Právna poradňa · Stavba a development

Obec pridelila súpisné číslo prístrešku. Znamená to, že ho kataster zapíše?

Právny stav k 10. 9. 2026

Stručná odpoveď

Neznamená. Obec prideľuje súpisné čísla podľa vlastných pravidiel, kataster eviduje stavby podľa katastrálneho zákona a tieto dva okruhy sa nekryjú. Evidujú sa stavby spojené so zemou pevným základom, či už so súpisným číslom alebo bez neho, rozostavané stavby v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva a podzemné stavby v mieste ich prieniku so zemským povrchom. Ak je sporné, či konkrétna stavba do katastra patrí, rozhoduje o tom Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Prístrešok na autá s pevnými základmi, strechou a murovanými stenami z dvoch strán. Altánok v záhrade. Prístavba k domu. Obec im pridelila súpisné číslo, no na liste vlastníctva sa neobjavili. Nejde o chybu úradu, ale o dva samostatné evidenčné postupy.

Čo kataster eviduje

Predmetom evidovania sú stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré

  • sú označené súpisným číslom,
  • nie sú označené súpisným číslom,
  • sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim,
  • sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom

(§ 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona).

Súpisné číslo teda nie je podmienkou zápisu, ale ani nie je dôvodom naň. Kľúčové je spojenie so zemou pevným základom a to, či stavba vôbec spĺňa znaky samostatnej stavby, a nie súčasti alebo príslušenstva inej stavby. Prístavba, ktorá je stavebne aj funkčne súčasťou domu, sa samostatne neeviduje, aj keby jej obec číslo pridelila.

Údaje o stavbe zahŕňajú okrem súpisného čísla a parcelného čísla aj kód druhu stavby podľa prílohy vyhlášky alebo opis stavby a kód jej umiestnenia (§ 10 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.). Ak sa stavba do žiadneho kódu nezmestí, býva to prvý signál, že predmetom evidovania nie je.

Kto rozhodne, keď je to sporné

Zákon na to má vlastný mechanizmus, o ktorom sa málo vie:

V pochybnostiach okresného úradu, či ide o predmet evidovania v katastri, rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky; na toto rozhodovanie sa nevzťahuje správny poriadok.

§ 6 ods. 2 katastrálneho zákona

Okresný úrad oznámi účastníkovi konania, že vec predložil, a úrad rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Rozhodnutie sa zverejňuje na webovom sídle a na elektronickej úradnej tabuli.

Pre vás to znamená dve veci. Konanie sa predĺži približne o mesiac a rozhodnutie nie je vydané v správnom konaní, takže sa proti nemu nebráni bežnými opravnými prostriedkami. Ak teda čakáte na zápis a nič sa nedeje, oplatí sa zistiť, či nebeží práve tento postup.

Prečo na tom záleží

Samotný zápis nerozhoduje, či stavba existuje ako samostatná vec. Treba odlíšiť jej občianskoprávnu povahu od toho, či sa samostatne eviduje v katastri.

  • Samostatná stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Chýbajúci zápis preto automaticky nevylučuje samostatný prevod; treba však preukázať vlastníctvo a stavbu určito označiť.
  • Súčasť hlavnej veci a príslušenstvo sú odlišné kategórie (§ 120 a § 121). Súčasť nemožno samostatne previesť; pri príslušenstve treba posúdiť jeho vlastnú právnu povahu a rozsah zmluvy.
  • Podklady k nezapísanému právu zákon pripúšťa. § 30 ods. 4 písm. a) katastrálneho zákona počíta s listinou preukazujúcou právo, ktoré nie je zapísané na liste vlastníctva. Podrobnosti rieši otázka nezapísaná garáž či pivnica pri predaji.
  • Banka a poisťovňa potrebujú jasný predmet a hodnotu. Možnosť zabezpečenia a poistenia sa posudzuje podľa konkrétnej stavby a podkladov; nemožno ju odmietnuť iba preto, že stavba zatiaľ nie je na liste vlastníctva.

Čo s tým prakticky

Ak stavba predmetom evidovania je a chýba len zápis, rieši sa to návrhom na záznam s príslušnými listinami; nesúlad v osobe stavebníka je najčastejšou prekážkou a rozobrali sme ho v otázke postavili sme stavbu a kataster ju nezapísal.

Ak predmetom evidovania nie je, treba osobitne určiť, či ide o samostatnú vec, príslušenstvo alebo súčasť hlavnej veci, a tomu prispôsobiť zmluvu aj ocenenie. Neevidovanie samo osebe z objektu nerobí súčasť pozemku ani nevylučuje jeho prevod. Kupujúcemu treba právny režim vysvetliť pred podpisom.

S čím vieme pomôcť

Pri príprave stavby sledujeme, aby povolenia, kolaudácia a žiadosť o súpisné číslo dávali zmysel aj z pohľadu neskoršieho zápisu; robíme to v rámci inžinieringu a pre zhotoviteľov ako súčasť právneho servisu pre stavebné firmy. Ak nehnuteľnosť kupujete alebo predávate a na pozemku stojí niečo, čo na liste vlastníctva nie je, prejdeme to v rámci právnej previerky nehnuteľnosti a povieme, či sa to dá dozapísať alebo či sa s tým bude musieť pracovať inak.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 10. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Kúpili sme dom v pamiatkovej zóne. Čo na ňom smieme robiť bez pamiatkarov? Menej, než sa čaká, a závisí to od režimu. Pri dome v pamiatkovom území potrebujete pred novou stavbou aj úpravou rozhodnutie krajského pamiatkového úradu o zámere úpravy — aj keď dom sám pamiatkou nie je. V ochrannom pásme sa namiesto rozhodnutia vyžaduje záväzné stanovisko a pri kultúrnej pamiatke rozhodnutie o zámere obnovy. Spoločné pravidlo znie: najprv rozhodnutie o zámere, až potom projekt.
  2. Stavali sme presne podľa projektu objednávateľa a dielo má vady. Zodpovedáme za ne? Áno, ak ste na nevhodnosť projektu alebo pokynov neupozornili, hoci ste ju pri odbornej starostlivosti zistiť mohli. Obrana „stavali sme podľa projektu“ sama osebe neobstojí — Obchodný zákonník zbavuje zhotoviteľa zodpovednosti len vtedy, keď objednávateľa na nevhodnosť upozornil a ten na použití vecí či pokynov písomne trval. Kým objednávateľ nerozhodne, treba práce v nevyhnutnom rozsahu prerušiť. Kľúčom je preto preukázateľné upozornenie a písomné trvanie objednávateľa — stavebný denník je na to najprirodzenejší nosič.
  3. Musíme počas stavby zabezpečiť dohľad projektanta? A čo autorský dohľad architekta? Áno. Stavebný zákon ukladá stavebníkovi povinnosť zabezpečiť počas zhotovovania stavby projektový dohľad projektanta, pri vyhradených stavbách priebežný. Popri ňom má autor architektonického diela vlastné oprávnenie vykonávať autorský dohľad, aj keď projekt stavby robí iný projektant. Zákon však nehovorí, v akom rozsahu a za akú odmenu sa dohľad vykonáva; to musí určiť zmluva s projektantom a s architektom.
  4. Architekt odovzdal štúdiu, ktorá nezodpovedá nášmu zadaniu. Musíme ju zaplatiť? Závisí to od toho, či ide o vadu v zmysle zákona. Štúdia má vadu, ak nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, napríklad kapacite, funkčnému využitiu alebo počtu variantov zo zadania. Vtedy máte nároky z vád a vady treba vytknúť bez zbytočného odkladu. Ak architekt zadanie dodržal a vám sa riešenie len nepáči, vadu to nezakladá a cenu spravidla zaplatiť musíte.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta