Právna poradňa · Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku

Môže za verejnú obchodnú spoločnosť konať iba jeden zo spoločníkov?

Právny stav k 12. 9. 2026

Stručná odpoveď

Zo zákona je štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti každý spoločník a každý môže za ňu konať samostatne. Spoločenská zmluva môže určiť spoločné konanie alebo poveriť konaním vo všetkých záležitostiach len niektorých spoločníkov. Štatutárnym orgánom sú potom iba poverení spoločníci. Oddelene od toho sa upravuje obchodné vedenie, teda rozhodovanie vo vnútri spoločnosti.

Verejná obchodná spoločnosť nemá konateľa ani predstavenstvo. Riadia ju priamo spoločníci, ktorým zákon dáva široké oprávnenia. To môže vyhovovať malému tímu, ktorého členovia si plne dôverujú.

Ak sa však jeden spoločník venuje obchodu, druhý odbornej práci a ďalší najmä poskytuje kapitál, zákonné rozdelenie právomocí im nemusí vyhovovať. V spoločenskej zmluve preto treba oddeliť konanie za spoločnosť navonok od rozhodovania o jej vnútornom chode.

Kto koná za spoločnosť navonok

Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.

— § 85 zákona č. 513/1991 Zb.

Zákon teda ponúka tri modely. Bez úpravy v zmluve môže každý spoločník podpisovať za spoločnosť sám. Zmluva môže určiť spoločné konanie, napríklad podpis dvoch spoločníkov pri každom úkone. Alebo môže konaním poveriť len jedného či niektorých spoločníkov a ostatní štatutárnym orgánom nebudú. Zvolený spôsob sa zapisuje do obchodného registra spolu so štatutárnym orgánom a spôsobom konania za spoločnosť (§ 9 písm. g) zákona č. 29/2026 Z. z.), takže ho vidia banky aj obchodní partneri.

Kto rozhoduje o vnútornom chode spoločnosti

Obchodné vedenie je iná otázka než podpisové právo. Ide o riadenie každodennej činnosti, teda o to, s kým spoločnosť uzavrie obchod, koho zamestná či čo nakúpi. Zo zákona je na obchodné vedenie oprávnený každý spoločník v rámci zásad, ktoré si spoločníci dohodli (§ 81 ods. 1). Spoločenská zmluva však môže obchodné vedenie zveriť iba vybraným spoločníkom:

Ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník jeden hlas.

— § 81 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.

Aj spoločník poverený obchodným vedením sa teda zodpovedá väčšine spoločníkov. Poverenie možno odvolať, ak sa na tom dohodnú ostatní spoločníci, pokiaľ zmluva neurčí inak. Ak poverený spoločník porušuje svoje povinnosti podstatným spôsobom, odníme mu poverenie súd na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, a to aj vtedy, keď bolo podľa zmluvy neodvolateľné (§ 81 ods. 3).

Aké práva majú ostatní spoločníci

Aj spoločník, ktorý nie je poverený obchodným vedením, má právo spoločnosť kontrolovať. Poverený spoločník ho musí na požiadanie informovať o všetkých záležitostiach spoločnosti a každý spoločník smie nahliadať do všetkých jej dokladov (§ 81 ods. 4). Nárok spoločnosti na splatenie vkladu alebo na náhradu škody voči inému spoločníkovi môže každý spoločník uplatniť v mene spoločnosti aj sám, ak ho spoločnosť už neuplatňuje (§ 81a ods. 1). Pri podstatnom porušení spoločenskej zmluvy niektorým spoločníkom môže súd na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť (§ 90).

Na čo myslieť v spoločenskej zmluve

Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou a na jej zmenu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon alebo zmluva neurčuje inak (§ 79). Neskoršia zmena rozdelenia právomocí teda závisí od súhlasu každého spoločníka vrátane toho, ktorý by o právomoc prišiel. Spôsob konania za spoločnosť, rozsah poverenia obchodným vedením, hlasovanie aj odvolanie poverenia preto dohodnite ešte pred podpisom. Pripravíme ich v rámci služby založenie verejnej obchodnej spoločnosti. Súvisí s tým aj ručenie spoločníka po odchode a čo sa stane, keď v spoločnosti zostane jediný spoločník.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Zakladáme j. s. a. po 17. 8. 2026. Musí zakladateľskú zmluvu spísať notár alebo ju môže autorizovať advokát? Stačí advokát. Do 16. augusta 2026 musela mať zakladateľská zmluva alebo listina j. s. a. formu notárskej zápisnice, novela zákonom č. 29/2026 Z. z. však toto osobitné pravidlo vypustila. Odvtedy podľa všeobecnej úpravy postačuje notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom. Obe formy sú rovnocenné. Samostatnú formu má akcionárska zmluva, ktorú zakladatelia často podpisujú v ten istý deň.
  2. Zakladáme s.r.o. traja. Ako nastaviť vesting, aby spoluzakladateľovi po predčasnom odchode nezostal celý podiel? Vesting sa v slovenskej s.r.o. nastavuje zmluvne, v písomnej dohode spoločníkov podľa § 66c Obchodného zákonníka. Zakladatelia dostanú podiely hneď a zaviažu sa, že kto odíde predčasne, prevedie nezarobenú časť podielu ostatným za vopred určenú cenu. Aby sa záväzok dal vykonať, musí s ním počítať aj spoločenská zmluva (prevod a rozdelenie podielu) a treba myslieť na formu prevodu, ktorá od 17. 8. 2026 vyžaduje notársku zápisnicu alebo autorizáciu advokátom.
  3. Zakladáme startup ako s.r.o. Stačí nám spoločenská zmluva, alebo potrebujeme aj dohodu zakladateľov? Pri startupe spravidla potrebujete oba dokumenty. Každý upravuje inú časť vzťahov vo firme. Spoločenská zmluva má zákonom daný obsah, ukladá sa do verejnej zbierky dokumentov a zaväzuje spoločnosť aj každého budúceho spoločníka. Dohoda zakladateľov podľa § 66c Obchodného zákonníka je neverejná a zaväzuje len tých, ktorí ju podpísali. Patrí do nej vesting, roly, práva k produktu a pravidlá rozchodu. Oba dokumenty treba pripraviť spoločne, aby si neprotirečili.
  4. Spoluzakladateľ naprogramoval prototyp ešte pred založením firmy. Komu kód patrí a ako ho dostať do spoločnosti? Kód patrí zakladateľovi ako autorovi, nie spoločnosti, ak ho nenapísal v rámci práce pre iného zamestnávateľa alebo objednávateľa. Pravidlo o zamestnaneckom diele sa voči spoločnosti neuplatní, lebo v čase vzniku kódu firma neexistovala a zakladateľ k nej nemal pracovný vzťah ani funkciu. Spoločnosť ho smie používať len so súhlasom autora. Potrebuje preto písomnú zmluvu o výhradnej licencii na všetky potrebné spôsoby použitia vrátane úprav, sublicencií a postúpenia licencie s vopred udeleným súhlasom autora.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a spravidla do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Spravidla do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta