Právna poradňa · Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku

Musí za verejnú obchodnú spoločnosť konať každý spoločník, alebo to môže robiť len jeden z nás?

Právny stav k 12. 9. 2026

Stručná odpoveď

Zo zákona je štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti každý spoločník a každý môže za ňu konať samostatne. Spoločenská zmluva to môže zmeniť: určiť, že spoločníci konajú spoločne, alebo konaním vo všetkých záležitostiach poveriť len niektorých z nich, a štatutárnym orgánom sú potom len oni. Oddelene od toho sa upravuje obchodné vedenie, teda rozhodovanie vo vnútri spoločnosti.

Pri verejnej obchodnej spoločnosti nie je konateľ ani predstavenstvo. Spoločnosť riadia priamo spoločníci a zákon im dáva široké oprávnenia, ktoré sa hodia pre malý tím s plnou dôverou. Keď sa však spoločníci rozdelia na toho, kto obchoduje, a toho, kto sa venuje odbornej práci, alebo keď pribudne spoločník, ktorý má do spoločnosti hlavne vložiť peniaze, zákonné nastavenie prestane zodpovedať skutočnosti. Spoločenská zmluva by preto mala rozlíšiť dve veci: kto koná za spoločnosť navonok a kto rozhoduje o jej chode vo vnútri.

Konanie navonok: štatutárny orgán

Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.

§ 85 zákona č. 513/1991 Zb.

Zákon teda ponúka tri modely. Bez úpravy v zmluve môže každý spoločník podpisovať za spoločnosť sám. Zmluva môže určiť spoločné konanie, napríklad podpis dvoch spoločníkov pri každom úkone. Alebo môže konaním poveriť len jedného či niektorých spoločníkov a ostatní štatutárnym orgánom nebudú. Zvolený model sa zapisuje do obchodného registra spolu so štatutárnym orgánom a spôsobom konania za spoločnosť (§ 9 písm. g) zákona č. 29/2026 Z. z.), takže ho vidia banky aj obchodní partneri.

Obchodné vedenie: rozhodovanie vo vnútri

Obchodné vedenie je iná otázka než podpisové právo. Ide o riadenie každodennej činnosti, teda o to, s kým spoločnosť uzavrie obchod, koho zamestná či čo nakúpi. Zo zákona je na obchodné vedenie oprávnený každý spoločník v rámci zásad, ktoré si spoločníci dohodli (§ 81 ods. 1). Zmluva ho však môže sústrediť:

Ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník jeden hlas.

§ 81 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.

Aj spoločník poverený obchodným vedením sa teda zodpovedá väčšine spoločníkov. Poverenie možno odvolať, ak sa na tom dohodnú ostatní spoločníci, pokiaľ zmluva neurčí inak. Ak poverený spoločník porušuje svoje povinnosti podstatným spôsobom, odníme mu poverenie súd na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, a to aj vtedy, keď bolo podľa zmluvy neodvolateľné (§ 81 ods. 3).

Práva spoločníkov, ktorí nevedú

Spoločník, ktorý nie je poverený, nestráca kontrolu. Poverený spoločník ho musí na požiadanie informovať o všetkých záležitostiach spoločnosti a každý spoločník smie nahliadať do všetkých jej dokladov (§ 81 ods. 4). Nárok spoločnosti na splatenie vkladu alebo na náhradu škody voči inému spoločníkovi môže každý spoločník uplatniť v mene spoločnosti aj sám, ak ho spoločnosť už neuplatňuje (§ 81a ods. 1). Pri podstatnom porušení spoločenskej zmluvy niektorým spoločníkom môže súd na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť (§ 90).

Na čo myslieť v spoločenskej zmluve

Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou a na jej zmenu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon alebo zmluva neurčuje inak (§ 79). Neskoršia zmena rozdelenia právomocí teda závisí od súhlasu každého spoločníka vrátane toho, ktorý by o právomoc prišiel. Model konania, rozsah poverenia obchodným vedením, spôsob hlasovania a pravidlá odvolania poverenia je preto rozumné dohodnúť pred podpisom. Pripravíme ich v rámci služby založenie verejnej obchodnej spoločnosti. Súvisiace otázky: ručenie spoločníka po odchode a čo sa stane, keď v spoločnosti zostane jediný spoločník.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Môže naša firma založiť občianske združenie alebo byť jeho členom? Členom združenia firma byť môže, zákon to výslovne pripúšťa. Návrh na registráciu však podávajú najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden je starší ako 18 rokov, preto firma potrebuje ľudí, ktorí združenie ako prípravný výbor založia. Združenie je samostatná právnická osoba, na zárobkovú činnosť nie je určené a jeho väzbu na firmu je potrebné nastaviť v stanovách.
  2. Zakladáme j. s. a. po 17. 8. 2026. Musí byť zakladateľská zmluva ešte u notára, alebo stačí advokát? Stačí advokát. Do 16. augusta 2026 musela mať zakladateľská zmluva alebo listina j. s. a. formu notárskej zápisnice, novela zákonom č. 29/2026 Z. z. však toto osobitné pravidlo vypustila. Odvtedy platí všeobecná úprava: notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom, obe formy sú rovnocenné. Samostatnú formu má akcionárska zmluva, ktorú zakladatelia často podpisujú v ten istý deň.
  3. Zakladáme s.r.o. traja. Ako nastaviť vesting, aby si spoluzakladateľ, ktorý po pár mesiacoch odíde, neodniesol celý podiel? Vesting sa v slovenskej s.r.o. nastavuje zmluvne, v písomnej dohode spoločníkov podľa § 66c Obchodného zákonníka. Zakladatelia dostanú podiely hneď a zaviažu sa, že kto odíde predčasne, prevedie nezarobenú časť podielu ostatným za vopred určenú cenu. Aby sa záväzok dal vykonať, musí s ním počítať aj spoločenská zmluva (prevod a rozdelenie podielu) a treba myslieť na formu prevodu, ktorá od 17. 8. 2026 vyžaduje notársku zápisnicu alebo autorizáciu advokátom.
  4. Zakladáme startup ako s.r.o. Stačí nám spoločenská zmluva, alebo potrebujeme aj dohodu zakladateľov? Pri startupe spravidla oboje, pretože každý dokument robí inú prácu. Spoločenská zmluva má zákonom daný obsah, ukladá sa do verejnej zbierky dokumentov a zaväzuje spoločnosť aj každého budúceho spoločníka. Dohoda zakladateľov podľa § 66c Obchodného zákonníka je neverejná a zaväzuje len tých, ktorí ju podpísali; patrí do nej vesting, roly, práva k produktu a pravidlá rozchodu. Oba dokumenty sa píšu naraz, aby si neprotirečili.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta