Právna poradňa · Vlastníctvo, pozemky a nájom

Aké nájomné môžeme žiadať za poľnohospodársku pôdu?

Právny stav k 10. 9. 2026

Stručná odpoveď

Pri nájme poľnohospodárskej pôdy podniku je zákonným minimom nájomné vo výške 3 % z úradne určenej hodnoty pôdy. Reálnu cenu v mieste ukazuje obvyklá výška nájomného. Ide o priemer skutočne dohodnutého nájomného, ktorý okresné úrady každoročne k 30. júnu zverejňujú pre každé katastrálne územie v eurách na hektár. Tento úradný údaj pomáha pri vyjednávaní o novej zmluve aj pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia, keď niekto pôdu užíva bez zmluvy.

Pri posudzovaní ponúkaného nájomného môžete využiť úradne zverejnenú obvyklú výšku nájomného. Vychádza zo skutočne dohodnutých nájmov v danom katastrálnom území a aktualizuje sa každý rok.

Zákonné minimum pri nájme podniku

Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov určuje pre nájom pôdy hospodáriacemu podniku spodnú hranicu:

Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 3 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

— § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.

Minimum sa počíta z úradnej hodnoty pôdy, nie z trhovej ceny, takže býva nižšie než nájomné bežné v úrodných oblastiach. Je to dolná hranica platnej dohody, nie odporúčaná cena.

Čo je obvyklá výška nájomného

Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

— § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.

Údaj nevzniká odhadom. Každý nájomca je povinný viesť evidenciu dohodnutého a zaplateného nájomného a jej sumár za každé katastrálne územie doručiť okresnému úradu do 31. januára nasledujúceho roka (§ 14 ods. 3). Formulár a výpočet váženého priemeru určuje vyhláška č. 172/2018 Z. z. Ak nahlásené výmery nepokryjú aspoň tretinu poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území, obvyklá výška sa určí ako 2 % z hodnoty ornej pôdy podľa prílohy zákona č. 582/2004 Z. z. (§ 5 ods. 4 vyhlášky č. 172/2018 Z. z.). Nájomca, ktorý údaje poskytol, môže do 31. augusta požiadať o preverenie správnosti zverejneného údaja.

Ako údaj použiť pri vyjednávaní

Obvyklá výška je priemer, nie strop. Pri obnove zmluvy vám pomôže odôvodniť požadovanú sumu. Nájomné pod obvyklou výškou v danom katastrálnom území sa obhajuje ťažko, najmä pri bonitnej pôde v celku. Osobitné pravidlo platí pre vlastníkov pozemkov v areáli podniku: pri pozemkoch zastavaných stavbami na poľnohospodárske účely je zákonnou odplatou trojnásobok obvyklej výšky nájomného, ak sa strany nedohodnú inak (§ 10 ods. 2).

Užívanie bez zmluvy: bezdôvodné obohatenie

Kto pôdu užíva bez nájomnej zmluvy či iného titulu, získava majetkový prospech, ktorý musí vydať. Súdy pri jeho vyčíslení vychádzajú z odplaty obvyklej v danom mieste a čase. Podkladom na vyčíslenie je úradne zverejnená obvyklá výška nájomného pre konkrétne katastrálne územie. V občianskoprávnom režime sa právo premlčuje za dva roky od zistenia obohatenia a osoby, ktorá sa obohatila, najneskôr za tri roky od vzniku obohatenia. Pri úmyselnom obohatení je objektívna doba desať rokov (§ 107 Občianskeho zákonníka). Najprv však treba určiť právny režim vzťahu, keďže pri obchodnoprávnom nároku sa premlčanie posudzuje odlišne. S uplatnením sa preto neoplatí čakať. Ako pôdu dostať späť do vlastného užívania, rozoberáme v otázke pôdu obrába družstvo bez zmluvy.

S čím vieme pomôcť

Vyčíslime nárok, pripravíme výzvu a budeme vymáhať dlžné nájomné aj náhradu za užívanie bez zmluvy v rámci služby náhrada škody a bezdôvodné obohatenie. Novú nájomnú zmluvu s férovými podmienkami pripravíme pri prevode poľnohospodárskej pôdy a ak zvažujete pôdu radšej predať, pomôžeme s kúpou a predajom pozemku.

Na konzultáciu stačí list vlastníctva a doterajšia komunikácia s užívateľom. Obvyklú výšku nájomného pre vaše katastrálne územie dohľadáme my.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 10. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Ten istý pozemok má dva listy vlastníctva s rôznymi vlastníkmi. Ako to vyriešiť? Závisí od povahy duplicity. Ak sú zápisy len technicky zdvojené a na oboch listoch vlastníctva sú tí istí vlastníci, kataster ich zosúladí v konaní o oprave chyby protokolom. Ak si pozemok nárokujú rôzne osoby, duplicitu odstráni dohoda všetkých dotknutých so zápisom do katastra alebo žaloba o určenie vlastníckeho práva. Kataster sám nerozhodne spor o to, komu pozemok patrí.
  2. Ako vymažeme z listu vlastníctva staré vecné bremeno doživotného užívania? Závisí od toho, či bremeno ešte právne trvá. Doživotné užívanie je právo viazané na osobu a zaniká najneskôr smrťou oprávneného. Potom stačí návrh na záznam doložený úmrtným listom. Kým oprávnený žije, bremeno trvá aj bez skutočného užívania a vymazať ho možno spravidla len zmluvou o zrušení vecného bremena, ktorá sa do katastra zapisuje vkladom.
  3. Pozemok nemá list vlastníctva. Ako zistím vlastníka a môžem pozemok kúpiť? Aj pozemok bez listu vlastníctva vlastníka má. Neknihované pozemky, ktoré tvorili verejný majetok, prešli v zastavanom území obce do vlastníctva obce a mimo neho zostali štátu, za ktorý s nimi nakladá Slovenský pozemkový fond. Pozemky nezistených vlastníkov fond iba spravuje. Získať alebo usporiadať sa dajú kúpou od obce či štátu, preukázaním vlastníctva na súde alebo potvrdením vydržania.
  4. Môžeme rozdeliť pozemok medzi deti, alebo tomu bráni zákaz drobenia? Kataster zamietne vklad, ak by mimo zastavaného územia obce vznikol delením poľnohospodársky pozemok menší ako 3 000 m² alebo lesný pozemok menší ako 5 000 m². Pri dieloch nad tieto minimá, ale pod 20 000 m², sa platí odvod štátu. Pri delení medzi deti preto treba správne navrhnúť diely a preveriť zákonné výnimky. Alternatívou je, že pozemok prevezme jedno z detí a ostatné vyplatí.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a spravidla do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Spravidla do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta