Právna poradňa · Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku

Ako si komplementári a komanditisti rozdelia zisk spoločnosti?

Právny stav k 12. 9. 2026

Stručná odpoveď

Zisk komanditnej spoločnosti sa delí v dvoch krokoch. Najprv sa rozdelí medzi komplementárov a komanditistov v pomere určenom spoločenskou zmluvou. Ak zmluva pomer neurčuje, každej skupine patrí polovica. Komplementári si potom svoju časť delia rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov, ak zmluva neurčuje inak.

Komplementár do spoločnosti prináša prácu, riadenie a osobné ručenie, komanditista kapitál. Zákon tento rozdiel zohľadňuje a zisk delí v dvoch krokoch. Jeho pravidlá sa však použijú len vtedy, ak si spoločníci v spoločenskej zmluve nedohodnú iné rozdelenie. Ak sa na práci a vkladoch podieľajú nerovnomerne, zákonné rozdelenie nemusí zodpovedať ich očakávaniam.

Dva kroky podľa zákona

Prvý krok určuje, koľko zo zisku pripadne ktorej skupine spoločníkov:

Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.

— § 100 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.

Druhý krok rozdeľuje zisk vnútri každej skupiny:

Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.

— § 100 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.

Výsledok zákonného rozdelenia môže spoločníkov prekvapiť. Ak má spoločnosť dvoch komplementárov a jedného komanditistu a zmluva pomer neurčuje, komanditista dostane polovicu zisku sám a každý z komplementárov štvrtinu, bez ohľadu na to, koľko kto do spoločnosti vložil a koľko v nej odpracoval. Pri viacerých komanditistoch rozhoduje výška splateného vkladu, takže komanditista, ktorý mešká so splatením, dostáva menej, než by zodpovedalo vkladu určenému v zmluve.

Kto schvaľuje rozdelenie zisku

Obchodné vedenie patrí iba komplementárom (§ 97 ods. 1). V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov, pričom každý spoločník má jeden hlas, ak zmluva neurčí iný počet hlasov (§ 97 ods. 2 a 3). V spoločenskej zmluve preto výslovne určte, kto schvaľuje účtovnú závierku a rozdelenie zisku, akou väčšinou a či sa časť zisku ponechá v spoločnosti. Predídete tým sporu o právomoci spoločníkov.

Osobitné pravidlo o znášaní straty úprava komanditnej spoločnosti nemá. Na komanditnú spoločnosť sa primerane použije úprava verejnej obchodnej spoločnosti, podľa ktorej stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom, ak zmluva neurčí inak (§ 82 ods. 3 a 4), na právne postavenie komanditistov však zákon odkazuje na úpravu s. r. o. (§ 93 ods. 2). Ako sa strata premietne do postavenia komanditistu, preto zákon jednoznačne neurčuje a je bezpečnejšie upraviť to v zmluve výslovne.

Ako sa delí likvidačný zostatok

Rovnaký kľúč sa uplatní aj pri zrušení spoločnosti s likvidáciou. Každý spoločník má najprv nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Ak na to likvidačný zostatok nestačí, komanditisti majú pri vrátení vkladov prednosť. Čo zostane po vrátení vkladov, sa rozdelí podľa rovnakých zásad ako zisk (§ 104 ods. 1). Spoločenská zmluva môže aj tu určiť iný spôsob (§ 104 ods. 3), preto je vhodné pravidlo o delení zisku zosúladiť aj s rozdelením likvidačného zostatku.

Ako rozdelenie súvisí s daňami

Delenie zisku má priamy daňový dôsledok. Ak je komplementár fyzickou osobou, časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca naňho sa zahŕňa do jeho vlastného základu dane ako príjem z podnikania, a to v rovnakom pomere, v akom sa podľa spoločenskej zmluvy delí zisk pripadajúci na komplementárov, inak rovným dielom (§ 6 ods. 1 písm. d) a ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z.). V súlade s tým zákon o dani z príjmov považuje komanditnú spoločnosť za transparentný subjekt len v rozsahu príjmov zdaňovaných u komplementárov (§ 17j ods. 2). Ako sa v konkrétnom prípade zdaní časť pripadajúca komanditistom a či sa dohodnutý pomer oplatí, posúdi váš daňový poradca. My zabezpečíme, aby zmluva presne zachytávala vašu dohodu.

Ako postupovať

Pomer medzi skupinami spoločníkov, delenie vnútri skupín, pravidlá schvaľovania zisku a riešenie straty treba dohodnúť v spoločenskej zmluve už pri založení. Pripravíme ich v rámci služby založenie komanditnej spoločnosti. Súvisí s tým aj otázka, za čo ručí komanditista, pretože pomer zisku a rozsah rizika sa pri rokovaní so spoločníkmi posudzujú spolu.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Ručia členovia družstva za jeho dlhy? Nie. Družstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a členovia za ne veriteľom neručia. Stanovy však môžu určiť uhradzovaciu povinnosť, teda povinnosť členov prispieť družstvu do určitej výšky nad členský vklad na krytie strát, ak o tom rozhodne členská schôdza. Člen tiež musí splatiť celý členský vklad, ku ktorému sa zaviazal, a stanovy môžu pri strate jeho splatnosť urýchliť.
  2. Z akých dôvodov môže úrad odmietnuť registráciu občianskeho združenia? Úrad môže registráciu odmietnuť len z dôvodov uvedených v zákone. Zo stanov by muselo vyplývať, že ide o činnosť mimo pôsobnosti zákona o združovaní (napríklad zárobkovú alebo politickú), nútenie k členstvu či bránenie slobodne vystúpiť, nedovolené združenie alebo vykonávanie funkcie štátnych orgánov. Ak má návrh alebo stanovy vady, konanie sa vôbec nezačne. Na tie registrový úrad upozorní do 15 dní a kým ich prípravný výbor neodstráni, registrácia neprebehne.
  3. Kto môže za naše nové občianske združenie podpisovať zmluvy a žiadať o dotácie? Za združenie koná štatutárny orgán určený v stanovách. Údaje o ňom obsahuje už návrh na registráciu a zapisujú sa do registra mimovládnych neziskových organizácií. Do zápisu prvého štatutárneho orgánu koná v mene združenia splnomocnenec prípravného výboru. Od zápisu závisí aj prístup k verejným peniazom. Subjekt verejnej správy nesmie poskytnúť verejné prostriedky združeniu, ktoré tieto údaje v registri nemá.
  4. Môže naša firma založiť občianske združenie alebo byť jeho členom? Firma môže byť členom združenia. Zákon to výslovne pripúšťa. Návrh na registráciu však podávajú najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden je starší ako 18 rokov, preto firma potrebuje ľudí, ktorí združenie ako prípravný výbor založia. Združenie je samostatná právnická osoba a nie je určené na zárobkovú činnosť. Jeho väzbu na firmu treba upraviť v stanovách.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a spravidla do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Spravidla do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta