Odkladný účinok správnej žaloby. Čím preukázať závažnú ujmu

Aj po podaní správnej žaloby rozhodnutie úradu spravidla ďalej platí a možno ho vykonať. Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak zákon neustanovuje inak (§ 184 Správneho súdneho poriadku). Ak žalobca potrebuje do rozhodnutia súdu zastaviť účinky napadnutého rozhodnutia, musí požiadať o odkladný účinok. Súd musí presvedčiť, že mu bez tejto ochrany hrozí závažná ujma. Správny súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 3S/23/2026 z 29. 7. 2026 takýto návrh zamietol. V odôvodnení vysvetlil, čo v ňom chýbalo.

Kedy súd odkladný účinok prizná

Podľa všeobecnej úpravy súd rozhoduje uznesením, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného. Treba pritom preveriť, či osobitný predpis neustanovuje inak. Podmienky upravuje § 185. Jeho písmeno b) sa týka osobitnej situácie, keď má napadnuté rozhodnutie podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. V tomto článku sa venujeme podmienkam podľa písmena a).

[…] ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom […]

§ 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku

Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Hrozba musí byť podľa košického súdu priama, nesmie ísť len o hypotetickú možnosť a nesmie byť nepatrná. Dôkazné bremeno nesie žalobca, lebo účastníci sú povinní preukázať svoje tvrdenia (§ 5 ods. 9). Už Ústavný súd v uznesení III. ÚS 364/2017, bod 11 vysvetlil, že preukázanie hrozby je osobitnou náležitosťou návrhu a samotné tvrdenie nestačí. Košický súd na tento záver výslovne nadviazal.

Ak súd odkladný účinok prizná, účinky napadnutého rozhodnutia sa pozastavia a rozhodnutie nemôže byť podkladom pre nadväzujúce rozhodnutia úradov. Odkladný účinok zaniká najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej (§ 186). Súd ho môže zrušiť aj skôr, ak sa ukáže, že dôvody na jeho priznanie neboli dané alebo medzičasom odpadli (§ 189).

O návrhu má súd rozhodnúť do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný spolu so žalobou (§ 187 ods. 3). Ak odkladný účinok prizná podľa písmena a), o samotnej žalobe musí rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku (§ 187 ods. 1). Kasačná sťažnosť proti uzneseniu týkajúcemu sa odkladného účinku prípustná nie je (§ 439 ods. 2 písm. e)).

Prečo návrh v Košiciach neuspel

Žalobca tvrdil, že pracuje ako vodič taxislužby. Napadnuté rozhodnutie dopravného inšpektorátu mu uložilo absolvovať v určenej lehote rehabilitačný program u psychológa a ďalšie povinnosti v autoškole. Tvrdil, že ak sa im nepodrobí, príde o vodičské oprávnenie, a tým o jediný príjem, a že nebude môcť voziť príbuzných k lekárovi. Súd mu nevyhovel z viacerých dôvodov.

Odňatie vodičského oprávnenia podľa súdu nebolo priamym následkom napadnutého rozhodnutia. O ňom sa rozhoduje samostatným rozhodnutím podľa zákona o cestnej premávke a v tejto veci navyše nastalo ešte pred podaním žaloby. Tvrdená ujma teda nevyplývala priamo z rozhodnutia, ktoré žalobca napadol.

Ďalej súd hodnotil predložené listiny. Dohoda o pracovnej činnosti, ktorá mala preukázať prácu taxikára, bola len fotokópiou bez podpisu žalobcu a nebolo z nej zrejmé, či ju podpísal zamestnávateľ. Datovaná bola až po uplynutí lehoty na absolvovanie programu a po odobratí oprávnenia, preto sa súdu javila ako účelovo vyhotovená. Súd nespochybnil, že kurzy niečo stoja, ale bez údajov o ekonomickej situácii žalobcu, napríklad o jeho úsporách, z toho závažnú ujmu nevyvodil. Tvrdenia o preprave príbuzných zostali neosvedčené, lebo z lekárskej správy potreba sprevádzania nevyplývala.

Verejný záujem súd už neskúmal, keďže prvá podmienka splnená nebola. Ide o uznesenie jedného správneho súdu prvého stupňa. Nároky, ktoré kladie na návrh, však vychádzajú zo znenia zákona a z uznesenia Ústavného súdu, na ktoré odkázal.

Ako návrh na odkladný účinok pripraviť

Z uznesenia a zo znenia § 185 možno pre návrh odvodiť tieto odporúčania:

1. Pomenovať následok, ktorý vyvolá práve napadnuté rozhodnutie, a oddeliť ho od následkov iných rozhodnutí alebo okolností.
2. Ujmu vyčísliť a doložiť hospodársku situáciu, pri firme napríklad účtovnými údajmi a zmluvami, o ktoré firme hrozí prísť.
3. Prikladať úplné a hodnoverné listiny. Pri zmluve, ktorou sa má doložiť existujúca práca, majú význam aj podpisy a dátum. V uvedenej veci súd hodnotil tieto nedostatky spoločne, nešlo o všeobecné pravidlo, že neskorší dokument je účelový.
4. Vysvetliť, prečo by neskorší úspech so žalobou ujmu nenapravil.
5. Vyjadriť sa aj k verejnému záujmu. Je samostatnou podmienkou, hoci v uvedenej veci sa ním súd po neosvedčení hrozby ujmy už nezaoberal.

Odklad účinkov v exekúcii pred Ústavným súdom

Podobnú úlohu plní dočasná ochrana v konaní o ústavnej sťažnosti. Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia môže Ústavný súd povoliť, ak by hrozila závažná ujma a odklad nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 129 zákona č. 314/2018 Z. z.). V uznesení sp. zn. II. ÚS 389/2026 z 1. 7. 2026 išlo o spotrebiteľa, ktorý do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal návrh na jej zastavenie. V tejto veci mal návrh odkladný účinok podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Pri iných exekúciách treba preveriť aj výnimky v odseku 4. Exekučný súd návrh zamietol a Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Odklad vykonateľnosti by podľa neho účel nedosiahol, lebo napadnuté uznesenie neukladalo povinnosť plniť. Návrh preto posúdil podľa obsahu a s primeraným použitím Civilného sporového poriadku odložil účinky uznesenia do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej. Počas tejto ochrany sa mal návrh na zastavenie exekúcie považovať za nerozhodnutý a zachovať si odkladný účinok. Osobitné dočasné opatrenie voči exekútorovi preto Ústavný súd za potrebné nepovažoval.

O námietkach spotrebiteľa, že mu platobný rozkaz nebol doručený a zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, Ústavný súd v tomto uznesení nerozhodol. Pre veriteľa išlo o dočasnú procesnú prekážku, nie o rozhodnutie o dôvodnosti jeho nároku. Príklad opisuje ochranu priznanú uznesením z 1. júla 2026, nie dnešný stav konkrétnej exekúcie.

S čím pomôžeme

Ak úrad uloží firme pokutu alebo iné opatrenie, ktoré ju ohrozuje ešte pred rozhodnutím súdu, pripravíme správnu žalobu aj návrh na odkladný účinok s dôkazmi o ujme. Pri kontrolách a pokutách inšpektorátu práce to rieši služba kontrola inšpektorátu práce, pri ostatných sporoch zastupovanie v súdnych sporoch. Veriteľom, ktorých exekúciu brzdí návrh dlžníka na zastavenie alebo jeho ústavná sťažnosť, pomôžeme v rámci exekučného vymáhania. Ako exekúcia prebieha od platobného rozkazu, opisuje článok od platobného rozkazu k exekúcii.