Pretože formulár, ktorý spája uznanie dlhu s ďalšími úkonmi a ktorého skrytým cieľom je predĺžiť premlčaciu dobu, súd posúdil ako nekalú obchodnú praktiku a samotné uznanie ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Navyše platí, že úkon má účinky uznania dlhu len vtedy, ak dlžník vedel o jeho premlčaní — pri premlčanej pohľadávke preto treba spotrebiteľa o premlčaní a jeho následkoch jasne poučiť, najlepšie v tej istej listine.
Uznanie bez vedomosti o premlčaní nie je uznaním
Podľa § 558 druhej vety Občianskeho zákonníka má úkon účinky uznania dlhu, len ak dlžník vedel o jeho premlčaní. Ak teda veriteľ nechá spotrebiteľa podpísať uznanie premlčanej pohľadávky bez toho, aby ho o premlčaní informoval, nezískal to, čo si myslel, že získava.
Národná banka Slovenska k tomu dopĺňa, že ak si je veriteľ vedomý, že pohľadávka môže byť premlčaná, mal by v pripravenej dokumentácii venovať osobitnú pozornosť poskytnutiu podstatných informácií o účinkoch premlčania a uznania dlhu. Tieto informácie majú byť podané transparentne, jasným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom — a najvhodnejšie je uviesť ich v tej istej listine ako uznanie.
Ochota spotrebiteľa dlh zaplatiť totiž závisí od toho, či rozumie, že jeho dlh je premlčaný. Zamlčanie tejto informácie preto nie je formálny nedostatok, ale zásah do jeho rozhodovania.
Formulár, ktorý spája viac úkonov
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval dohodu uzavretú na formulári, ktorý vopred pripravil veriteľ a ktorý obsahoval naraz niekoľko právnych vzťahov — jednostranné uznanie záväzku, vyhlásenie o vedomosti o premlčaní a jeho následkoch, dohodu o splátkach a rozhodcovskú doložku.
Súd uzavrel, že skrytým cieľom takejto dohody bolo dosiahnuť uznanie záväzku a tým predĺžiť premlčaciu dobu na desať rokov odo dňa uznania. Tento zámer vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku — boli naplnené jej znaky, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Samotné uznanie záväzku posúdil za týchto okolností ako úkon v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný (rozhodnutie NS SR z 30. 5. 2016, sp. zn. 2MCdo/5/2015).
Odtiaľ pochádza odporúčanie Národnej banky Slovenska: úkon uznania dlhu má byť v zmluvnej dokumentácii odlíšený tak, aby nevznikla pochybnosť, že jeho začlenením do širšieho dokumentu mohlo byť narušené správanie spotrebiteľa do tej miery, že si ani neuvedomí právne následky. Ako dobrú prax NBS uvádza uvádzanie úkonu uznania dlhu v samostatnom dokumente.
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy sa nevymáha
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka nemožno premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy vymáhať. Podľa dôvodovej správy sa tým rozumie vymáhanie v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní — má to však dôsledky aj pre mimosúdnu fázu.
Od veriteľa sa očakáva, že vynaloží odbornú starostlivosť na to, aby spoľahlivo zistil, či je jeho pohľadávka premlčaná, a predišiel tak upozorneniam adresovaným spotrebiteľovi, ktoré nemajú oporu v platnom práve. Mimosúdnemu vymáhaniu premlčaných pohľadávok venuje dohľad zvýšenú pozornosť.
Čo z toho vyplýva pre prax
Ak pracujete so staršími pohľadávkami voči spotrebiteľom, oplatí sa mať tri veci vyriešené vopred: spoľahlivý spôsob, ako pri každej pohľadávke zistiť stav premlčania; uznanie dlhu ako samostatný dokument s jasným poučením o premlčaní a jeho následkoch; a dohodu o splátkach oddelene, aby sa nedala vykladať ako nástroj na dosiahnutie uznania.
Súvisí s tým aj premlčanie pohľadávky vo všeobecnosti. Nastavenie dokumentácie riešime v službách uznanie dlhu a splátkový kalendár a audit vymáhania a systém upomínania.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 9. 8. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
