Kedy mi patrí odstupné a ako sa vypočíta?

Kedy odstupné patrí?

Nárok na odstupné vzniká podľa § 76 Zákonníka práce najmä pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a), nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b)) alebo zo zdravotných dôvodov (dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu). Ustanovenie § 76 odkazuje aj na písmeno f), to však § 63 ods. 1 v súčasnom znení nemá. Naopak, pri výpovedi za porušenie pracovnej disciplíny ani pri skončení v skúšobnej dobe odstupné zo zákona nepatrí.

V akej výške odstupné patrí?

Pri výpovedi (§ 76 ods. 1) sa výška odvíja od dĺžky pracovného pomeru:

• najmenej 1× priemerný mesačný zárobok pri trvaní pomeru aspoň 2 a menej ako 5 rokov,
• 2× pri trvaní aspoň 5 a menej ako 10 rokov,
• 3× pri trvaní aspoň 10 a menej ako 20 rokov,
• 4× pri trvaní aspoň 20 rokov.

Pri pracovnom pomere kratšom ako dva roky teda pri výpovedi zákonné odstupné nevzniká. Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

Pri skončení dohodou z tých istých dôvodov (§ 76 ods. 2) je odstupné o stupeň vyššie a patrí už od začiatku: 1× do 2 rokov, 2× do 5 rokov, 3× do 10 rokov, 4× do 20 rokov a 5× od 20 rokov. Pri skončení pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania patrí odstupné najmenej desaťnásobok priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 3).

Na čo si dať pozor

Ide o zákonné minimum. Zamestnávateľ môže poskytnúť viac (§ 76 ods. 7) a v kolektívnej zmluve býva odstupné vyššie. Ak sa vrátite k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím času „pokrytého“ odstupným, jeho pomernú časť vraciate (§ 76 ods. 4). V spore býva rozhodujúce, či bol dôvod skončenia skutočne organizačný alebo zdravotný a či preto odstupné patrí. Nárok posúdime a uplatníme v rámci služby skončenie pracovného pomeru, pri konflikte vás zastúpime v sporoch so zamestnancami a pri neplatnom skončení uplatníme aj nároky z neplatnosti.