Právna poradňa · IT, softvér a e-shopy

Čo musíme splniť, aby boli kamery v predajni a na pracovisku legálne?

Právny stav k 29. 8. 2026

Stručná odpoveď

Kamerový systém je legálny vtedy, keď má vopred zdokumentovaný právny základ — spravidla oprávnený záujem podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR — a splnenú informačnú povinnosť voči každému, kto do záberu vstupuje. Balančný test, ktorý váš záujem porovná so zásahom do súkromia, musí existovať skôr, ako kamery spustíte. Na pracovisku k tomu pribúda § 13 ods. 4 Zákonníka práce: kontrolný mechanizmus treba vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov a zamestnancov o ňom informovať.

Kamera nad pokladňou, v sklade a na chodbe je dnes bežná výbava predajne. Právne však nejde o jedno rozhodnutie, ale o dve. Kamerový systém musí obstáť podľa GDPR voči každému, kto do záberu vstúpi, a na pracovisku navyše podľa Zákonníka práce voči vlastným zamestnancom.

Právnym základom je spravidla oprávnený záujem, nie súhlas

Súhlas od každého zákazníka by bol v predajni nepoužiteľný a väčšinou ani nie je potrebný. Európsky výbor pre ochranu údajov v usmerneniach 3/2019 k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení počíta pri kamerách predovšetkým s oprávneným záujmom prevádzkovateľa podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679 (GDPR); súhlas prichádza do úvahy len výnimočne. Oprávnený záujem môže byť právny, hospodársky aj nemajetkový — typicky ochrana majetku pred krádežou a vandalizmom a bezpečnosť osôb.

Balančný test musí existovať skôr, ako kamery spustíte

Oprávnený záujem treba pred použitím kamier posúdiť. Návod na takéto posúdenie dáva metodika českého úradu na ochranu osobných údajov ku kamerovým systémom z februára 2024 — a keďže obe krajiny aplikujú to isté nariadenie, jej logika poslúži aj na Slovensku. Posúdenie, pre ktoré sa vžil názov balančný test, sa robí a dokumentuje ešte pred začatím spracúvania. Prvým krokom je doloženie reálneho ohrozenia: história krádeží, vlámaní či poškodzovania tovaru, nie všeobecný pocit rizika. Nasleduje otázka, či rovnaký účel nedosiahnete miernejším opatrením, a napokon pomeriavanie vášho záujmu so zásahom do súkromia ľudí v zábere.

S tým súvisí minimalizácia podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR: kamery mieria na pokladňu, vstup a regály, nie do šatní, na toalety ani na celý chodník pred predajňou, a záznam sa uchováva len nevyhnutný čas. Pri systematickom monitorovaní verejne prístupných miest vo veľkom rozsahu vyžaduje čl. 35 ods. 3 písm. c) GDPR aj posúdenie vplyvu na ochranu údajov.

Informačná povinnosť má dve vrstvy

Usmernenia EDPB pracujú s vrstveným informovaním. Prvou vrstvou je varovné označenie umiestnené tak, aby si ho človek všimol skôr, než do monitorovaného priestoru vstúpi, s najdôležitejšími údajmi o spracúvaní. Druhou vrstvou sú úplné informácie, ktoré musia byť ľahko dostupné — napríklad pri pokladni alebo na webe. Kameru bez označenia pri kontrole ťažko obhájite, aj keby balančný test inak sedel.

Na pracovisku pribúda § 13 Zákonníka práce

Voči zamestnancom GDPR nestačí. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) pripúšťa monitorovanie pracoviska len z vážnych dôvodov a ukladá osobitný postup:

Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje […] bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.

§ 13 ods. 4 Zákonníka práce

Ak u vás zástupcovia zamestnancov nepôsobia, zamestnávateľ môže podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce konať samostatne; povinnosť vopred informovať zamestnancov o rozsahu, spôsobe a dobe kontroly však zostáva. V praxi sa oboje spája do internej smernice o monitorovaní, ktorá je zároveň dokladom pre kontrolu. Širšie povinnosti pri spracúvaní údajov sme rozobrali v otázke aké povinnosti máme podľa GDPR.

S čím vieme pomôcť

Balančný test, informačné texty a nastavenie doby uchovávania pripravíme v rámci služby GDPR a ochrana osobných údajov. Smernicu o monitorovaní a prerokovanie so zástupcami zamestnancov pokryjú interné predpisy a smernice. Ak spracúvate údaje vo väčšom rozsahu, posúdime aj to, či potrebujete zodpovednú osobu.

Ak kamery už bežia a dokumentácia k nim neexistuje, ozvite sa skôr, než príde podnet nespokojného zamestnanca alebo zákazníka.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 29. 8. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Ako máme správne uvádzať zľavy? Čo je najnižšia cena za posledných 30 dní? V každom oznámení o znížení ceny tovaru musíte uviesť predchádzajúcu cenu — a tou je najnižšia cena, za ktorú ste tovar predávali v období 30 dní pred zľavou (§ 7 zákona č. 108/2024 Z. z.). Zľava sa navyše musí počítať práve z nej, nie z bežnej ceny spred akcie. SOI pravidlo aktívne kontroluje na predajniach aj v e-shopoch: pýta si cenovú evidenciu a porovnáva ju s cenovkami, prečiarknutá cena, ktorá nesedí s históriou, znamená pokutu.
  2. Predávame online kurzy. Môžeme mať v podmienkach, že kurzovné je nevratné? Nie v takejto podobe. Zákazník, ktorý je spotrebiteľ, má pri kúpe na diaľku právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní a vopred sa ho nemôže vzdať — veta v podmienkach je preto neplatná a navyše pokutovateľná. Zákon však predajcom digitálneho obsahu ponúka legálnu cestu: právo na odstúpenie zaniká začatím dodávania, ak zákazník výslovne súhlasil, vyhlásil, že o strate práva vie, a dostal o tom potvrdenie. Rieši sa to teda checkoutom, nie vetou v obchodných podmienkach.
  3. Musíme overovať recenzie na našom e-shope? Overovať recenzie nemusíte — povinnosť je informačná, nie overovacia. Ak na webe recenzie zobrazujete, musíte uviesť, či a akým spôsobom zabezpečujete, že pochádzajú od skutočných zákazníkov; ak ich neoverujete, stačí to priznať. Hranicou je pravdivosť: označiť recenzie ako overené bez reálnych opatrení alebo zverejňovať objednané hodnotenia je nekalá obchodná praktika. Rovnaká logika platí na Slovensku aj v Česku.
  4. Do koľkých dní musíme vybaviť reklamáciu a čo keď lehotu zmeškáme? Pri tovare musí predávajúci vec opraviť alebo vymeniť v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od vytknutia vady; dlhšie smie trvať len z objektívneho dôvodu, ktorý predávajúci nevie ovplyvniť. Rovnaký strop platí pre lehotu uvádzanú v potvrdení o vytknutí vady aj pre odstránenie vady služby. Ak lehota márne uplynie, kupujúci môže žiadať primeranú zľavu alebo od zmluvy odstúpiť — a orgán dohľadu môže proces vybavovania pokutovať bez ohľadu na to, či vada naozaj existovala.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta