Naše akcie sú založené v banke. Môžeme ich založiť ďalšiemu veriteľovi alebo predať?

Spoločnosť potrebuje ďalšie financovanie a nový veriteľ chce zabezpečenie. Jediné, čo akcionári ponúknuť môžu, sú akcie, ktoré však už ležia v zálohu pre banku. Alebo sa objaví kupec na celý balík a otázka znie, či sa dá predať, kým úver nie je splatený. Na obe situácie dáva zákon o cenných papieroch iné odpovede než všeobecná úprava záložného práva.

Druhé záložné právo k tým istým akciám nevznikne

Občiansky zákonník s viacerými záložnými právami k jednému zálohu počíta a rieši ich poradie (§ 151k ods. 1). Zmluva o založení cenných papierov sa ním však spravuje len vtedy, ak zákon o cenných papieroch neustanovuje inak (§ 48 ods. 1), a ten obsahuje výslovný zákaz:

Predmetom zmluvy o založení cenných papierov nemôžu byť cenné papiere, ktoré sú založené.

— § 48 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.

Druhé záložné právo v poradí za bankou teda pri cenných papieroch nie je k dispozícii. Do úvahy prichádzajú iné riešenia. V registri záložných práv sa zapisuje množstvo alebo objem založených cenných papierov (§ 47 ods. 1 písm. f)), preto ak banka nemá v zálohu všetky akcie, možno novému veriteľovi založiť tie, ktoré voľné zostali, ak to zmluvy s bankou nevylučujú. Ak banka súhlasí s uvoľnením časti akcií zo zálohu, zmena záložného práva sa zaregistruje v registri záložných práv (§ 46 ods. 1 a § 50 ods. 4) a uvoľnené akcie možno následne založiť novému veriteľovi. Ak nové financovanie poskytuje tá istá banka, prichádza do úvahy aj zmena existujúceho záložného práva, napríklad rozšírenie zabezpečenej pohľadávky. Ak stanovy podmieňujú prevod akcií na meno súhlasom spoločnosti, treba súhlas aj na každé nové záložné právo, inak nevznikne (§ 156 ods. 11 Obchodného zákonníka).

Predaj založených akcií

Predaj založených akcií zákon nevylučuje, záložné právo sa však predajom nestratí:

Pri nakladaní so založeným cenným papierom pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak […]

— § 51 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.

Kupujúci teda nadobudne akcie zaťažené zálohom a záložca s nadobúdateľom sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv; za škodu z porušenia tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne. So založenými cennými papiermi navyše nemožno uzatvárať anonymné obchody (§ 51 ods. 4), s výnimkou predaja, ktorý pri nesplatení pohľadávky robí záložný veriteľ (§ 51 ods. 5).

Pri zaknihovaných akciách predaj veľmi často zablokuje pozastavenie práva nakladať. Záložný veriteľ môže dať príkaz na jeho registráciu, ak to vyplýva zo záložnej zmluvy (§ 28 ods. 3 písm. d)). Kým pozastavenie trvá, majiteľ nie je oprávnený uzavrieť zmluvu o kúpe či darovaní cenného papiera (§ 28 ods. 7) a depozitár ani člen registráciu prevodu nevykonajú (§ 28 ods. 8). Ako tento nástroj funguje, vysvetľuje otázka o pozastavení práva nakladať.

Ako to riešiť prakticky

Pri predaji je najčistejšie dohodnúť sa s bankou vopred: časť kúpnej ceny pôjde na splatenie úveru, banka dá príkaz na zrušenie pozastavenia (§ 28 ods. 9) a na registráciu zániku záložného práva (§ 50 ods. 5) a prevod sa zaregistruje už na nezaťažené akcie. Poradie týchto krokov patrí do kúpnej zmluvy aj do harmonogramu vyrovnania. Pri novom financovaní treba najprv zistiť, koľko akcií je v zálohu, čo presne zabezpečuje existujúce záložné právo a či zmluva s bankou nezakazuje ďalšie zaťaženie; o registri a jeho obsahu píšeme v otázke záložné právo na akcie.

Existujúcu záložnú dokumentáciu prejdeme a navrhneme, ako zabezpečiť nového veriteľa v rámci služby záložné právo k cenným papierom. Ak ide o predaj, nadväzuje na to prevod akcií s harmonogramom, v ktorom sa splatenie úveru, zánik zálohu a registrácia prevodu stretnú v správnom poradí.