovná závierka overená audítorom.
  30. Ako sa pri zmene s.r.o. na akciovú spoločnosť premenia obchodné podiely na akcie? O akciách, ktoré nahradia obchodné podiely, rozhoduje projekt zmeny právnej formy. Zmluva o prevode podielov sa neuzatvára. Ten musí pre každého spoločníka určiť počet, menovitú hodnotu, formu, podobu a druh akcií, ktoré bude mať po zmene. Spoločnosť pritom nezaniká, len existuje v novej forme. Po zápise do obchodného registra treba akcie vydať, pri listinných akciách na meno odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitáru a pri zaknihovaných zaregistrovať emisiu.
  31. Prijímame do družstva nového člena. Musí sa zapísať do obchodného registra? Nie. Členovia družstva nepatria medzi údaje zapisované do obchodného registra. Prijatie nového člena sa preto do registra nehlási. Členstvo vzniká prijatím na základe písomnej prihlášky po zaplatení vstupného vkladu a družstvo ho zaznamená v zozname členov, ktorý vedie samo. Do registra sa oznamuje len zmena zapisovaných údajov, napríklad zapisovaného základného imania, štatutárneho orgánu alebo konečného užívateľa výhod.
  32. Člen odchádza z družstva. Koľko mu družstvo vyplatí a kedy? Odchádzajúci člen nemá nárok na vrátenie členského vkladu, ale na vyrovnací podiel. Ak stanovy neurčia inak, jeho výška závisí od splateného vkladu, počtu ukončených rokov členstva a čistého obchodného imania podľa účtovnej závierky za rok pred zánikom členstva, pričom sa neprihliada na nedeliteľný fond. Splatný je tri mesiace od schválenia tejto závierky. Stanovy môžu výpočet aj splatnosť upraviť inak, samotný nárok však vylúčiť nemôžu.
  33. Ručia členovia družstva za jeho dlhy? Nie. Družstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a členovia za ne veriteľom neručia. Stanovy však môžu určiť uhradzovaciu povinnosť, teda povinnosť členov prispieť družstvu do určitej výšky nad členský vklad na krytie strát, ak o tom rozhodne členská schôdza. Člen tiež musí splatiť celý členský vklad, ku ktorému sa zaviazal, a stanovy môžu pri strate jeho splatnosť urýchliť.
  34. Z akých dôvodov môže úrad odmietnuť registráciu občianskeho združenia? Úrad môže registráciu odmietnuť len z dôvodov uvedených v zákone. Zo stanov by muselo vyplývať, že ide o činnosť mimo pôsobnosti zákona o združovaní (napríklad zárobkovú alebo politickú), nútenie k členstvu či bránenie slobodne vystúpiť, nedovolené združenie alebo vykonávanie funkcie štátnych orgánov. Ak má návrh alebo stanovy vady, konanie sa vôbec nezačne. Na tie registrový úrad upozorní do 15 dní a kým ich prípravný výbor neodstráni, registrácia neprebehne.
  35. Kto môže za naše nové občianske združenie podpisovať zmluvy a žiadať o dotácie? Za združenie koná štatutárny orgán určený v stanovách. Údaje o ňom obsahuje už návrh na registráciu a zapisujú sa do registra mimovládnych neziskových organizácií. Do zápisu prvého štatutárneho orgánu koná v mene združenia splnomocnenec prípravného výboru. Od zápisu závisí aj prístup k verejným peniazom. Subjekt verejnej správy nesmie poskytnúť verejné prostriedky združeniu, ktoré tieto údaje v registri nemá.
  36. Môže naša firma založiť občianske združenie alebo byť jeho členom? Firma môže byť členom združenia. Zákon to výslovne pripúšťa. Návrh na registráciu však podávajú najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden je starší ako 18 rokov, preto firma potrebuje ľudí, ktorí združenie ako prípravný výbor založia. Združenie je samostatná právnická osoba a nie je určené na zárobkovú činnosť. Jeho väzbu na firmu treba upraviť v stanovách.
  37. Zakladáme j. s. a. po 17. 8. 2026. Musí zakladateľskú zmluvu spísať notár alebo ju môže autorizovať advokát? Stačí advokát. Do 16. augusta 2026 musela mať zakladateľská zmluva alebo listina j. s. a. formu notárskej zápisnice, novela zákonom č. 29/2026 Z. z. však toto osobitné pravidlo vypustila. Odvtedy podľa všeobecnej úpravy postačuje notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom. Obe formy sú rovnocenné. Samostatnú formu má akcionárska zmluva, ktorú zakladatelia často podpisujú v ten istý deň.
  38. Zakladáme s.r.o. traja. Ako nastaviť vesting, aby spoluzakladateľovi po predčasnom odchode nezostal celý podiel? Vesting sa v slovenskej s.r.o. nastavuje zmluvne, v písomnej dohode spoločníkov podľa § 66c Obchodného zákonníka. Zakladatelia dostanú podiely hneď a zaviažu sa, že kto odíde predčasne, prevedie nezarobenú časť podielu ostatným za vopred určenú cenu. Aby sa záväzok dal vykonať, musí s ním počítať aj spoločenská zmluva (prevod a rozdelenie podielu) a treba myslieť na formu prevodu, ktorá od 17. 8. 2026 vyžaduje notársku zápisnicu alebo autorizáciu advokátom.
  39. Zakladáme startup ako s.r.o. Stačí nám spoločenská zmluva, alebo potrebujeme aj dohodu zakladateľov? Pri startupe spravidla potrebujete oba dokumenty. Každý upravuje inú časť vzťahov vo firme. Spoločenská zmluva má zákonom daný obsah, ukladá sa do verejnej zbierky dokumentov a zaväzuje spoločnosť aj každého budúceho spoločníka. Dohoda zakladateľov podľa § 66c Obchodného zákonníka je neverejná a zaväzuje len tých, ktorí ju podpísali. Patrí do nej vesting, roly, práva k produktu a pravidlá rozchodu. Oba dokumenty treba pripraviť spoločne, aby si neprotirečili.
  40. Spoluzakladateľ naprogramoval prototyp ešte pred založením firmy. Komu kód patrí a ako ho dostať do spoločnosti? Kód patrí zakladateľovi ako autorovi, nie spoločnosti, ak ho nenapísal v rámci práce pre iného zamestnávateľa alebo objednávateľa. Pravidlo o zamestnaneckom diele sa voči spoločnosti neuplatní, lebo v čase vzniku kódu firma neexistovala a zakladateľ k nej nemal pracovný vzťah ani funkciu. Spoločnosť ho smie používať len so súhlasom autora. Potrebuje preto písomnú zmluvu o výhradnej licencii na všetky potrebné spôsoby použitia vrátane úprav, sublicencií a postúpenia licencie s vopred udeleným súhlasom autora.
  41. Obchodné meno si zarezervoval môj spoločník na seba. Môžeme pod ním zapísať našu s.r.o.? Áno, ak pri návrhu na zápis preukážete oprávnenie rezervované meno použiť. Zhoda s rezervovaným menom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 29/2026 Z. z. nie je prekážkou registrácie, keď navrhovateľ (pri s.r.o. všetci konatelia) takéto oprávnenie preukáže. Ustanovenie neurčuje konkrétnu listinu. Praktickým riešením je písomný súhlas žiadateľa o rezerváciu s použitím mena pre konkrétnu spoločnosť. Bez oprávnenia zostáva meno blokované, kým rezervácia nezanikne.
  42. Kedy si rezervovať obchodné meno, aby 60 dní stačilo na založenie s.r.o.? Až keď máte zakladateľské dokumenty takmer hotové. Rezervácia zaniká zápisom mena, najneskôr však 60 dní od doručenia potvrdenia, a jej predĺženie zákon neupravuje. Do tejto lehoty sa musí zmestiť podpis spoločenskej zmluvy v predpísanej forme, podanie návrhu aj samotná registrácia vrátane prípadných námietok. Dlhšia zákonná lehota na podanie návrhu na zápis rezerváciu nepredlžuje.

Nenašli ste svoju otázku? Položte nám ju — odpovieme e-mailom. Odpovede v poradni sú všeobecné informácie, nie právna služba.

Ďalšie oblasti poradne

Riešite niečo z tejto oblasti?

Opíšte nám, čo riešite. Ozveme sa spravidla do 24 hodín.

Odpoveď v poradni opisuje pravidlo, konzultácia rieši vašu situáciu. Pri každej téme vieme povedať, čo konkrétne treba urobiť a dokedy.

Objednať úvodnú konzultáciu Položiť vlastnú otázku
Osloviť advokáta