Právna poradňa · Vlastníctvo, pozemky a nájom

Aké nájomné nám patrí za poľnohospodársku pôdu a čo je obvyklá výška nájomného?

Právny stav k 10. 9. 2026

Stručná odpoveď

Pri nájme poľnohospodárskej pôdy podniku je zákonným minimom nájomné vo výške 3 % z úradne určenej hodnoty pôdy. Reálnu cenu v mieste ukazuje obvyklá výška nájomného — priemer skutočne dohodnutého nájomného, ktorý okresné úrady každoročne k 30. júnu zverejňujú pre každé katastrálne územie v eurách na hektár. Tento úradný údaj je opora pri vyjednávaní o novej zmluve aj pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia, keď niekto pôdu užíva bez zmluvy.

Družstvo ponúka pár eur na hektár, sused vraj dostáva trojnásobne viac a dedičia nevedia, čo je normálne. Práve na to existuje úradný údaj na porovnanie: obvyklá výška nájomného, ktorú štát každý rok počíta zo skutočne dohodnutých nájmov v každom katastrálnom území.

Zákonné minimum pri nájme podniku

Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov určuje pre nájom pôdy hospodáriacemu podniku spodnú hranicu:

Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 3 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

§ 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.

Minimum sa počíta z úradnej hodnoty pôdy, nie z trhovej ceny, takže býva nižšie než nájomné bežné v úrodných oblastiach. Je to dolná hranica platnej dohody, nie odporúčaná cena.

Čo je obvyklá výška nájomného

Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

§ 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.

Údaj nevzniká odhadom. Každý nájomca je povinný viesť evidenciu dohodnutého a zaplateného nájomného a jej sumár za každé katastrálne územie doručiť okresnému úradu do 31. januára nasledujúceho roka (§ 14 ods. 3); formulár a výpočet váženého priemeru určuje vyhláška č. 172/2018 Z. z. Ak nahlásené výmery nepokryjú aspoň tretinu poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území, obvyklá výška sa určí ako 2 % z hodnoty ornej pôdy podľa prílohy zákona č. 582/2004 Z. z. (§ 5 ods. 4 vyhlášky č. 172/2018 Z. z.). Nájomca, ktorý údaje poskytol, môže do 31. augusta požiadať o preverenie správnosti zverejneného údaja.

Ako údaj použiť pri vyjednávaní

Obvyklá výška je priemer, nie strop. Pri obnove zmluvy je to vecný argument — nájomné pod obvyklou výškou v danom katastrálnom území sa obhajuje ťažko, najmä pri bonitnej pôde v celku. Užitočný je aj detail pre vlastníkov pozemkov v areáli podniku: pri pozemkoch zastavaných stavbami na poľnohospodárske účely je zákonnou odplatou trojnásobok obvyklej výšky nájomného, ak sa strany nedohodnú inak (§ 10 ods. 2).

Užívanie bez zmluvy: bezdôvodné obohatenie

Kto pôdu užíva bez nájomnej zmluvy či iného titulu, získava majetkový prospech, ktorý musí vydať. Súdy pri jeho vyčíslení vychádzajú z odplaty obvyklej v danom mieste a čase — a úradne zverejnená obvyklá výška nájomného pre konkrétne katastrálne územie je presne ten podklad na jeho vyčíslenie. V občianskoprávnom režime sa právo premlčuje za dva roky od zistenia obohatenia a osoby, ktorá sa obohatila, najneskôr za tri roky od vzniku obohatenia; pri úmyselnom obohatení je objektívna doba desať rokov (§ 107 Občianskeho zákonníka); najprv však treba určiť právny režim vzťahu, keďže pri obchodnoprávnom nároku sa premlčanie posudzuje odlišne. S uplatnením sa preto neoplatí čakať. Ako pôdu dostať späť do vlastného užívania, rozoberáme v otázke pôdu obrába družstvo bez zmluvy.

S čím vieme pomôcť

Vyčíslime nárok, pripravíme výzvu a vymôžeme dlžné nájomné aj náhradu za užívanie bez zmluvy — v rámci služby náhrada škody a bezdôvodné obohatenie. Novú nájomnú zmluvu s férovými podmienkami pripravíme pri prevode poľnohospodárskej pôdy a ak zvažujete pôdu radšej predať, pomôžeme s kúpou a predajom pozemku.

Na konzultáciu stačí list vlastníctva a doterajšia komunikácia s užívateľom; obvyklú výšku nájomného pre vaše katastrálne územie dohľadáme my.

Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 10. 9. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.

Ďalšie otázky z poradne

Všetky otázky a odpovede
  1. Zriaďujeme vecné bremeno na pozemku, ktorý má viac spoluvlastníkov. Kto to musí podpísať? Všetci spoluvlastníci. Vecné bremeno zmluvou zriaďuje vlastník nehnuteľnosti a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Väčšinové rozhodnutie, ktoré stačí na hospodárenie so spoločnou vecou, tu nepostačuje. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, takže rozdelenie na viac zmlúv podľa jednotlivých spoluvlastníkov konanie skomplikuje.
  2. Na ten istý pozemok existujú dva listy vlastníctva s rôznymi vlastníkmi. Ako sa to rieši? Závisí od povahy duplicity. Ak sú zápisy len technicky zdvojené a na oboch listoch vlastníctva sú tí istí vlastníci, kataster ich zosúladí v konaní o oprave chyby protokolom. Ak si pozemok nárokujú rôzne osoby, duplicitu odstráni dohoda všetkých dotknutých so zápisom do katastra alebo žaloba o určenie vlastníckeho práva. Kataster sám nikdy nevyberá, ktorý z listov vlastníctva je ten správny.
  3. Na liste vlastníctva viazne staré vecné bremeno doživotného užívania. Ako ho vymažeme? Závisí od toho, či bremeno ešte právne trvá. Doživotné užívanie je právo viazané na osobu a zaniká najneskôr smrťou oprávneného — potom stačí návrh na záznam doložený úmrtným listom. Kým oprávnený žije, bremeno trvá aj bez skutočného užívania a vymazať ho možno spravidla len zmluvou o zrušení vecného bremena, ktorá sa do katastra zapisuje vkladom.
  4. Pozemok nemá list vlastníctva. Kto je jeho vlastníkom a ako ho môžem získať? Aj pozemok bez listu vlastníctva vlastníka má. Neknihované pozemky, ktoré tvorili verejný majetok, prešli v zastavanom území obce do vlastníctva obce a mimo neho zostali štátu, za ktorý s nimi nakladá Slovenský pozemkový fond; pozemky nezistených vlastníkov fond iba spravuje. Získať alebo usporiadať sa dajú kúpou od obce či štátu, preukázaním vlastníctva na súde alebo potvrdením vydržania.

Nenašli ste svoju otázku? Položiť vlastnú otázku

Riešite presne túto situáciu?

Napíšte nám, s čím potrebujete pomôcť.

Popíšte svoju situáciu. Pozrieme si to a do 24 hodín vám povieme na rovinu, či a ako vám vieme pomôcť — vrátane orientačnej ceny.

  1. 1Pošlete dopyt týmto formulárom
  2. 2Do 24 h dostanete potvrdenie ceny a postup
  3. 3Pracovať začíname až po vašom schválení
Mgr. Patrik Tulinský, LL.M. český a slovenský advokát · SAK 300422 · ČAK 19654

Neradi telefonujete alebo píšete e-maily? Napíšte nám na WhatsApp →
Chcete radšej rovno termín? Rezervovať konzultáciu →
Alebo napíšte e-mail k tejto veci.

PDF, Word, obrázky alebo ZIP. Najviac 10 MB na súbor a 30 MB spolu.

Odoslaním nevzniká mandátna zmluva ani advokátsky vzťah. Pred prevzatím veci robíme kontrolu konfliktu záujmov, preto prosím neposielajte citlivé originály, kým vec spolu nepotvrdíme.

Osloviť advokáta