Financujeme projekt pôžičkami od súkromných investorov. Kedy tým „prijímame vklady“ bez licencie?

Developer alebo rastúca firma si namiesto banky požičia od okruhu súkromných investorov: istina sa vráti o tri roky, úrok je pevný, zmluvy sú jednoduché. Znie to bezpečne — a práve v tom je pasca. Čím viac takéto financovanie pripomína bankový vklad, teda garantované vrátenie peňazí s istým výnosom, tým skôr narazí na monopol, ktorý zákon vyhradzuje bankám.

Vklady smie prijímať len banka

Zákon o bankách je strohý:

Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady.

— § 3 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.

Vkladom pritom nie je len sporiaci účet. Zákon ním rozumie zverené alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu (§ 5 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z.). Pôžička s garantovanou istinou a pevným úrokom túto definíciu napĺňa — otázkou zostáva len to, či ju zbierate „od verejnosti“. Nadväzný zákaz mieri aj na druhú stranu súvahy: bez bankového povolenia nemožno z návratných peňazí získaných verejnou výzvou ďalej poskytovať úvery podľa § 3 ods. 2 — rozobrali sme ho v otázke kedy treba povolenie NBS na požičiavanie.

Jediná pevná hranica: desať osobne oslovených osôb

Kedy už oslovujete verejnosť, zákon vymedzuje cez pojem verejnej výzvy:

Na účely tohto zákona sa rozumie […] k) verejnou výzvou akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené akoukoľvek osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu s viacerými osobami, a to postupne s jednotlivými osobami alebo súčasne s viacerými osobami; na účely tohto zákona sa za verejnú výzvu nepovažuje oznámenie, ponuka alebo odporúčanie vykonané výlučne formou osobného kontaktu a určené celkovo najviac desiatim osobám

— § 5 písm. k) zákona č. 483/2001 Z. z.

Inzerát, web, sociálne siete či e-mail na širší zoznam kontaktov sú teda verejnou výzvou vždy. Bezpečný prístav je úzky: výlučne osobné oslovenie a spolu najviac desať osôb — počítajú sa oslovení, nie tí, ktorí napokon peniaze dali. V Česku obdobná číselná hranica neexistuje; tamojší zákaz zhromažďovania od verejnosti na spoločné investovanie pozná výnimku len pre zbieranie výlučne od kvalifikovaných investorov (§ 98 ods. 2 zákona č. 240/2013 Sb.), takže slovenskú desiatku nemožno prenášať cez hranicu ani opačným smerom.

Dve oblasti regulácie, ktoré treba posúdiť

Súkromné financovanie projektov strážia dve regulácie naraz. Ak výnos investora závisí od toho, ako projekt dopadne, ide o test kolektívneho investovania — rozobrali sme ho v otázke kedy je zbieranie peňazí od investorov kolektívnym investovaním. Ak je istina vratná a výnos garantovaný, ste v perimetri vkladového monopolu. Obľúbený hybrid „na papieri výnos negarantujeme, fakticky vždy všetko vraciame“ riziká neruší, ale sčítava: dohľad posudzuje skutočné fungovanie modelu, nie formulácie v zmluve, a hybrid si môže vyslúžiť posúdenie z oboch strán.

Ako projekt financovať legálne

Bezpečné cesty existujú. Úver či pôžička od spoločníkov, materskej firmy a osobne oslovených známych v medziach desiatich osôb; vstup investora do spoločnosti, kde podiel na zisku nesie riziko a nie je vkladom; emisia dlhopisov vo vlastnom právnom režime — kedy pri nej vzniká povinnosť prospektu, sme zhrnuli v otázke kedy je ponuka dlhopisov verejnou ponukou; a napokon klasické bankové financovanie. Červenou čiarou je verejná ponuka typu „bezpečné zhodnotenie s garantovaným vrátením peňazí“ — presne ten biznis zákon vyhradil bankám.

S čím vieme pomôcť

Zmluvy s investormi nastavíme tak, aby obstáli — od úverovej zmluvy a pôžičky cez vstup investora až po previerku kolektívneho investovania, ak si model žiada posúdenie oboch perimetrov naraz. Opíšte nám, koľko investorov plánujete osloviť a čo im sľubujete — odpoveď, či ste na bezpečnej strane, býva krátka.