Pre rodinný majetok v Česku sa môže hodiť zverenecký aj nadačný fond a rozhodujú ciele rodiny. Nadačný fond je právnická osoba so správnou radou a dozornou radou alebo revízorom, vzniká zápisom do verejného nadačného registra a jeho majetok nemožno zastaviť na zabezpečenie dlhu. Zverenecký fond právnickou osobou nie je, majetok v ňom spravuje správca podľa štatútu a údaje o zakladateľovi a príjemcoch sa bez ich súhlasu nezverejňujú.
Pri usporiadaní rodinného majetku v Česku sa popri zvereneckom fonde (svěřenský fond) zvažuje aj nadačný fond (nadační fond). Oba nástroje stoja na vyčlenení majetku na určitý účel, český zákon ich však konštruuje odlišne. Z toho vyplývajú rozdiely v rozhodovaní, kontrole a verejnosti údajov.
V čom je hlavný rozdiel?
Nadačný fond je právnická osoba, konkrétne fundácia vytvorená majetkom vyčleneným na určitý účel, kým zverenecký fond je oddelené vlastníctvo majetku, ktorý spravuje správca, a právnickou osobou nie je (§ 303 a § 1448 českého občianskeho zákonníka). Nadačný fond preto koná prostredníctvom svojich orgánov a majetok patrí jemu, zatiaľ čo za zverenecký fond koná správca vlastným menom na účet fondu. Nadačný fond sa zakladá zakladacou listinou alebo zriadením pre prípad smrti a vzniká dňom zápisu do verejného registra (§ 395 a § 397 zákona č. 89/2012 Sb.).
| Nadačný fond | Zverenecký fond | |
|---|---|---|
| Právna povaha | právnická osoba, fundácia | oddelené a nezávislé vlastníctvo, nie právnická osoba |
| Založenie | zakladacia listina alebo zriadenie pre prípad smrti | zmluva so správcom alebo zriadenie pre prípad smrti |
| Vznik | dňom zápisu do nadačného registra | dňom zápisu do evidencie zvereneckých fondov |
| Kto rozhoduje | správna rada | správca fondu |
| Kontrola | dozorná rada alebo revízor | zakladateľ, príjemcovia a osoby určené štatútom, na návrh súd |
| Verejnosť údajov | verejný register vrátane údajov o zakladateľovi, pri fonde na podporu zakladateľa alebo blízkych osôb sa niektoré údaje na návrh zneprístupnia | údaje o zakladateľovi a príjemcoch sa bez súhlasu nezverejňujú |
| Zabezpečenie dlhu | majetok nemožno zastaviť ani inak použiť na zabezpečenie dlhu | výslovný zákaz v zákone nie je, obmedzenia môže určiť štatút |
| Koniec | zrušenie s likvidáciou, ak nie je trvale možné plniť účel, alebo súdom | koniec správy uplynutím doby, dosiahnutím účelu alebo rozhodnutím súdu |
Ustanovenia k tabuľke: nadačný fond upravujú § 303 a § 394 až 401, zverenecký fond § 1448 až 1474 českého občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.); zápis do registrov a prístup k údajom § 34 a § 65e českého zákona č. 304/2013 Sb.
Kedy môže byť vhodnejší nadačný fond?
Nadačný fond môže vyhovovať rodine, ktorá chce rozhodovanie zveriť kolektívnemu orgánu, správnej rade, a kontrolu dozornej rade alebo revízorovi, ktorých prvých členov a spôsob konania určuje už zakladateľské právne konanie (§ 396 ods. 1 písm. e) a f) českého občianskeho zákonníka). Zakladateľ ho zakladá na účel užitočný spoločensky alebo hospodársky (§ 394 ods. 1). Zákon o verejných registroch počíta aj s nadačným fondom, ktorý podľa zakladateľského právneho konania slúži na podporu zakladateľa alebo osôb jemu blízkych; na jeho návrh sa údaje o vkladoch, obmedzeniach darcov a zakladateľovi a listiny s nimi zneprístupnia verejnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 304/2013 Sb.).
Nadačný fond na rozdiel od nadácie netvorí nadačnú istinu ani nadačný kapitál a jeho majetok možno scudziť, ak je to v súlade s jeho účelom (§ 398 ods. 2 a 3 českého občianskeho zákonníka). Obmedzením je, že majetok nadačného fondu nemožno zastaviť ani inak použiť na zabezpečenie dlhu a na právne konanie, ktoré tomu odporuje, sa neprihliada (§ 398 ods. 1). Pri rodinnej firme, ktorá sa financuje úvermi zabezpečenými podielmi, to môže byť podstatné.
Kedy môže byť vhodnejší zverenecký fond?
Zverenecký fond môže vyhovovať zakladateľovi, ktorý chce presne určiť príjemcov a podmienky plnení a zveriť majetok jednému alebo niekoľkým správcom bez kolektívnych orgánov. Jeho účel môže byť výslovne súkromný, napríklad v prospech detí a vnúčat (§ 1449 ods. 2 českého občianskeho zákonníka), a zakladateľ môže byť za zákonných podmienok aj správcom (§ 1454). Údaje o zakladateľovi a príjemcoch sa bez ich súhlasu nezverejňujú, hoci ich vidia súdy, úrady a ďalšie oprávnené osoby (§ 65e zákona č. 304/2013 Sb.). Správa však stojí na jednej osobe alebo malom okruhu správcov, preto rozhoduje výber správcu a nastavenie dohľadu nad ním.
Podľa čoho vybrať?
Rozhodnutie má vychádzať z cieľov rodiny: kto má o majetku rozhodovať, kto ho má kontrolovať, komu a za akých podmienok sa má plniť, aké údaje môžu byť verejné a či sa bude majetok používať na zabezpečenie financovania. Pri podieloch v rodinných firmách je vhodné porovnať oba fondy aj s rodinným holdingom, v ktorom kontrolu zabezpečujú spoločenská zmluva a dohody spoločníkov; tento prístup opisuje článok nástupníctvo v rodinnej firme za života. Daňové dôsledky oboch fondov je potrebné posúdiť osobitne v Česku aj na Slovensku.
S čím vieme pomôcť
Porovnanie urobíme podľa majetku a cieľov rodiny v rámci služby zverenecké fondy v Česku. Ak vyjde lepšie firemná štruktúra, pokračujeme službou rodinný holding a nástupníctvo alebo holdingové štruktúry. Základy zvereneckého fondu zhŕňa otázka čo je český zverenecký fond a pravidlá pre neskoršie zmeny otázka dá sa štatút neskôr zmeniť.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 12. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
