Odvody sa platia v jednom štáte a rozhoduje, akú časť práce zamestnanec vykoná z domu v Česku. Ak pracuje len z domu, platí sa české sociálne aj zdravotné poistenie, hoci firma sídli na Slovensku. Ak pracuje sčasti doma a sčasti v slovenskej kancelárii, pri podiele práce v Česku pod 25 % zostáva v slovenskom poistení a od 25 % spravidla prechádza do českého. Pri práci z domu v rozsahu 25 % až menej ako 50 % môžete spolu so zamestnancom požiadať o slovenské poistenie podľa rámcovej dohody o cezhraničnej telepráci.
Zamestnanec vašej slovenskej firmy býva v Brne a chce pracovať z domu. Odvody sa v takom prípade neriadia sídlom firmy, ale tým, kde zamestnanec prácu fyzicky vykonáva. Ak pracuje iba z domu v Česku, platí sa české poistenie. Ak delí čas medzi domov a slovenskú kanceláriu, rozhoduje podiel práce v Česku a pri práci z domu v rozsahu 25 % až menej ako 50 % času sa dá za podmienok rámcovej dohody požiadať o slovenské poistenie. Rovnaké pravidlá platia opačne pre českú firmu, ktorej zamestnanec pracuje z domu na Slovensku.
Poistenie len v jednom štáte
Zamestnanec podlieha právnym predpisom o sociálnom zabezpečení len jedného členského štátu (čl. 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004). Ak pracuje iba v jednom štáte, sú to predpisy tohto štátu (čl. 11 ods. 3 písm. a)). Pri práci výlučne z domácnosti v Česku teda platí české sociálne aj zdravotné poistenie, hoci zamestnávateľ sídli na Slovensku.
Kto zvyčajne pracuje v dvoch štátoch, podlieha predpisom štátu bydliska, ak v ňom vykonáva podstatnú časť činnosti. Inak podlieha predpisom štátu, kde má sídlo zamestnávateľ (čl. 13 ods. 1). Čo je podstatná časť, spresňuje vykonávacie nariadenie:
V rámci celkového posúdenia podiel nižší ako 25 %, pokiaľ ide o uvedené kritériá, znamená, že sa podstatná časť činností nevykonáva v príslušnom členskom štáte.
čl. 14 ods. 8 nariadenia (ES) č. 987/2009, konsolidované znenie
Orientačnými kritériami sú pri zamestnancovi pracovný čas a/alebo odmena a posudzuje sa predpokladaná situácia v nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacoch (čl. 14 ods. 8 a 10). Kto pracuje z domu v Česku menej ako štvrtinu času, zostáva v slovenskom poistení. Pri štvrtine a viac spravidla prechádza do českého.
Rámcová dohoda o cezhraničnej telepráci
Od 1. júla 2023 platí rámcová dohoda o cezhraničnej telepráci, uzavretá na základe čl. 16 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Slovensko aj Česko k nej pristúpili. Zamestnanec, ktorý pracuje z domu v štáte bydliska v rozsahu 25 % až menej ako 50 % pracovného času, môže spolu so zamestnávateľom požiadať, aby sa na neho vzťahovali predpisy štátu sídla zamestnávateľa. Podľa Českej správy sociálneho zabezpečenia má pri splnení podmienok na výnimku nárok.
Dohoda sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý v štáte bydliska vykonáva aj inú činnosť než prácu z domu, napríklad pracuje na pobočke alebo navštevuje klientov. Nevzťahuje sa ani na SZČO a na zamestnanca, ktorý má ďalšie zamestnanie u zamestnávateľa so sídlom v inom štáte alebo popri tom podniká. Žiadosť sa podáva v štáte sídla zamestnávateľa, pri slovenskej firme na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa ČSSZ ju možno podať najviac tri mesiace spätne a len vtedy, ak sa za toto obdobie platilo poistné v štáte sídla zamestnávateľa. Pri práci z domu v rozsahu 50 % a viac rámcová dohoda nepomôže. O výnimku podľa čl. 16 možno požiadať individuálne. Nárok na ňu však nie je.
Aké povinnosti má slovenská firma
Ak sa na zamestnanca vzťahujú české predpisy, slovenská firma plní všetky povinnosti zamestnávateľa vrátane platenia poistného tak, ako keby mala sídlo v Česku (čl. 21 ods. 1 nariadenia č. 987/2009). So zamestnancom sa môže dohodnúť, že poistné bude za ňu platiť on. Základné povinnosti zamestnávateľa tým nezanikajú a dohodu treba oznámiť českej inštitúcii (čl. 21 ods. 2). Prácu v dvoch štátoch oznamuje zamestnanec inštitúcii štátu bydliska, ktorá predbežne určí, predpisy ktorého štátu sa na neho vzťahujú (čl. 16 ods. 1 a 2).
Prácu z domu dohodnite v pracovnej zmluve (§ 52 ods. 4 Zákonníka práce). Ak je miestom výkonu práce domácnosť v Česku, zmluva musí obsahovať aj miesto a dobu výkonu práce mimo Slovenska (§ 44a ods. 1). Ak ste zvolili slovenské pracovné právo, zamestnanec napriek tomu nesmie prísť o ochranu kogentných pravidiel práva, ktoré by sa inak použilo, spravidla práva štátu, v ktorom alebo z ktorého obvykle pracuje (čl. 8 ods. 1 a 2 nariadenia Rím I). Pravidlá telepráce v slovenskej zmluve rozoberá článok práca z domu a telepráca v pracovnej zmluve (pripravujeme).
Daň je samostatná otázka
Podľa čl. 14 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskom a Českom o zamedzení dvojitého zdanenia (oznámenie č. 238/2003 Z. z.) sa mzda rezidenta jedného štátu zdaňuje len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom štáte. Za prácu z domu v Česku sa preto mzda českého rezidenta zdaňuje v Česku. Za dni odpracované na Slovensku ju môže zdaniť aj Slovensko, lebo výnimka pre pobyt do 183 dní predpokladá zamestnávateľa, ktorý nie je slovenským rezidentom (čl. 14 ods. 2). Ako sa daň vypočíta, kto ju odvádza a ako sa zabráni dvojitému zdaneniu, si overte s daňovým poradcom.
S čím pomôžeme
V rámci služby zamestnávanie cudzincov a vysielanie pracovníkov posúdime, predpisy ktorého štátu sa na zamestnanca vzťahujú, pripravíme podklady k žiadosti podľa rámcovej dohody a postup zladíme s vašou mzdovou účtárňou. Dodatok k pracovnej zmluve s prácou z domu v druhom štáte pripravíme v službe pracovné zmluvy a dokumentácia. Ako je to s preplácaním elektriny a internetu pri práci z domu, vysvetľuje otázka náhrada nákladov pri home office.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 3. 10. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
