Právna poradňa · Predaj spoločnosti a M&A

Platí nová spoločnosť vzniknutá fúziou minimálnu daň už za prvý rok?

Právny stav k 9. 8. 2026

Stručná odpoveď

Áno. Oslobodenie novovzniknutého daňovníka od minimálnej dane sa výslovne nevzťahuje na daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie. Nástupnícka spoločnosť vzniknutá splynutím alebo rozštiepením teda minimálnu daň platí už za obdobie, za ktoré podáva prvé daňové priznanie. Za obdobie kratšie ako dvanásť mesiacov sa počíta pomerne.

Pravidlo a jeho výnimka

Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia než ustanovená výška minimálnej dane alebo za ktoré vykázal daňovú stratu.

Zákon z nej vyníma viacero skupín daňovníkov. Prvou je novovzniknutý daňovník. Podľa § 46b ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov minimálnu daň neplatí:

daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie

Výnimka sa týka práve nástupníckych spoločností. Spoločnosť vzniknutá pri splynutí alebo rozštiepení splynutím je síce novovzniknutým daňovníkom, oslobodenie sa však na ňu nevzťahuje. Minimálnu daň platí už za prvé obdobie.

Daň treba plánovať aj pri strate

Pri plánovaní premeny sa prirodzene počíta s tým, že nová spoločnosť „štartuje z nuly“ a prvý rok nemá daňové povinnosti nad rámec bežných. Pri minimálnej dani to neplatí.

Efekt je najviditeľnejší tam, kde nástupnícka spoločnosť v prvom období ešte nemá zisk, napríklad preto, že prebieha integrácia, alebo preto, že rozhodný deň bol nastavený tak, že prvé zdaňovacie obdobie je krátke. Daňová povinnosť aj tak vznikne.

Výška minimálnej dane

Výška minimálnej dane závisí od zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie. Podľa § 46b ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2026:

Zdaniteľné príjmy (výnosy)Minimálna daň
neprevyšujúce 50 000 eur340 eur
nad 50 000 do 250 000 eur960 eur
nad 250 000 do 500 000 eur1 920 eur
nad 500 000 do 5 000 000 eur3 840 eur
nad 5 000 000 eur11 520 eur

Posledné pásmo doplnil konsolidačný balíček, teda zákon č. 261/2025 Z. z., ktorý zároveň rozdelil pôvodné najvyššie pásmo. Do konca roka 2025 boli pásma štyri a najvyššie z nich znelo jednoducho „prevyšujúce sumu 500 000 eur“. Nová úprava sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026.

Krátke zdaňovacie obdobie sa počíta pomerne

Za zdaňovacie obdobie kratšie ako dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň vypočíta ako súčin jednej dvanástiny minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov tohto obdobia (§ 46b ods. 6).

Pri premenách sú krátke obdobia bežné, pretože sa viažu na rozhodný deň. Voľba rozhodného dňa tak ovplyvňuje aj výšku minimálnej dane.

Možnosť započítať zaplatenú minimálnu daň

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní možno započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane (§ 46b ods. 5).

Pozor však na to, že nárok na zápočet zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu do konkurzu alebo do likvidácie (§ 46b ods. 8). Ak teda spoločnosť s nevyužitým zápočtom vstúpi do fúzie, hodnota tohto zápočtu zaniká a na nástupcu neprechádza. Pri previerke cieľovej spoločnosti sa preto na nevyužité zápočty pýtame a do ceny sa nezapočítavajú ako aktívum.

Kto minimálnu daň neplatí

Popri novovzniknutom daňovníkovi (s uvedenou výnimkou) ju podľa § 46b ods. 7 neplatí najmä daňovník za obdobia počas likvidácie a počas konkurzu, daňovník, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, registrovaný sociálny podnik, pozemkové spoločenstvo za zákonom vymedzených podmienok a daňovník počnúc obdobím, v ktorom mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti.

Minimálna daň sa znižuje na polovicu u daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov (§ 46b ods. 3).

Na čo myslieť pri plánovaní premeny

  • Nástupnícka spoločnosť vzniknutá splynutím alebo rozštiepením splynutím s minimálnou daňou počíta od začiatku.
  • Voľba rozhodného dňa ovplyvňuje dĺžku prvého zdaňovacieho obdobia, a tým aj výšku minimálnej dane.
  • Nevyužitý zápočet minimálnej dane zanikajúcej spoločnosti prepadá. Pri oceňovaní cieľovej spoločnosti s ním nerátajte.

S čím vieme pomôcť

Fúzie, rozdelenie aj odštiepenie pripravujeme v rámci služby fúzie a akvizície, vrátane projektu premeny a načasovania rozhodného dňa. Alternatívu v podobe likvidácie spoločnosti porovnávame pred výberom postupu. Jej daňové dôsledky sa od premeny líšia.

Sme advokáti, nie daňoví poradcovia. Termíny a štruktúru premeny navrhneme so znalosťou týchto dôsledkov, výpočet dane necháme na daňového poradcu.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 9. 8. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Môžem byť správcom vlastného zvereneckého fondu? Áno, pri českom zvereneckom fonde. Fond však musí mať aj ďalšieho správcu, ktorým je tretia osoba. Zakladateľ a tento správca musia právne konať spoločne. To isté platí, ak má byť správcom príjemca plnení. Správcom môže byť každý svojprávny človek, právnická osoba len vtedy, ak to stanoví zákon. Odmenu, rozhodovanie a zodpovednosť správcov je vhodné upraviť v štatúte.
  2. Kto kontroluje správcu zvereneckého fondu a čo robiť, keď nedodržiava štatút? Dohľad nad správou českého zvereneckého fondu vykonáva zakladateľ a osoba označená za príjemcu plnení, prípadne ďalšie osoby, ak to určí štatút. Môžu žiadať kontrolu dokladov o fonde, vyúčtovanie, správu alebo inú informáciu. Ak správca porušuje štatút, zakladateľ, príjemca alebo iná osoba s právnym záujmom môže navrhnúť súdu, aby správcovi určité konanie uložil alebo zakázal, prípadne ho odvolal a vymenoval nového.
  3. Ochráni zverenecký fond majetok pred veriteľmi? Zverenecký fond neposkytuje spoľahlivú ochranu pred veriteľmi. Po jeho vzniku majetok síce nepatrí zakladateľovi, veriteľ však môže žalobou odporovať vyčleneniu, ktoré ukracuje jeho vymáhateľnú pohľadávku. Český zákon to pri úmysle ukrátiť veriteľov pripúšťa až päť rokov spätne, pri bezodplatných úkonoch dva roky. Správca, zakladateľ aj príjemca, ktorí sa zúčastnia na úmyselnom poškodení práv veriteľa, sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
  4. Je zverenecký fond verejný? Čo sa zapisuje do evidencie zvereneckých fondov? Údaje o českom zvereneckom fonde sú verejné len čiastočne. Verejnosť vidí najmä označenie, účel, identifikačné číslo a dátum vzniku fondu a obmedzené údaje o správcovi. Údaje o zakladateľovi, príjemcoch plnení a ďalších osobách s dohľadom sa bez ich súhlasu nezverejňujú a úplný výpis dostane len správca, osoba s právnym záujmom a zákonom vymenované orgány. Zmeny musí správca navrhnúť na zápis bez zbytočného odkladu.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a spravidla do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Spravidla do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta