Podať ho môžete, ak je dlžník v úpadku a zákonné podmienky viete doložiť. Na Slovensku treba spravidla pohľadávku preukázať listinou, ktorú zákon vymenúva, označiť ďalšieho veriteľa a vopred zaplatiť preddavok. V Česku treba s návrhom zložiť zálohu na náklady konania. Návrh nie je nástroj na vymoženie jednej faktúry od platobne schopného odberateľa. Ak dlžník osvedčí, že je platobne schopný, hrozí navrhovateľovi zodpovednosť za škodu, v Česku aj pri odmietnutí návrhu jeho vinou a pri zjavne bezdôvodnom návrhu aj pokuta.
Odberateľ mesiace neplatí, výzvy ignoruje a veriteľ zvažuje návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon však návrh veriteľa viaže na úpadok dlžníka, nie na samotnú nezaplatenú faktúru. Navrhovateľ musí podmienky doložiť listinami, zaplatiť preddavok alebo zálohu a ak návrh neobstojí, nesie riziko náhrady škody. Slovenské a české pravidlá sa v podstatných bodoch líšia.
Čo musí veriteľ doložiť na Slovensku
Veriteľ môže podať návrh len proti právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi (§ 11 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Musí pritom môcť odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka:
[…] Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
V návrhu treba uviesť skutočnosti, z ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, a označiť vlastnú pohľadávku aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou, obe 90 dní po lehote splatnosti. Bežný obchodný veriteľ svoju pohľadávku doloží jednou z týchto listín (§ 12 ods. 2 písm. a) až c)):
- písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
- vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno vykonať exekúciu,
- pri dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou, potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávku účtujete v súlade s účtovnými predpismi.
Faktúra ani uznanie bez overeného podpisu teda samy nestačia. Výnimka platí, ak sa úpadok dlžníka predpokladá preto, že v Obchodnom vestníku vyšlo oznámenie podľa osobitného predpisu, napríklad upovedomenie o zastavení exekúcie proti právnickej osobe pre nemajetnosť. Vtedy veriteľ tieto listiny ani ďalšieho veriteľa neuvádza (§ 11 ods. 3 a § 12 ods. 3). Ešte pred podaním návrhu treba na účet súdu zaplatiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu (§ 13 ods. 1).
Čo nasleduje po podaní návrhu na Slovensku
Začatím konkurzného konania sa dlžník musí obmedziť na bežné právne úkony a exekúcie na jeho majetok sa prerušujú (§ 14 ods. 5). Súd potom dlžníka vyzve, aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, a ak to neurobí, vyhlási konkurz (§ 19 ods. 1). Ak dlžník do vyhlásenia konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konania, súd konanie zastaví (§ 17 ods. 1).
Ak súd konanie zastaví preto, že dlžník osvedčil platobnú schopnosť, veriteľ zodpovedá dlžníkovi aj ďalším osobám za škodu spôsobenú účinkami začatia konania, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Rovnako zodpovedá štatutár, ktorý o podaní návrhu rozhodol (§ 11 ods. 4). Ak majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, súd konanie zastaví, ibaže niektorý účastník zloží preddavok na úhradu nákladov konkurzu (§ 20 ods. 1 a 2). Po vyhlásení konkurzu sa pohľadávka uplatňuje prihláškou (§ 28 ods. 1), ako opisuje otázka ako a dokedy prihlásiť pohľadávku do konkurzu.
Insolvenčný návrh v Česku
Český insolvenčný zákon (zákon č. 182/2006 Sb.) pokladá dlžníka za úpadcu, ak má viac veriteľov, peňažné záväzky viac ako 30 dní po splatnosti a tieto záväzky nie je schopný plniť (§ 3 ods. 1). Dlžník, ktorý je právnickou osobou alebo podnikateľom, je v úpadku aj vtedy, ak je predlžený (§ 3 ods. 4).
Veriteľ musí doložiť splatnú pohľadávku a k návrhu pripojiť jej prihlášku. Ak je dlžník právnickou osobou a veriteľ vedie účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, pohľadávku doloží jednou z listín, ktoré zákon vymenúva, napríklad uznaním dlžníka s overeným podpisom, vykonateľným rozhodnutím alebo potvrdením audítora, súdneho znalca či daňového poradcu, že o nej účtuje (§ 105 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb.). Súd návrh zamietne, ak nie je osvedčené, že splatnú pohľadávku má navrhovateľ a aspoň jedna ďalšia osoba. Za ňu sa nepovažuje ten, na koho navrhovateľ pohľadávku alebo jej časť previedol v posledných 6 mesiacoch pred podaním návrhu alebo po začatí konania (§ 143 ods. 2).
S návrhom proti právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, treba zložiť zálohu na náklady konania 50 000 Kč, proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, 10 000 Kč (§ 108 ods. 1).
Zjavne bezdôvodný návrh súd odmietne, napríklad ak ním navrhovateľ zjavne sleduje zneužitie svojich práv na úkor dlžníka. Môže mu uložiť pokutu do 500 000 Kč a nový návrh proti tomu istému dlžníkovi možno podať najskôr 6 mesiacov od právoplatnosti odmietnutia, ak nebol odmietnutý len pre nezaplatenú zálohu (§ 128a zákona č. 182/2006 Sb.). Ak bol návrh odmietnutý alebo konanie zastavené vinou navrhovateľa, zodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ktorú začatie konania spôsobilo, a v pochybnostiach sa jeho vina predpokladá. Nárok môže vzniknúť aj pri zamietnutí návrhu, nie však vtedy, ak bol zamietnutý napríklad preto, že dlžník po podaní zaplatil alebo sa s veriteľmi dohodol. Za navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, spravidla ručia aj členovia štatutárneho orgánu (§ 147 ods. 1 až 3).
S čím pomôžeme
Posúdime podklady a odporučíme, či podať návrh na konkurz, alebo zvoliť žalobu, platobný rozkaz či exekúciu. Postup navrhneme v rámci vymáhania pohľadávok, pri českom dlžníkovi v službe vymáhanie pohľadávok v Českej republike. Pošlite nám faktúry, výzvy a všetko, čo viete o ďalších veriteľoch dlžníka.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 3. 10. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
