Právna poradňa · Založenie spoločnosti v ČR a na Slovensku

Máme pobočku v druhom štáte. Môže nás zákazník žalovať tam, alebo len v štáte, kde má firma sídlo?

Právny stav k 12. 9. 2026

Stručná odpoveď

Môže. Firmu so sídlom v Európskej únii možno podľa nariadenia Brusel I bis žalovať v štáte jej sídla, v sporoch týkajúcich sa činnosti pobočky však aj na súdoch podľa miesta pobočky. Stranou sporu je pritom vždy samotná firma, nie jej organizačná zložka alebo odštepný závod. V obchodných zmluvách pobočky možno príslušnosť súdu dohodnúť, pri spotrebiteľoch je však taká dohoda možná len výnimočne.

Slovenská s. r. o. má odštepný závod v Brne a jej brnianski obchodníci uzatvárajú zmluvy s českými odberateľmi. Česká akciová spoločnosť má organizačnú zložku v Bratislave a tá dodáva slovenským zákazníkom. Keď sa niektorá dodávka pokazí, zákazník sa pýta, či musí firmu žalovať v štáte jej sídla, alebo môže ísť na súd doma. Pre firmy so sídlom v Európskej únii to rozhoduje nariadenie Brusel I bis a pobočka v ňom má osobitné miesto.

Žalovaná je firma, nie pobočka

Organizačná zložka ani odštepný závod nemajú vlastnú právnu subjektivitu. Na Slovensku je zložka organizačným útvarom podniku (§ 7 ods. 1 Obchodného zákonníka), v Česku je pobočka časťou závodu podnikateľa (§ 503 ods. 1 českého občianskeho zákonníka). V civilnom konaní preto vystupuje vždy firma ako celok:

Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 61 zákona č. 160/2015 Z. z.

Pred českým súdom platí rovnaké pravidlo: spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má právnu osobnosť (§ 19 zákona č. 99/1963 Sb., občiansky súdny poriadok). Žalobu preto treba smerovať proti zriaďovateľovi a zložku v nej uviesť len ako miesto, odkiaľ spor pochádza. Rozsudok potom zaväzuje celú spoločnosť, nie iba majetok, ktorý slúži pobočke.

Kde možno firmu žalovať

Základným pravidlom je súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (čl. 4 ods. 1 nariadenia); u spoločnosti je to miesto registrovaného sídla, ústredia alebo hlavného miesta podnikateľskej činnosti (čl. 63 ods. 1). Pri pobočke nariadenie pridáva ďalšiu možnosť:

Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: […] 5. v sporoch týkajúcich sa činnosti organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky na súdoch podľa bydliska organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky;

čl. 7 bod 5 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012

Slovenskú firmu s odštepným závodom v Brne teda môže český odberateľ v spore o zmluvu, ktorú uzavrel závod, žalovať pred českým súdom. Rovnako českú firmu so zložkou v Bratislave môže slovenský zákazník žalovať na Slovensku. Pri zmluvách to často platí aj bez pobočky, pretože firmu možno žalovať aj podľa miesta zmluvného plnenia, pri tovare podľa miesta dodania a pri službách podľa miesta ich poskytnutia (čl. 7 bod 1).

Zamestnanci a spotrebitelia

Zamestnanci pobočky môžu zamestnávateľa žalovať okrem štátu jeho sídla aj na súdoch podľa miesta, kde alebo odkiaľ obvykle vykonávajú prácu (čl. 21 ods. 1). Pracovné spory ľudí zo zložky sa tak spravidla vedú v štáte, kde zložka pôsobí. Spotrebiteľ môže firmu, ktorá podniká v štáte jeho bydliska alebo tam svoju činnosť smeruje, žalovať na súdoch podľa svojho bydliska (čl. 17 a 18) a dohoda o inom súde je voči nemu možná len výnimočne, napríklad až po vzniku sporu (čl. 19).

Čo s tým urobiť

V zmluvách medzi podnikateľmi, ktoré pobočka uzatvára, sa oplatí príslušnosť súdu dohodnúť. Ak sa strany písomne dohodnú na súdoch určitého členského štátu, má právomoc tento súd, a to výlučne, ak sa nedohodli inak (čl. 25 ods. 1). Firma si tak môže zvoliť, či chce spory viesť v štáte sídla, alebo v štáte pobočky, a nečaká na to, kde ju protistrana zažaluje. Pri spotrebiteľoch s takou doložkou nerátajte, pri zamestnancoch počítajte so spormi v štáte, kde pracujú, a na konanie v štáte pobočky sa pripravte vopred, vrátane jazyka a doručovania.

Ako pobočku zriadiť a čo z jej postavenia vyplýva pre zodpovednosť materskej firmy, rozoberáme pri službách odštepný závod v Česku a organizačná zložka na Slovensku. Ako advokáti zapísaní v Českej aj Slovenskej advokátskej komore pripravíme zmluvnú dokumentáciu pobočky pre obe strany hranice.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Musí byť vedúci nášho odštepného závodu v Česku zároveň odpovedným zástupcom pre živnosť? Ak živnosť vyžaduje odbornú spôsobilosť, áno, pokiaľ ju vedúci spĺňa. Český živnostenský zákon ukladá zahraničnej právnickej osobe ustanoviť za odpovedného zástupcu vedúceho odštepného závodu umiestneného v Česku; inú osobu môže ustanoviť len vtedy, keď to z vedúceho nejde. Pri voľných živnostiach odpovedný zástupca potrebný nie je, každá prevádzka však musí mať osobu zodpovednú za jej činnosť.
  2. Presúvame činnosť organizačnej zložky do novej s.r.o. Prejdú zamestnanci automaticky a čo musíme splniť? Áno. Ak nová s.r.o. preberá podnik zložky alebo jeho časť ako hospodársku jednotku, prechádzajú na ňu práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo zákona a nové pracovné zmluvy netreba. Zahraničná firma aj nová spoločnosť však musia zamestnancov, prípadne ich zástupcov, písomne informovať najneskôr mesiac pred prechodom. Ak sa zamestnancovi majú prevodom zásadne zmeniť pracovné podmienky a nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou a patrí mu odstupné.
  3. Zakladáme slovenskú s.r.o., ktorá prevezme našu organizačnú zložku. Má podnik zložky kúpiť, alebo ho do nej vložiť ako vklad? Oboje je možné a v oboch prípadoch prechádzajú na novú spoločnosť majetok, zmluvy aj zamestnanci. Kúpa od vlastnej materskej firmy však podlieha osobitným pravidlám: pri protihodnote aspoň 10 % základného imania treba znalecký posudok, zmluva je účinná až po uložení do zbierky a počas prvých dvoch rokov ju musí vopred schváliť valné zhromaždenie. Vklad podniku do základného imania nevyžaduje peniaze na kúpnu cenu, musí však byť uvedený v zakladateľskej listine, ocenený znalcom a splatený pred zápisom základného imania.
  4. Musí sa zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti po novom spisovať u notára? Nie nevyhnutne. Novela zákonom č. 29/2026 Z. z. od 17. augusta 2026 vypustila osobitné pravidlo, podľa ktorého sa zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti musela vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice, a odvtedy platí všeobecné pravidlo pre obchodné spoločnosti: notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom. Notár zostáva nevyhnutný pri ustanovujúcom valnom zhromaždení, ak sa akcie upisujú na základe výzvy, a pri neskorších zmenách stanov.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.