Členom združenia firma byť môže, zákon to výslovne pripúšťa. Návrh na registráciu však podávajú najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden je starší ako 18 rokov, preto firma potrebuje ľudí, ktorí združenie ako prípravný výbor založia. Združenie je samostatná právnická osoba, na zárobkovú činnosť nie je určené a jeho väzbu na firmu je potrebné nastaviť v stanovách.
Firmy zakladajú občianske združenia z rôznych dôvodov: chcú podporovať šport alebo kultúru v regióne, spojiť sa s inými firmami v odvetví alebo oddeliť neziskovú aktivitu od podnikania. Vtedy prichádza otázka, či môže združenie založiť priamo spoločnosť a akú kontrolu nad ním bude mať. Zákon o združovaní rozlišuje medzi členstvom, ktoré právnickej osobe otvára, a založením, ktoré zveruje občanom.
Členstvo právnickej osoby
Zákon s členstvom firiem výslovne počíta:
Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.
Práva a povinnosti člena upravujú stanovy (§ 3 ods. 3). Pri firme ako členovi je preto užitočné, aby stanovy určili, kto ju na členskej schôdzi zastupuje, aký hlas má a či môžu byť členmi len právnické osoby, len fyzické osoby, alebo obe skupiny. Zákon o združovaní nerieši ani to, čo sa stane s členstvom firmy, ak zanikne, zlúči sa s inou spoločnosťou alebo zmení vlastníka. Aj túto situáciu je preto vhodné výslovne upraviť v stanovách.
Kto podáva návrh na registráciu
Založenie je však vyhradené občanom. Návrh na registráciu podáva prípravný výbor:
Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov […].
Členovia prípravného výboru návrh podpisujú a uvádzajú svoje mená, rodné čísla a bydliská, preto nimi môžu byť len fyzické osoby. Ak združenie iniciuje firma, prípravný výbor tvoria spravidla jej spoločníci, konatelia alebo iní ľudia, ktorí s projektom súvisia. Firma sa členom stane po registrácii spôsobom, ktorý určia stanovy.
Kde má väzba na firmu hranice
Združenie je samostatná právnická osoba (§ 2 ods. 3) a zákon o združovaní sa nevzťahuje na združovanie na zárobkovú činnosť (§ 1 ods. 3 písm. b)). Ak by zo stanov vyplývalo, že združenie má slúžiť predovšetkým na podnikanie zakladajúcej firmy, môže ho registrový úrad posúdiť ako združovanie na zárobkovú činnosť a registráciu odmietnuť (§ 8 ods. 1 písm. a)). Cieľ činnosti preto musí byť vlastný a formulovaný tak, aby obstál aj bez odkazu na firmu.
Firma tiež nemôže združenie vlastniť tak, ako vlastní dcérsku spoločnosť. Nikto nesmie byť nútený k členstvu a zo združenia môže každý slobodne vystúpiť (§ 3 ods. 1). Vplyv firmy teda závisí od toho, ako stanovy nastavia orgány, voľbu štatutára a hlasovanie. Tieto pravidlá treba premyslieť pred podaním návrhu, pretože neskoršia zmena stanov vyžaduje rozhodnutie orgánov združenia a oznámenie registrovému úradu.
Pozor aj na názov. Nesmie byť zameniteľný s názvom právnickej osoby, ktorá už na Slovensku pôsobí (§ 6 ods. 4). Zákon z tohto pravidla nevyníma ani firmu, ktorá združenie iniciuje, preto je bezpečnejšie názov združenia od obchodného mena zreteľne odlíšiť.
Keď občianske združenie nie je správna forma
Register mimovládnych neziskových organizácií okrem združení eviduje aj nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a neinvestičné fondy (§ 2 ods. 2 zákona č. 346/2018 Z. z.). Každá z týchto foriem má vlastný zákon a iné pravidlá zakladania. Ak firma nechce budovať členskú základňu, ale chce vyčleniť majetok na určitý účel, je na mieste porovnať ich s občianskym združením skôr, než sa začnú písať stanovy.
Stanovy, ktoré čisto oddelia neziskovú činnosť od podnikania firmy a zároveň jej zabezpečia primeraný vplyv, pripravíme v rámci služby založenie občianskeho združenia. Ako prebieha samotná registrácia, opisujeme v článku registrácia občianskeho združenia.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
