Môžete, a to v dvoch rovinách. Zákon zakazuje prijať prácu alebo službu, ktorú dodávateľ zabezpečuje cez nelegálne zamestnané osoby, pri každej dodávke práce a pri dlhšom cezhraničnom poskytovaní služieb; za porušenie hrozí odberateľovi pokuta až do 200 000 eur. Ak sa navyše preukáže, že štatutár alebo vedúci zamestnanec o praktikách dodávateľa vedel, môže na firmu prejsť aj pokuta, ktorú sa od dodávateľa nepodarilo vymôcť. Obranou sú doklady, ktoré vám dodávateľ zo zákona musí dať, a dobre napísaná zmluva.
Na stavbe robí partia subdodávateľa, vo výrobe vypomáhajú ľudia personálnej agentúry, časť zákazky plní firma z Poľska cez vyslaných pracovníkov. Ak títo ľudia pracujú načierno, problém nemá len ich zamestnávateľ. Zákon v dvoch situáciách prenáša zodpovednosť aj na firmu, ktorá si prácu alebo službu objednala.
Zákaz prijať prácu od dodávateľa, ktorý zamestnáva nelegálne
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zakazuje odberateľovi takúto prácu alebo službu vôbec prijať:
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide […] o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.
Dodávkou práce je dočasné pridelenie zamestnancov, či už od slovenskej agentúry, alebo zo zahraničia, a takisto vyslanie medzi ovládajúcou a ovládanou spoločnosťou. Tam platí zákaz od prvého dňa spolupráce. Pri cezhraničnom poskytovaní služieb sa uplatní, keď služba presiahne 30 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia. Za porušenie zákazu hrozí odberateľovi pokuta, ktorej horná hranica je 200 000 eur.
Kedy na vás prejde cudzia pokuta
Druhý mechanizmus mieri na reťazce dodávateľov. Ak pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania alebo dodatočné platby nemožno od dodávateľa vymôcť v exekúcii, povinnosť zaplatiť ich prechádza na firmu, ktorej dodával prácu, tovar alebo služby, prípadne na ďalšie firmy zapojené do dodávky (§ 7b ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.).
Podmienkou je, že sa preukáže vedomosť: štatutárny orgán alebo vedúci zamestnanec odberateľa vedel, že dodávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Práve preto sa pri kontrolách skúma e-mailová komunikácia, zápisy z porád aj to, či cena dodávky vôbec mohla pokryť náklady legálnej práce. Tvrdenie „my sme nič netušili“ obstojí len vtedy, keď mu zodpovedá aj to, ako spolupráca reálne prebiehala.
Ako sa chrániť
Najsilnejší nástroj dáva samotný zákon: poskytovateľ služby je povinný na požiadanie bezodkladne poskytnúť doklady a osobné údaje osôb, cez ktoré prácu alebo službu dodáva, aby si odberateľ vedel skontrolovať, že ich zamestnáva legálne (§ 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z.). Ak dodávateľ doklady odmieta alebo odkladá, je to vážny signál ešte pred podpisom zmluvy.
V zmluvách s dodávateľmi preto odporúčame kombinovať vyhlásenie o riadnom zamestnávaní, právo vyžiadať si doklady kedykoľvek počas plnenia, zmluvnú pokutu a právo okamžite odstúpiť pri porušení. Pri agentúrach dočasného zamestnávania sa oplatí overiť aj platné povolenie na túto činnosť; pri zahraničných dodávateľoch zas to, kto ľudí reálne riadi a platí.
S čím vieme pomôcť
Zmluvy s dodávateľmi a agentúrami preveríme a doplníme o ochranné mechanizmy v rámci revízie a kontroly zmluvy. Ak stojí vaša výroba na živnostníkoch, hranicu medzi obchodnou spoluprácou a závislou prácou nastaví spolupráca so SZČO. Pri už začatej kontrole vás zastúpime v konaní pred inšpektorátom práce.
Previerka dodávateľa pred podpisom stojí zlomok toho, čo obrana po kontrole.
Odpoveď je všeobecná informácia k právnemu stavu k 29. 8. 2026 — nie je právnou službou ani nenahrádza posúdenie konkrétneho prípadu. Vaša situácia sa môže v detailoch líšiť; ak si chcete byť istí, prejdime ju spolu na konzultácii.
